Hylobates lar

	Gibon lar
	; Gibon lar, Zoo Salzburg
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Rad (ordo)	primáty (Primates)
Podrad (subordo)	celistvonosoblížne (Haplorhini)
Nadčeľaď (superfamilia)	hominoidovce (Hominoidea)
Čeľaď (familia)	gibonovité (Hylobatidae)
Rod (genus)	gibon (Hylobates)
Druh (species)	gibon lar (Hylobates lar)
Vedecký názov
	Hylobates lar; Linnaeus, 1771
	; Areál rozšírenia
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Gibon lar^[2] (iné názvy: lar^[3], gibon bieloruký^[2]; lat. Hylobates lar) je najznámejší predstaviteľ čeľade gibonovité^[4].

Obýva tropický dažďový prales na juhovýchode Thajska, Mjanmarsku, na juhu Číny (Jün-nan), v západnej Malajzii, Laose a na ostrove Sumatra (Indonézia). Polovicu stravy tvorí ovocie, živí sa aj kvetmi a hmyzom^[5].

Má hustú srsť v rôznych sfarbeniach od čiernej až po hnedú a plavú. Na hlave má krátky nos a tvár lemuje biely kruh. Ruky aj chodidlá sú biele. Po zemi chodí na nohách ale v korunách stromu sa pohybuje rúčkovaním (brachiácia)^[4]. Samce majú veľkosť 44 až 59 cm a vážia 5 až 7,6 kg, samice sú menšie 42 až 58 cm s váhou 4,4 až 6,8 kg^[6].

Pohlavne dospieva v 9 roku. Samica rodí jedno mláďa každé 2 až 3 roky. Dožíva sa 25 až 30 rokov.^[7].

Poddruhy

Existuje päť poddruhov^[6]^[8]^[9]^[2]:

gibon lar thajský (H. l. entelloides) – južné Thajsko, Mjanmarsko
gibon lar Carpenterov (H. l. carpenteri) – severovýchod Thajska
gibon lar junanský (H. l. yunnanensis) – juhozápad Číny, pravdepodobne vyhynutý^[10]
gibon lar malajský (H. l. lar) – Malajský polostrov
gibon lar sumatriansky (H. l. vestitus) – Sumatra

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lar gibbon na anglickej Wikipédii.

↑ Brockelman, W. & Geissmann, T. 2008. Hylobates lar. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T10548A3199623. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T10548A3199623.en. Prístup 26. november 2018.
↑ ^a ^b ^c LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.
↑ gibonovité. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2007. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 148.
↑ ^a ^b ANDĚRA, Miloš. Svět zvířat - Savci 1. : Albatros, 1997. ISBN 80-00-00541-7. S. 132. (po česky)
↑ Rowe, Noel. Pictorial Guide to the Living Primates. East Hampton, N.Y. : Pogonias Press, 1996.
↑ ^a ^b GRZIMEK, Bernhard. Grzimek's animal life encyclopedia: Mammals. Vol. 14. 3. : Gale, 2003. ISBN 0787653624.
↑ ALDERTON, David. Zvířata. : Svojtka & Co., 2014. ISBN 978-80-256-0514-1. S. 132. (po česky)
↑ Groves, C. P. (2005). "Order Primates". In Wilson, D. E.; Reeder, D. M. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed.). Johns Hopkins University Press. pp. 179–180. ISBN 978-0-8018-8221-0. OCLC 62265494.
↑ GEISSMANN, Thomas. Gibbon Systematics and Species Identification . . Dostupné online.
↑ GRUETER, Cyril C.. Are Hylobates lar Extirpated from China? . link.springer.com, 2009-07-07, . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gibon lar
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Gibon lar

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Brockelman, W. & Geissmann, T. 2008. Hylobates lar. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T10548A3199623. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T10548A3199623.en. Prístup 26. november 2018.

[L-2] LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.

[3] vité. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2007. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 148.

[SZ-4] ANDĚRA, Miloš. Svět zvířat - Savci 1. : Albatros, 1997. ISBN 80-00-00541-7. S. 132. (po česky)

[5] Rowe, Noel. Pictorial Guide to the Living Primates. East Hampton, N.Y. : Pogonias Press, 1996.

[Grzimek-6] GRZIMEK, Bernhard. Grzimek's animal life encyclopedia: Mammals. Vol. 14. 3. : Gale, 2003. ISBN 0787653624.

[Z-7] ALDERTON, David. Zvířata. : Svojtka & Co., 2014. ISBN 978-80-256-0514-1. S. 132. (po česky)

[8] Groves, C. P. (2005). "Order Primates". In Wilson, D. E.; Reeder, D. M. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed.). Johns Hopkins University Press. pp. 179–180. ISBN 978-0-8018-8221-0. OCLC 62265494.

[Geissmann-9] GEISSMANN, Thomas. Gibbon Systematics and Species Identification . . Dostupné online.

[10] GRUETER, Cyril C.. Are Hylobates lar Extirpated from China? . link.springer.com, 2009-07-07, . Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]