Fosfid je zlúčenina fosforu s nejakým menej elektronegatívnym prvkom alebo prvkami. Dvojprvkové zlúčeniny tvoria fosfor s väčšinou prvkov s výnimkou ortute, olova, antimónu, bizmutu, telúru a polónia.^[1] Pomer prvkov vo fosfidoch môže byť pomerne variabilný, napríklad draslík tvorí deväť fosfidov: K₃P, K₄P₃, K₅P₄, KP, K₄P₆, K₃P₇, K₃P₁₁, KP_10.3, KP₁₅), nikel ich má osem (Ni₃P, Ni₅P₂, Ni₁₂P₅, NiP₂, Ni₅P₄, NiP, NiP₂, NiP₃).^[1] Väčšina z nich je dobre rozpustná v tukoch.

Triedenie

Triedenie fosfidov je komplikované.^[2] Na základe štruktúry a reaktivity môžu byť fosfidy klasifikované do týchto skupín:^[1]

• fosfidy iónové, obsahujúce anióny P^3-. Tvoria ich alkalické kovy (M₃P, napr. Na₃P) a kovy alkalických zemín (M₃P₂, napr. Ca₃P₂)
• polyfosfidy obsahujúce napr. ión P₂^4-, ión P₁₁^3-; polymérové reťazcovité ióny (napr. skrutkovicovitý P^-)_n a niektoré trojrozmerné zložité štruktúry)
• fosfidy s jedným atómom fosforu, polovodiče (napr. GaP) až vodiče (TaP^[3])

Polyfosfidové ióny P₃^4- (vyskytujúce sa v K₄P₃) a P₄^5- (vyskytujúce sa v K₅P₄) sú radikálové anióny s nepárnym počtom valenčných elektrónov, čo z nich robí paramagnetické látky.^[1]

Výskyt v prírode

Schreibersit - vzorec (Fe,Ni)₃P, je bežne prítomný v niektorých druhoch meteoritov.^[4][5]

Referencie

1. ↑ ^{a b c d} H.G. Von Schnering; W. Hönle. Encyclopedia of Inorganic Chemistry. New Jersey : John wiley & Sons, 1994. ISBN 0-471-93620-0. Kapitola Phosphides - Solid state chemistry. (po anglicky)
2. ↑ Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997. ISBN 0-7506-3365-4
3. ↑ C. S. Blackman, C. J. Carmalt, S. A. O'Neill, I. P. Parkin, K. C. Molloy, L. Apostolico. Chemical vapour deposition of group Vb metal phosphide thin films. J. Mater. Chem., 2003, 13. DOI:10.1039/b304084b
4. ↑ Mindat
5. ↑ Handbook of Mineralogy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fosfid na českej Wikipédii.

Chemický portál