Michail Kalašnikov
sovietsky a ruský konštruktér strelných zbraní
Narodenie	10. november 1919 Kuria, Ruský štát (dnešné Rusko)
Úmrtie	23. december 2013 (94 rokov) Iževsk, Udmurtsko, Rusko
Odkazy
Commons	Michail Timofejevič Kalašnikov
Biografický portál

Michail Timofejevič Kalašnikov (rus. Михаил Тимофеевич Калашников; * 10. november 1919, Kuria – † 23. december 2013, Iževsk) bol sovietsky a ruský konštruktér zbraní. Navrhol sovietsku útočnú pušku AK-47, táto zbraň sa považuje za najviac produkovanú zbraň sveta. Skratka znamená Avtomat Kalašnikova obrazca 1947.

Život

Michail Timofejevič Kalašnikov sa narodil v mnohodetnej rodine roľníkov v dedine Kuria v Altajskej gubernii. V roku 1938 nastúpil na povinnú službu v Červenej armáde, kde slúžil v tankovom vojsku. Bojoval aj v druhej svetovej vojne.

Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas bitky o Briansk bol nútený po zničení svojho tanku bojovať ako pešiak. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho sťažnosti vojakov na vtedajšie samopaly priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi A. Blagonravovi, ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalašnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu, je nový samopal oproti masovo vyrábaným PPŠ-41 či PPS-43 komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu, významný argument.

Od roku 1945 sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62 × 39 mm so stredne veľkou prachovou náplňou. Medzi ostatnými inžiniermi a konštruktérmi, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane, bol i Hugo Schmeisser^[1][2][3][4], ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej útočnej puške StG44 v roku 1947 prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku 1949. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním AK-47. AK-47 nad množstvom moderných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí odolnú, nenáročnú a spoľahlivú zbraň, ktorá sa úspešne presadila v celosvetovom meradle. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul Hrdina socialistickej práce, čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta Iževsk, kde ako riaditeľ závodu IŽMAŠ pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní, ako bol napríklad rozšírený ľahký guľomet RPK.

Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku 1998 ho ruská vláda vyznamenala Radom sv. Andreja. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku 2004 poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michail Timofejevič Kalašnikov