Mikuláš Beňo
Poslanec Federálneho zhromaždenia (SN)
V úrade 1978 – 1981
V úrade 1981 – 1986
V úrade 1986 – 1990
Biografické údaje
Narodenie	12.11.193012. november 1930 (92 rokov) Bošáca, Česko-Slovensko
Politická strana	KSS (KSČ)
Alma mater	Vysoká škola politická ÚV KSČ v Prahe Akadémia spoločenských vied ÚV KSSZ v Moskve
Profesia	Politik
Politický portál  Biografický portál

RSDr. Mikuláš Beňo, CSc. (* 12. november 1930, Bošáca^[1]) je bývalý slovenský a československý politik Komunistickej strany Slovenska a poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za normalizácie.

Biografia

Narodil sa v obci Nová Bošáca (do roku 1950 časť obce Bošáca). Pochádza z maloroľníckej rodiny. Po vyučení pracoval ako krajčír, neskôr v technických a ekonomických funkciách v odevných závodoch Makyta v Púchove. Bol aktívny v mládežníckom hnutí v rámci závodu. Ako člen a organizátor Stachanovského hnutia bol v roku 1950 prijatý za kandidáta a o rok neskôr za člena KSČ.^[2]

V roku 1963 a 1971 sa uvádza ako účastník zasadania Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.^[3] V rokoch 1968 – 1969 bol pracovníkom ÚV KSS, v rokoch 1969 – 1970 tajomníkom Krajského výboru KSS pre Stredoslovenský kraj. Pôsobil aj v celoštátnych straníckych štruktúrach. V rokoch 1970 – 1971 bol zástupcom vedúceho oddelenia Ústredného výboru KSČ, 1971 – 1973 zástupcom vedúceho a v období rokov 1973 – 1977 vedúcim sekretariátu generálneho tajomníka ÚV KSČ. Členom Ústredného výboru KSČ ho zvolil XIV. zjazd KSČ, XV. zjazd KSČ, XVI. zjazd KSČ a XVII. zjazd KSČ, pričom v období december 1977 – december 1988 bol členom sekretariátu ÚV KSČ a súčasne tajomníkom ÚV KSČ. V roku 1980 získal Rád republiky.^[4]

Po voľbách v roku 1976 zasadol do slovenskej časti Snemovne národov (volebný obvod č. 94 – Nové Zámky, Západoslovenský kraj). Kreslo nadobudol až dodatočne v apríli 1978 po doplňovacích voľbách po tom, co zomrel poslanec Michal Šucha. Mandát obhájil vo voľbách v roku 1981 (obvod Trenčín) a voľbách v roku 1986 (obvod Trenčín). Vo Federálnom zhromaždení zotrval do januára 1990, kedy rezignoval v rámci procesu kooptácií do Federálneho zhromaždenia po nežnej revolúcii.^[5][6][7]

Referencie