Inverzia je poriadok slov, resp. v širšom zmysle aj viet (prípadne slabík^[1]), ktorý sa odlišuje ich od gramaticky zvyčajného, základného poriadku^[2][3][4]. Inverzia slov sa volá aj inverzný slovosled alebo obrátený slovosled.

Príčiny inverzného slovosledu môžu byť:^[2]

• doslovný preklad cudzieho názvu v odbornej terminológii alebo v zemepisných názvoch (napr. dub letný, Spojené štáty americké)
• dodržiavanie ustálených názvov (napr. Vysoká škola ekonomická, kyselina sírová)
• archaické zvyšky z latinského biblického štýlu (napr. Písmo sväté, márnosti svetské)
• emocionálnosť v oslovovaní alebo zvolaní (napr. mamička moja, Boha jeho)
• prehľadné titulkovanie (napr. Doprava železničná - Doprava letecká - Doprava autobusová)
• beletrizácia v básnickej reči (napr. mojej matky reč)
• subjektívne členenie výpovede (napr. venovať pozornosť učiteľom schopným i neschopným)

Inverzný slovosled vo frazeológii

Inverzný slovosled je zmena poradia jednotlivých komponentov frazémy. Pritom možno rozlišovať: - frazémy s voľnou premenlivosťou zložiek podľa potrieb kontextu, napr. niekomu popod nos/na nos brnkať – niekomu brnkať popod nos/na nos – brnkať niekomu popod nos/na nos – popod nos/na nos niekomu brnkať. Tieto prípady sa nepovažujú za varianty frazémy; - pozičné varianty, predstavujúce dve podoby tej istej frazémy, pri ktorých zmena slovosledu je ustálená, t. j. existuje aj mimo kontextu, napr. byť koža a kosť, byť kosť a koža, aby bol i baran celý, i vlk sýty – aby bol vlk sýty aj (i) baran celý. Tento typ variantnosti je príznačný najmä pre frazémy s vetnou stavbou a frazémy so slovesným komponentom. Zriedkavo sa vyskytuje aj pri iných konštrukciách frazém s koordináciou zložiek, napr. neslaný nemastný – nemastný neslaný.^[5]

Zdroje