Fiodor Alexandrovič Abramov
ruský spisovateľ a literárny vedec
Osobné informácie
Narodenie	29. február 1920
	Verkola, Rusko
Úmrtie	14. máj 1983 (63 rokov)
	Petrohrad, ZSSR
Národnosť	ruská
Dielo
Debut	Bratia a sestry (1958)
Významné práce	Priaslinovci[1]
Odkazy
	Fiodor Alexandrovič Abramov (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Fiodor Alexandrovič Abramov (rus. Фёдор Александрович Абрамов; * 29. február 1920, Verkola, Rusko – † 14. máj 1983, Petrohrad, ZSSR) bol ruský spisovateľ a literárny vedec. Písal romány prevažne z vidieckeho prostredia (tzv. dedinská próza), z obdobia počas a po 2. svetovej vojne.^[2]

Životopis

Fiodor Alexandrovič Abramov sa narodil v mnohodetnej rodine v obci Verkola v Archangeľskej oblasti. Mal roľnícky pôvod^[3], ktorého znalosť využil vo väčšine svojich prozaických diel^[4]. V roku 1938, po štúdiu na strednej škole, bol prijatý na Filologickú fakultu Leningradskej štátnej univerzity.^[5] Jeho štúdium prerušila druhá svetová vojna, Abramov sa prihlásil ako dobrovoľník do domobrany a bojoval na leningradskom fronte. Bol ťažko ranený. Štúdium ukončil v roku 1948 a následne v roku 1951 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu o Michailovi Šolochovovi^[6] (spoluautor monografie (spolu s V. Gurom) M. A. Šolochov z roku 1958^[7]). Potom do roku 1960 pôsobil ako docent a vedúci katedry na katedre ruskej sovietskej literatúry filologickej fakulty Leningradskej univerzity, od 1960 sa venoval profesionálne literárnej činnosti a bol aj členom Zväzu sovietskych spisovateľov.^[5] Zomrel nečakane 14. mája 1983 v Petrohrade po operácii.

Činnosť a dielo

Abramov svoju literárnu činnosť začal ako kritik a výskumník.^[3] Jeho literárna stať s názvom „Люди колхозной деревни в послевоенной прозе“ (Ľudi kolchoznoj derevni v poslevojennovoj proze, dosl. Ľudia kolchoznej dediny v povojnovej próze) z roku 1954 bola namierená proti idealizovanému zobrazovaniu dediny (napr. v diele Semiona Babajevského) a vzbudila značné polemiky.^[5] Prihováral sa za uvoľnenie pomerov pre kolchozníkov: presadzoval väčší podiel zisku a ukončenie zadržiavania občianskych preukazov.^[6] Od roku 1960 bol členom Zväzu sovietskych spisovateľov.

Okrem románovej tvorby (Priaslinovci) písal aj poviedky, novely (kratšie prozaické útvavy začal písať až po románoch) a jednu divadelnú hru Odin Bog dľa vsech (1962). Medzi menej rozsiahlu prózu patrí novela Bez otca (1962), zborníky noviel Alka (Алька, 1971), Dereviannyje kone (Деревянные кони, 1972), Posledňaja ochota (1973). Kratšie diela vychádzali v literárnych časopisoch ako Neva a Novyj mir.

Príbehy zo zbierky noviel Dereviannyje kone boli dramatizované v Divadle na Taganke pod rovnomenným názvom v roku 1974 a hra zaznamenala úspech.^[8] Divadelné spracovanie obsahuje dve dejové línie, ktoré čerpajú zo života súdobej a retrospektívne aj predrevolučnej dediny a zobrazuje životné osudy prostých dedinských žien.^{[9]:182–183}

Priaslinovci

Jeho prvé literárne dielo vôbec bol román Bratia a sestry (Братья и сестры - Bratia i siostry) z roku 1958. Bol to prvý diel z trilógie Priaslinovci (Пряслины - Priasliny), ďalšie diely: 1968 Dve zimy a tri letá (Две зимы и три лета - Dve zimy i tri leta) a 1973 Cesty a rázcestia (Пути-перепутья - Puti-pereputia). Neskôr, v roku 1978, trilógiu doplnil ešte románom Dom (Дом) a celú tetralógiu pomenoval Bratia a sestry (Братья и сёстры). Tetralógia zachytáva život na ruskej dedine od konca 30. rokov 20. storočia po udalosti v prvej polovici 70. rokov, kedy nastal obrat v poľnohospodárskej politike.^[10] Hoci ide rozsahom o veľké dielo, „Abramov nenapísal klasickú epopej. Do jeho knihy nevstupujú historické osobnosti a ani záber jeho obrazov nie je veľký, čo sa týka dejových lokalít - od jednej rodiny a dediny po okres s tendenciou rozširovania horizontu. Spočiatku ide skôr o život jednej rodiny - Priaslinovcov - a ich susedov, až neskôr sa do deja dostávajú aj postavy mimo dediny.“^[9]:36–37

Posledné roky

Medzi posledné diela Abramova patrí zbierka noviel, poviedok a čŕt Babilej (Бабилей) z roku 1981.^[3] Pracoval aj na románe Čistaja kniha (Чистая книга), ktorý mal byť dejinami rodného kraja 20. storočia. Pre náhlu smrť ho nedokončil.^[5] Počas perestrojky vychádzali jeho poviedky, ktoré „svedčia o tragickej situácii sovietskych všedných dní“.^[6]

Hodnotenie

Abramov bol významný spisovateľ^[11], trochu paradoxne „sa nespravodlivo zriedkavo spomína v literárnej histórii, hoci patril už od päťdesiatych rokov k najodvážnejším a najčestnejším tvorcom dedinskej prózy, verejne pranieroval pomery na dedine a bol za to prenasledovaný. Jeho kvalitná realistická próza vyjadrila pravdu o dedine i o tragických osudoch jej obyvateľov.“^[8] Patril k populárnym autorom: „zdroj popularity jeho kníh bol v spojení spoločensky dôležitých udalostí s farbistým, podrobným opisom života, ktorých sa tieto udalosti týkajú, niekedy veľmi dramaticky až drasticky“.^[10]

Ďalšie hodnotenia Abramovovej tvorby:

• „Centrom Abramovho spisovateľského záujmu bola ruská dedina, ktorú zobrazoval s drsným realizmom, bez idealizácie. Postavy jeho diel predstavujú charaktery jednoduchých ľudí, ktorí v zápase o svoju existenciu nestrácajú vieru v budúcnosť.“^[5]
• „Pre tvorbu Abramova je príznačný drsný realizmus šolochovského razenia, hľadanie pravdy života, obnaženie tienistých a konfliktných stránok života i doby, bez príkras a s otvorenou úprimnosťou, súčasne však pritakávanie pozitívnym vlastnostiam prostých ruských ľudí, ktoré sa rodia v zápase o existenciu a budúcnosť.“^[3]

Zoznam diel preložených do slovenčiny

• ABRAMOV, Fiodor Alexandrovič. Bez otca. Preklad Viera Handzová. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1962. 103 s. (Svetová próza; Sovietska novela.)
• ABRAMOV, Fiodor Alexandrovič. Priaslinovci. Preklad Magda Takáčová. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1979. 757 s. (Vavrín.)
• ABRAMOV, Fiodor Alexandrovič. Dom. Preklad Magda Takáčová. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1982. 294 s. (Jantár.)

Referencie

Pozri aj

• dedinská próza

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fiodor Alexandrovič Abramov