Klokoč perovitý

	klokoč perovitý
	; Klokoč perovitý; strapec kvetov (máj)
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	kamenicotvaré (Crossosomatales)
Čeľaď (familia)	klokočovité (Staphyleaceae)
Rod (genus)	klokoč (Staphylea)
Druh (species)	klokoč perovitý (Staphylea pinnata)
Synonymá
	Staphylodendron pinnatum
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Klokoč perovitý^[2] (lat. Staphylea pinnata)^[3] je opadavý ker alebo nižší strom a je to jediný európsky zástupca čeľade klokočovité (Staphyleaceae). Prirodzeným areálom jeho rozšírenia je stredná a juhovýchodná Európa až po Kaukaz. Roztrúsene rastie na humóznych lesných pôdach na kamenistom podklade, najmä na vápenci, od nížin do podhorského stupňa.^[3]^[4]

Opis

Klokoč perovitý je vzpriamený opadavý ker alebo strom vysoký do 5 m, ktorý má zelenú alebo svetlosivú, pozdĺžne pásikavú kôru. Konáriky sú za mladá chlpaté, zelené, neskoršie lysé, hnedé a lesklé. Púčiky sú protistojné a vajcovité.^[4]^[5]^[6]

Dlhostopkaté nepárno perovité listy sú zložené z 5 až 7 sediacich vajcovitých lístkov, ktoré sú na konci končisté, jemne pílkovité, dlhé 5 až 10 cm a na rube na žilnatine páperisté.^[4]^[5]^[6]

Kvety sa vyvíjajú v 5 až 12 cm dlhých previsnutých metlinách, postupne visiacich na dlhých stopkách. Kvety sú obojpohlavné, pravidelné a päťpočetné. Voľné žltobiele lupienky sú podlhovasté, dlhé 6 až 10 mm. Kališné zuby sú vajcovité a belavé.^[5]^[6]

Plodom je guľatá mechúrikatá žltozelená tobolka s niekoľkými veľkými veľmi tvrdými semenami. Tobolky sú blanovité, s priemerom 3 až 4 cm. Semená bývajú 2 až 4, sú guľaté, žltohnedé a lesklé, s priemerom do 10 mm.^[4]^[5]^[6]

Rozšírenie

Klokoč perovitý je jediným pôvodným zástupcom čeľade klokočovité v strednej Európe. Vzhľadom na súčasný rozsah rozšírenia je tento druh najpočetnejší v Bulharsku, Rumunsku, Moldavsku, Maďarsku, Rakúsku a Chorvátsku. Smerom na západ sa jeho areál rozširuje do Talianska, Švajčiarska, východného Francúzska a Belgicka. Severnú hranicu tvoria izolované lokality v južných častiach Nemecka, Česka (väčšinou na Morave), Slovenska, západnej Ukrajiny a južného Poľska. Tento druh sa vyskytuje aj v Arménsku, Gruzínsku, Azerbajdžane a Rusku (Krasnodarský kraj), ako aj v ojedinelých enklávach v Turecku.^[7] Na Slovensku sa vyskytuje od Malých Karpát po Dreveník na Spiši a v Slovenskom krase.^[5]

Ekológia

Klokoč perovitý je roztrúsený druh humóznych lesných pôd na kamenistom podklade. Obľubuje zmiešané lesy, kroviny, zarastené skaly a rokliny. Vyhovujú mu vlhké, výživné, často vápenaté, humózne, kamenité i hlinité pôdy. Lepšie rastie na slnku, i keď znáša aj polotieň zapojeného porastu. Dobre sa rozmnožuje zo stratifikovaných semien. Vyskytuje sa od nížin do podhorského stupňa. Často býva splavený i do lužných lesov. Kvitne v máji a júni.^[4]^[5]^[6]

Vývojovo sú klokoče pravdepodobne mladé rastliny, pretože fosílne sú známe až z konca miocénu a pliocénu.^[6]

Význam a využitie

Klokoč perovitý bol v minulosti spájaný s kultúrami viacerých prehistorických a historických kmeňov (najmä keltských, germánskych a slovanských). Pravdepodobne pre veľkolepý tvar a veľkosť svojich kvetov a plodov bol tento ker uctievaný. Využíval sa najskôr v predkresťanských a neskôr aj v kresťanských náboženských obradoch. Jeho drevo, veľmi tvrdé a odolné voči oderu, sa preto využívalo na úžitkové a náboženské účely, na výrobu krížov, plastík, násad náradia a vychádzkových palíc. Šperky, ako sú náhrdelníky, náušnice, náramky a ružence, sa vyrábali z jeho semien. Zvyšky takýchto predmetov sa nachádzajú pri archeologických vykopávkach.^[7]

V dôsledku jeho mnohorakého využitia a okrasnej hodnoty boli kríky klokoča často vykopávané z prírodných lokalít a vysádzané v blízkosti ľudských sídiel ako aj na hrobkách bojovníkov. V súčasnosti sa mnohé jeho lokality stále nachádzajú na alebo v blízkosti bývalých sídiel a hradísk.^[7]

Klokoč perovitý je aj v súčasnosti vhodný do všetkých druhov záhrad a jeho drevo sa cení v rezbárstve.^[6]

Galéria

Klokoč perovitý; rozkvitajúci strapec kvetov (máj)
Klokoč perovitý; rozkvitnutý strapec kvetov (máj)
Klokoč perovitý; vrchná strana zloženého listu
Klokoč perovitý; spodná strana zloženého listu
Klokoč perovitý; lístok (vrchná strana)
Klokoč perovitý; lístok (spodná strana)
Klokoč perovitý; nezrelé plody (začiatkom leta)
Klokoč perovitý; detail nezrelej tobolky
Klokoč perovitý; zrelá tobolka so semenami (september)
Klokoč perovitý; semená v mierke
Klokoč perovitý; kôra na kmeni (máj)

Referencie

↑ Barstow, M. & Harvey-Brown, Y. 2017. Staphylea pinnata (errata version published in 2018). The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T83827703A123855346. https://www.iucnredlist.org/species/83827703/123855346 Accessed on 06 December 2022.
↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.198. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
↑ ^a ^b Staphylea pinnata . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.76-77. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.604. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
↑ ^a ^b ^c Łukasz Piechnik, Przemysław Kurek, Tomasz Wójcik. Distribution of the European bladdernut Staphylea pinnata (Staphyleaceae) in Poland . Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, December 2021, . Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klokoč perovitý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Klokoč perovitý

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Barstow, M. & Harvey-Brown, Y. 2017. Staphylea pinnata (errata version published in 2018). The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T83827703A123855346. https://www.iucnredlist.org/species/83827703/123855346 Accessed on 06 December 2022.

[FaM-2] Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.198. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.

[POWO-3] Staphylea pinnata . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (anglicky)

[VKR-4] Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.76-77. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.

[VK1-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.604. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.

[SK-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.

[RG-7] Łukasz Piechnik, Przemysław Kurek, Tomasz Wójcik. Distribution of the European bladdernut Staphylea pinnata (Staphyleaceae) in Poland . Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, December 2021, . Dostupné online. (anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]