Meštianska škola (od roku 1919 aj občianska škola; hovorovo: meštianka, polgárka; nem. Bürgerschule, maď. polgári iskola) bol v minulosti (18. - 20. stor.) názov typu všeobecnovzdelávacej školy (pôvodne pre mestské deti) v Škandinávii, nemecky hovoriacich krajinách, rakúskej monarchii (vrátane Uhorska) a nástupníckych štátoch rakúskej monarchie. Bola koncipovaná buď ako alternatíva k základnej škole určenej pre široké masy (ľudovej školy) alebo ako pokračovanie takejto základnej školy. V Uhorsku bola určená pre 10 - 13-ročné (pôvodne sčasti 10-15-ročné) deti, v Česko-Slovensku pre 11-13-(ojedinele aj 14-) ročné deti.^{[1][2][pozn 1][3][4][5]}

Meštianske školy na Slovensku

Uhorsko

Meštianske školy boli zavedené v Rakúsko-Uhorsku takmer súčasne v rakúskej časti (zákonom z roku 1869 - RGBl. 62/1869) a v uhorskej časti (zákonom z roku 1868 -zákonný článok XXXVIII/1868). Meštianska škola bola vlastne pokračovaním tzv. hlavných škôl známych najmä z Ratio educationis^[6][3][7][8]. Meštianske školy sa v Uhorsku spolu s nižšími a vyššími ľudovými školami a učiteľskými ústavmi oficiálne označovali ako „národnovýchochovácie učebné ústavy“ (iný preklad: ľudovýchovné školy, po roku 1919 nazývané národné školy).^{[pozn 2]} Meštianske školy boli spočiatku určené pre 10 - 13-ročný (dievčatá) alebo 10 - 15-ročný (chlapci) dorast, neskôr bola dochádzka zjednotená na 4 roky (čiže 10 - 13 dorast). Zriaďovateľmi meštianskych škôl boli (ak to dovoľovali možnosti) mestá s počtom obyvateľov nad 5 000. Pôvodne boli určené pre deti, ktoré sa pripravovali na remeselnícke alebo živnostenské povolanie, časť z nich odchádzala na nižšie a vyššie odborné školy.^[3] Do konca 19. storočia vzniklo na Slovensku 60 meštianskych škol, vo všetkých bol vyučovací jazyk maďarčina.^[9]

Vyučovací plán bol podobný ako pri nižších gymnáziách s tým, že boli obmedzené klasické a humanitné predmety a posilnené reálne a prírodovedné. Latinčina sa vyučovala ako nepovinný predmet, ktorý mal žiakom uľahčiť prestup na gymnáziá.^[10]:233-234

Česko-Slovensko

Česko-Slovensko v podstate prebralo rakúsko-uhorskú školskú sústavu. V Česko-Slovensku sa meštianske školy (po novom nazývané aj nie všeobecne akceptovaným názvom občianske školy) spomínajú už v predpisoch z roku 1919^[11][12]. Podľa školského zákona z roku 1922 sa organizácia meštianok prispôsobila tej, ktorá bola v Česku – dochádzka sa zmenila na trojročnú.^[10]:245-245 Toto viedlo k zníženiu úrovne výuky v nich. Zákon č. 233/1935 o obvodových školách určoval, aby žiaci po ukončení päťročnej dochádzky pokračovali v štúdiu na meštianskych školách a na nich ukončili povinnú osemročnú dochádzku.^[4] Tento zákon sa však na Slovensku neuplatňoval dôsledne. V školskom roku 1937/1938 bolo na Slovensku 232 meštianok, 1 669 tried, 1 884 učiteľov a navštevovalo ich 71 272 žiakov.^[10]:245-245 Tento počet predstavoval asi tretinu všetkých žiakov. Ostatní končili dochádzku vo vyšších triedach ľudových škôl.

V niektorých meštiankach (najmä vo väčších mestách) existovali tzv. „jednoročné učebné náukobehy pri meštianskych školách“, ktoré fungovali ako posledný (štvrtý) ročník.^[13] Žiaci v nich opakovali učivo a v praktickej časti aj poznatky rozšírili.

Meštianske školy mali vyššiu úroveň ako ľudové, gymnáziám sa však nevyrovnali. Prekážala tomu nižšia úroveň pedagógov a príliš praktické a nesystematické zameranie výučby.^[3]

Slovenská republika (1939 – 1945)

Počas Slovenskej republiky sa mali meštianske školy zmeniť na výberové, žiaci mali byť prijímaní na základe vykonanej prijímacej skúšky. Pedagogógovia v diskusii v rokoch 1940 – 1943 nesúhlasili, a tak organizácia ostala rovnaká ako za Česko-Slovenska.^[10]:263 V školskom roku 1941/1942 bolo na Slovensku 205 meštianok, 1 344 tried, 1 584 učiteľov a navštevovalo ich 53 927 žiakov.

Povojnový vývoj a zánik

Po druhej svetovej vojne boli učebné plány nižšej triedy gymnázia a meštianskej školy zjednotené.^[4] Zákon č. 95/1948 ustanovil, aby sa meštianky a nižšie triedy gymnázia transformovali na 2. stupeň základných škôl^[10]:269 а tým sa ukončila história meštianskej školy na Slovensku^[3].

Poznámky

1. ↑ Pozri verzie článku vo švédskej a nórskej Wikipédii.
2. ↑ Pozri článok ľudová škola.

Referencie

1. ↑ Bürgerschule. In: Meyers Konversations-Lexikon.; Höhere Bürgerschule. In: Meyers Konversations-Lexikon.
2. ↑ VALIŠOVÁ, Alena; KASÍKOVÁ, Hana, a kol. Pedagogika pro učitele. Vyd. 1. Praha : Grada, 2007. 402 s. (Pedagogika.) Dostupné online. ISBN 978-80-247-1734-0. S. 75.
3. ↑ ^{a b c d e} meštianske školy. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1 A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 567 – 568.
4. ↑ ^{a b c} meštianske školy. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok III. K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s. S. 566.
5. ↑ školská sústava. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2 P – Ž. Bratislava : Veda, 1985. 704 s. S. 360 – 361.
6. ↑ Hauptschule. In: AEIOU: Österreich-Lexikon. dostupné online
7. ↑ http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=rgb&datum=1869&page=311&size=45
8. ↑ http://www.1000ev.hu/index.php?a=3&param=5360
9. ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok III : (od roku 1848 do konca 19. storočia). Bratislava : Veda, 1992. 831 s. ISBN 80-224-0078-5. S. 744.
10. ↑ ^{a b c d e} Slovensko. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 4 : Kultúra, 2. časť. Bratislava : Obzor, 1980. 951 s.
11. ↑ ŠAFRÁNEK, Jan. Škola občanská. Naše řeč, 1922, roč. 6, čís. 7. Dostupné online . ISSN 0027-8203.
12. ↑ 189/1919 Sb. Zákon ze dne 3. dubna 1919 o školách národních a soukromých ústavech vyučovacích a vychovávacích. dostupné online
13. ↑ kurzy pri meštianskych školách. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1 A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 476.