Hlavný hrdina, mladý muž, Michal Otava sa po predávkovaní ocitá na nemocničnom lôžku, kde si retrospektívne spomína na svoj život. V spomienkach opisuje život stredoškoláka, svojho nadmieru prísneho otca, príliš milujúcu matku, nevydarený výlet na Slovensko, dievča, do ktorého sa zahľadel na strednej škole (Olina) až po prvý kontakt s drogou. Ďalej kniha s veľkým prehľadom opisuje život feťáka na svojej neistej ceste "toboganom", opisuje partiu, Evu Popelkovú ako svoju "fetpriateľku", s ktoru žije, predávkovania, probémy so zháňaním drogy, za ktorú zaplatil aj svojím telom homosexuálnemu kamarátovi z partie, vojenčinu, liečenia, vlastnú kariéru najlepšieho "variča pervitínu" v Prahe, krádeže, väzenie, paranoidnú psychózu. Kniha poukazuje na sociálne problémy, ktorými sa toxikoman borí - neschopnosť pracovať, teda v čase socializmu príživníctvo, nezáujem o okolie, večný problém nedostatku všetkého vrátane drogy. Poukazuje aj na spoločnosť, ktorá musí s toxikomanmi žiť. Príbeh nie je rozprávka a končí sa smrťou tehotnej Evy a ťažkým telesným postihnutím Michala. Kniha nielenže opisuje toxikomániu ako celospoločenský problém, otvára oči rodičom, učiteľom aj mládeži. Je tam krásne vystihnutý moment, kedy začínajúci toxikoman "nevie, že s niečím začína". Myšlienka ktorá čitateľovi utkvie v pamäti je z rozhovoru lekára s Michalom uvedomujúc si bezmocnosť spoločnosti a silu drogy: „Naša bezmocnosť však rozhodne neznamená vaše víťazstvo!“.