Karol Krčméry
jazykovedec, pedagóg a politik HSĽS
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1925 – 1939
Biografické údaje
Narodenie	29. november 1859 Ružomberok, Slovensko
Úmrtie	2. február 1949 (89 rokov) Bratislava, Slovensko
Politická strana	HSĽS
Alma mater	Budapeštianska univerzita
Profesia	pedagóg
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Rodina
Rodičia	Karol Anastázius Krčméry, Terézia (rod. Kňazovická)
Súrodenci	brat Anastázius Silvester Krčméry
Deti	Ladislav Krčméry, Karol Krčméry ml.,
Odkazy
	Karol Krčméry (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

PhDr. Karol Krčméry (Karol Ondrej) (* 29. november 1859, Ružomberok – † 2. február 1949, Bratislava) bol jazykovedec, pedagóg, verejný činiteľ. Pseudonym: Karol Tŕňowskí.

Rodina

• otec Karol Atanázius Krčméry
• matka Terézia rod. Kňazovická
• brat Atanázius Silvester Krčméry
• syn Ladislav Krčméry , Karol Krčméry

Životopis

Už v mladosti prejavoval záujem o literatúru. Písal básne a zaujímal sa o kultúrne a politické udalosti. Začal študovať teológiu v Pazmáneu vo Viedni, avšak pre slabú telesnú sústavu bol nútený seminár opustiť. Následne sa začal venovať filozofii a štúdiu klasických rečí, z ktorých veľmi rýchlo zložil doktorát a dosiahol profesorský diplom. Karol Krčméry začal svoju pedagogickú dráhu v Erzsébetvárosi a pokračoval ako riaditeľ vo Veľkej Kikinde, kde zotrval až do roku 1918. Okrem maďarského jazyka vyučoval aj po srbsky, čo bolo v tej dobe veľkou vzácnosťou a aj vďaka tomu sa už vo svojich 28 rokoch stal riaditeľom na gymnáziu v jazykovo zmiešanom území. V tomto pôsobisku zotrval 31 rokov. Napriek účinkovaniu v maďarských krajoch udržiaval kontakty so slovenskými vlasteneckými kruhmi.^[1]

Po vzniku Československa sa vrátil na územie Slovenska. Vzdal sa penzie a všetkých výhod, ktorých by sa mu dostalo, keby zostal v Maďarsku. Stal sa stúpencom politiky Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Začal prispievať do novín Slovák. V rokoch 1925 - 1939 reprezentoval HSĽS hornej komore Národného zhromaždenia republiky Československej.^[2][3] Dokonca v rokoch 1926 - 1929 pôsobil ako podpredseda senátu.^[4] Bol členom predsedníctva strany a počas pobytu Andreja Hlinku v USA bol v päťčlennom direktóriu, ktoré riadilo stranu počas neprítomnosti predsedu. Na zasadnutiach senátu, ako aj vo výboroch sa venoval najmä otázkam školstva a cirkevných záležitostí. Bol odporcom pražského centralizmu a bojoval proti tendenciám počeštiť slovenský pravopis. Dostával sa preto do konfliktu s českými a slovenskými politikmi z centralistických strán, dokonca boli aj pokusy a snahy o jeho odvolanie z postu podpredsedu senátu. Zapojil sa aj do komunálnej politiky. V obecných voľbách v roku 1931 viedol ľudácku kandidátku do trnavského obecného zastupiteľstva.^[5]

Prispieval do viacerých periodík, kde sa venoval najmä dejinám spisovnej slovenčiny, slovenskému pravopisu, gramatike, fonetike a lingvistike. Vo svojej práci dával do súvisu jazykový vývoj s vývojom politickým. Pôsobil v Matici slovenskej. Veľmi aktívny bol aj v Spolku svätého Vojtecha, kde pôsobil ako predseda jeho literárneho odboru, ktorý sa podarilo vytvoriť vďaka jeho snahe v roku 1930.^[6]

Aj v pokročilom veku sa aktívne zúčastňoval na politickom a kultúrnom živote na Slovensku. Po vyhlásení autonómie Slovenska sa postupne stiahol z politiky a vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny už nebol kandidovaný. Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 prispel sumou 10.000 vtedajších korún na pôžičku obrody Slovenska^[7]. Aktívnym zostal aj v rokoch 1939 - 1945. Bol členom Slovenského jazykovedného spolku, Slovenskej katolíckej akadémie a zasadal v správnych radách viacerých ružomberských podnikov.

Dielo

• Slovakia's Plea for Autonomy (Middletown, PA, 1935)
• K rečovej otázke Slovákov zreteľom k výčitke „Proč jste se odtrhli?“ (Trnava, 1937)

Referencie

1. ↑ Dr. Karol Krčméry osemdesiatročný. Slovák (Bratislava), 29.11.1939, roč. XXI, čís. 75, s. 1.
2. ↑ web.archive.org, . Dostupné online.
3. ↑ web.archive.org, . Dostupné online.
4. ↑ web.archive.org, . Dostupné online.
5. ↑ Volebný boj v Trnave. Slovák, 1931-09-19, roč. XIII, čís. 211, s. 2.
6. ↑ DREZZIO. Okrúhle výročia na sobotu 2. februára . www.skolske.sk, . Dostupné online.
7. ↑ Úpisy na pôžičku obrody. Slovák (Bratislava), 24.3.1939, roč. XXI, čís. 70, s. 8.

Literatúra

• Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 279