A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Guillaume de Chateauneuf | ||||||||
| Predstavený Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
| | ||||||||
| 19. Predstavený Rádu svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 31. máj 1243 – 1258 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 13. storočie Francúzske kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | 1258 Akko | |||||||
| Národnosť | francúzska | |||||||
| Vierovyznanie | katolík | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Guillaume de Chateauneuf (multimediálne súbory) | ||||||||
Fra' Guillaume de Chateauneuf (* 13. storočie, Francúzske kráľovstvo – † 1258, Akko) bol francúzsky šľachtic a 19. predstavený Rádu rytierom Špitála svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).
Životopis
Tento francúzsky rytier sa spomína 3. októbra 1233 ešte ako obyčajný brat, za maršala Rádu bol menovaný 18. novembra 1241. Vedenie rádu prevzal 31. mája 1243. Keď sa Chateauneuf ujal svojich povinností ako veľmajster, Ajjúbovci boli v opozícii a prenechali držbu Jeruzalema kresťanom. Templári začali opevňovať mesto v roku 1244, keď vtrhli Chórezmovia. Tento turecký kmeň zavolal egyptský sultán, zmocnili sa Tiberias, Safedu a Tripolisu a 11. júla 1244 boli pred Jeruzalemom, kde po dohode medzi Fridrichom II. a Al-Kâmilom boli hradby nedostatočné. Jeruzalemský patriarcha Robert z Nantes a veľmajstri chrámu a nemocnice odrazili útočníkov, ale cisársky kastelán a predstavený nemocnice prišli v boji o život. Civilisti v zmätku 15. júla opustili Jeruzalem, ale na mestských hradbách videli vlajúce zástavy kresťanov. Oklamaní sa vrátili späť a všetci boli zabití a mesto vyplienené.[1]
Spojenecké jednotky kresťanov, templárov, špitálnikov, nemeckých rytierov, a moslimovia zo Sýrie a Zajordánska 4. októbra 1244 opustili Saint-Jean-d'Acre. Pochodovali na Jaffu v 17. októbra napadli Chórezmov a egyptské jednotky. V bitke pri La Forbie v Gaze sa moslimskí spojenci pri prvom stretnutí vzdali a kresťanské jednotky sa ocitli osamotené. Nerovný boj sa skončil katastrofou, keď 16 000 mužov prišlo o život a 800 bolo zajatých, vrátane 325 rytierov a 200 turkoplov špitálnikov, vrátane veľmajstra Guillauma de Chateauneufa, ktorý bol odvezený do Káhiry. Len 18 templárom a 16 špitálnikom sa podarilo ujsť.[2][1]
Vtedy nastúpil Jean de Ronay ako dočasný veľmajster ad interim. Bol komtúrom Rádu počas bitky pri Forbie a stal sa dočasným poručníkom, kým čakal na prepustenie Guillauma de Chateauneuf.[1]
Po neúspechu Siedmej križiackej výpravy sa 13. mája 1250 Ľudovít IX. vrátil do Saint-Jean-d'Acre. Zo všetkých strán bol pod tlakom, aby sa vrátil do Francúzska, no nechcel opustiť Svätú zem, kým nezabezpečí prepustenie väzňov. Aby urýchlil ich prepustenie delegoval Jeana de Valenciennesa, aby dosiahol prepustenie väzňov vrátane Guillauma de Chateauneufa a 25 rytierov špitálnikov, ktorí prišli 17. októbra 1250 do Acre.[3] V roku 1256 bolo uzavreté desaťročné prímerie medzi sultánmi z Damasku a Egypta na jednej strane a barónmi zo Svätej zeme, templármi, špitálnikmi, francúzskym kráľom, ktorého zástupcom bol Geoffroy de Sergines a gróf z Jaffy na strane druhej.[4]
Janovčania a Benátčania vlastnili Kostol svätého Sabbáša v Betleheme a každý z nich chcel výlučné vlastníctvo. Pápež si myslel, že problém vyriešil tým, že prinútil opáta odovzdať kostol Janovčanom, ale potom rozhodnutie zmenil. Tí, ktorí boli na strane práv Hugha II. z Lusignanu, sa pridali k Benátčanom, vrátane templárov, a tí, ktorí boli na strane Conradina, vrátane špitálnikov, sa zoskupili okolo Janovčanov. Špitálnici čakali na úspech janovskej flotily okolo Saint-Jean-d'Acre s kontingentom zostaveným Philippom de Montfort, ale 24. júna 1258 janovská flotila zlyhala, Benátčania zničili svoju štvrť v Saint-Jean-d'Acre tým, že ju rozdelili a väzňov odviezli do Tyru. To znamenalo koniec nepriateľských akcií.[5]
Presný dátum smrti Guillauma de Chateauneuf nie je známy, v úrade sa spomína ešte 20. februára 1258, ale podľa všetkého ho už 9. októbra 1258 vystriedal Hugues de Revel. S určitosťou teda zomrel v lete 1258.[1]
Referencie
- ↑ a b c d DELAVILLE LE ROULX, Joseph. Les Hospitaliers en Terre Sainte et à Chypre (1100-1310).. Paris : E. Leroux, 1904.
- ↑ TYERMAN, Christopher. God's War: A New History of the Crusades. : Harvard University Press, 2006. ISBN 0674023870.
- ↑ HANDLEY, Mark A.. Merovingian Epigraphy, Frankish Epigraphy, and the Epigraphy of the Merovingian World. : Oxford University Press, 2020-10-08. Dostupné online. ISBN 978-0-19-023418-8. S. 555–579.
- ↑ VON WOLFF, Robert Lee. A History of the Crusades, Volume 2: The Later Crusades, 1189-1311. : Pennsylvania University Press, 1962.
- ↑ RILEY-SMITH, Jonathan. The feudal nobility and the Kingdom of Jerusalem, 1174-1277. London : Macmillan, 1973. ISBN 9780333063798.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Guillaume de Chateauneuf
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
