Konštantín Preslavský
biskup preslavský
Štát pôsobenia	Veľká Morava Prvá bulharská ríša
Funkcie a tituly
biskup preslavský
906 – 915?
Biografické údaje
Varianty mena	bulh. Константин Преславски – Konstantin Preslavski
Narodenie	9. storočie Macedónia
Úmrtie	10. storočie/915
Svätenia
Diakon
Svätenie	868 Rím
Biskup
Konsekrácia	906
Odkazy
Konštantín Preslavský
Portál Byzantskej ríše  Biografický portál

Konštantín Preslavský^[1] (iné mená: Konštantín Presbyter^[2][3], Konštantín Bulharský^[4][5], bulh. Константин Преславски – Konstantin Preslavski; * 9. storočie, asi byzantská Macedónia – † rané 10. storočie^[6]/915^[7]) bol stredoveký bulharský^[8][9][10] cirkevný spisovateľ a prekladateľ, vedúci predstaviteľ preslavskej lit. školy, preslavský biskup a žiak svätých Cyrila a Metoda, resp. len Metoda.^{[1][7][10][11]} Jeden zo zakladateľov bulharskej hymnickej poézie,^[11] podľa niektorých názorov tvorca či jeden z tvorcov cyriliky.^[4][12][13] V literatúre sa niekedy mylne počíta medzi sedmopočetníkov a označuje ako svätý. Jeho meno sa však v prameňoch medzi menami najbližších učeníkov Cyrila a Metoda nenachádza. Neexistujú tiež žiadne dôkazy o úcte voči nemu v období stredoveku. Je po ňom pomenovaná univerzita v bulharskom Šumene a národné humanitné gymnázium vo Varne.^[6]

Životopis

Konštantín sa narodil niekdy v 9. storočí, zrejme na území byzantskej Macedónie.^[7] Staršie názory (napr. Šembera) uvažovali aj o panónskom pôvode^[14]. V mladosti sa mu dostalo základného vzdelania. Spolu s misionármi Cyrilom a Metodom pôsobil na Veľkej Morave. V roku 867 sprevádzal slovanských vierozvestcov počas návštevy kniežaťa Koceľa v Blatnohrade a o rok neskôr bol vysvätený za diakona v Ríme.^[7]

Po smrti arcibiskupa Metoda (885) a po vyhnaní slovanských kňazov (886) sa jeho pôsobenie na Veľkej Morave definitívne skončilo. Podľa jednej hypotézy mohol byť predaný do otroctva, odkiaľ ho na trhu v Benátkach mohli vykúpiť byzantskí úradníci.^[15][12] Podľa inej hypotézy sa do Byzancie mohol dostať už niekedy v rokoch 881/882 počas Metodovej návštevy u konštantínopolského patriarchu Fótia.^[16][12] Istý čas strávil v Byzancii a neskôr ako kňaz a učiteľ pôsobil v bulharskej Pliske na dvore cára Borisa. Po presune cárskeho sídla presídlil do Preslavu. V roku 906 bol vysvätený za biskupa (resp. biskupa vikára) diecézy Moesia inferior^[17], t.j. za preslavského biskupa. V Preslave bol aj literárne činný. Stal sa vedúcim predstaviteľom tamojšej literárnej školy. Bohatá je jeho prekladateľská činnosť. Podieľal sa na zavedení cyriliky do literárnej praxe a nové písmo sa tak i vďaka nemu čoskoro rozšírilo medzi južnými i východnými Slovanmi.^[7]

O Konštantínovom učeníctve u svätého Metoda píše vo svojej poznámke ku Konštantínovmu prekladu diela Atanáza Alexandrijského starobulgarský autor Tudor Doksov. Zmienka pochádza z roku 907 a zachovala sa v ruských rukopisoch 15. a 16. storočia.^[6][11] V úvode svojho Poučného evanjelia zase Konštantín upresňuje, že ho zostavil na žiadosť „brata Nauma“ (t.j. Nauma Ochridského).^[12]

Azbučnaja molitva (Abecedná modlitba)

Dielo

Konštantínovi býva pripisované veršované dielo Azbučnaja molitva (aj: Azbučna molitva, slov. Azbučná modlitba, Abecedná modlitba, v modernej bulharčine vyšlo ako Azbučnata molitva). Vzniknúť malo v 90. rokoch 9. storočia, snáď okolo roku 893. V niektorých ohľadoch sa dielo podobá Proglasu (napr. veršom, zameraním, typom, umeleckými prostriedkami,..) a možno v ňom zrejme ešte badať vplyv hlaholiky. Prvé písmená veršov tvoria akrostich na abecedu. Skladá sa zo štyridsiatich veršov. Modlitba oslavuje obrátenie Slovanov na kresťanstvo a používanie písma k danému účelu.^[9][7] Najstarší zachovaný prepis je ruský, pôvodom z 12. storočia. Bol umiestnený ako prológ k dielu Učiteľnoto evangelije.^[6] Objavili sa však aj kritické názory (napr. Oto Kollárik), že dielo malo vzniknúť ešte na Veľkej Morave a jeho autorom mal byť Kliment Ochridský.^[2] Naopak, zriedkavo býva Konštantín Preslavský dokonca považovaný aj za autora Proglasu.^[18][19]

Podľa niektorých názorov bol tiež autorom východného ofícia zvaného Služba Svätému Metodovi.^[7] Iné názory (napr. Ján Stanislav) jeho pôvod kladú ešte do veľkomoravského obdobia a za autora označujú Klimenta Ochridského.^[2] V bulharskom prostredí tiež zrejme upravil Chválospev na svätých Cyrila a Metoda.^[7] Býva tiež označovaný ako zostavovateľ prvej slovanskej kroniky z roku 894.^[6]

Bohatá je jeho prekladateľská činnosť z gréčtiny. Takmer všetky jeho homiletické diela sú prekladmi. V roku 894 dokončil dielo Učiteľnoto evangelije (Poučné evanjelium), ktoré sa spolu s Azbučnou molitvou zachovalo v ruskom Synodálnom rukopise z neskorého 12. storočia. Ide prevažne o preklady homílií Jána Zlatoústeho a Cyrila Alexandrijského. Krátky úvod do cirkevného usporiadania a liturgie v diele je zrejme založený na byzantskej literatúre a na prácach pripisovaných konštantínopolskému patriarchovi Germanovi I.^[15] Dielo je jednou z najvýznamnejších literárnych pamiatok zlatého veku starej bulharskej literatúry. Išlo o prvé systematické kazateľské dielo v slovanskom jazyku. Objavené bolo v 40. rokoch 19. storočia a dnes je známe z troch rukopisov: Synodálny, Dečanský (1286) a Chilendarský.^[6][11]

Konštantín tiež do bulharčiny preložil protiariánsky spis Štyri slová proti ariánom od svätého Atanáza Alexandrijského. Pre preklad je charakteristické bravúrne prispôsobenie teologickej terminológie slovanským slovným formám.^[9][7] Dielo stálo na počiatkoch bulharskej protiheretickej literatúry.^[11]

Jeho poézia je považovaná za poeticky hodnotnú, hoci nevykazuje znaky originality a sleduje staršie byzantské vzory.^[9][7] Mala veľký vplyv na neskoršiu literatúru Srbska a ruských krajín.^[15]

Referencie

Ďalšia literatúra

• Konstantyn. In: Słownik starożytności słowiańskich: encyklopedyczny zarys kultury Słowian od czasów najdawniejszych. Ed. Władysław Kowalenko, Gerard Labuda, Tadeusz Lehr-Spławiński. Tom. Drugi: F – K. Wrocław : Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1964. Opracowany w Zakładzie Słowianoznawstwa Polskiej akademii nauk. S. 460 – 461.

Externé odkazy

• Konstantin Bolharskij In: Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Jefrona (po rusky)