A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Milo Urban | |
slovenský spisovateľ, prekladateľ a novinár | |
![]() | |
Narodenie | 24. august 1904 Rabčice, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 10. marec 1982 (77 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Milo Urban (pseudonymy Ján Rovňan ml., Podbabjagurský a i.; * 24. august 1904, Rabčice – † 10. marec 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry.
Životopis
Narodil sa na regióne Orava v rodine hájnika. Rané detstvo prežil v hájovni pod vrchom Babia Hora, prakticky odtrhnutý od civilizácie. Základné vzdelanie získal v Zázrivej, Oravskej Polhore, gymnázium navštevoval v Trstenej a v Ružomberku. [1] Z rodinných dôvodov (tragická smrť otca, nezhody s otčimom) a pre konflikt s profesorom francúzštiny, ktorý vyústil do trojky z mravov, štúdium na gymnáziu zanechal a pracoval ako pomocný redaktor v tlačovom orgáne Slovenskej ľudovej strany (od roku 1938 HSĽS) Slovák a úradník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Napokon sa jeho finančná situácia vďaka podpore viacerých mecénov zlepšila a on mohol pokračovať v štúdiu na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, no štúdium predčasne ukončil pre neriešiteľné finančné problémy.
Pracoval v denníku Slovenský národ v Bratislave, v roku 1927 však ostal po zániku novín nezamestnaný a venoval sa hlavne vlastnej literárnej činnosti. Bol redaktorom v časopise Vatra, neskôr pracoval v periodiku Slovák. Od roku 1940 bol šéfredaktorom ľudáckych novín (od 1941 denníka) Gardista.[2]
Pred koncom 2. svetovej vojny emigroval aj s rodinou do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne a v roku 1947 eskortovaný do ČSR a postavený pred ľudový (retribučný) súd. V roku 1948 ho ľudový súd odsúdil na verejné pokarhanie za jeho novinársku činnosť počas vojny. Usadil sa v Chorvátskom Grobe a živil sa najmä prekladaním. V roku 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde 10. marca 1982 zomrel. [1]
Tvorba
Urbanova prozaická tvorba patrí k trvalým hodnotám našej spisby. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Umeleckou a dokumentárnou hodnotou vynikajú najmä jeho knihy spomienok. Prekladal z poľskej, nemeckej (Thomas Mann) a českej literatúry (Karel Čapek). Na jeho dielo mali vplyv hlavne Martin Kukučín a Svetozár Hurban Vajanský, ale tiež Ján Kalinčiak a Pavol Országh Hviezdoslav, zo zahraničných autorov potom Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Endre Ady, Petr Bezruč či Jiří Wolker.
Čo sa týka jeho noviel – napätie novely nepramení z vonkajších situačných prvkov, ale zo spôsobu, ako sa vo vedomí človeka postupne koncentrujú dojmy, myšlienky a obrazy, ktoré majú reálnu a dešifrovateľnú príčinu. Urbanova próza neprichádza s mravným ponaučením a odsúdením, ale s úsilím preniknúť do súhry síl v človeku – do jeho myšlienok, i do síl mimo neho, ktoré sa splietajú do tragickej nepochopiteľnosti a ovládajú jeho osud tak, akoby bol iba pasívnou súčasťou, hoci sa im vzpiera.
Dielo
Poviedky, novely a romány
- 1920:
- Ej, ten tanec, poviedka (vyšlo v časopise Vatra)
- Nešťastník
- V zhone žitia
- Vanitas vanitatum
- Typograf
- 1922 – Jašek Kutliak spod Bučinky, novela
- 1926 – Za vyšným mlynom, toto dielo sa stalo predlohou k opere Eugena Suchoňa Krútňava
- 1928:
- Výkriky bez ozveny, zbierka noviel
- V súmraku
- Štefan Koňarčík-Chrapek a Pán Boh
- Rozprávka o Labudovi
- Mičinova kobyla
- Tajomstvo Pavla Hrona
- Svedomie a Staroba
- 1932:
- Z tichého frontu, zbierka noviel
- Skok do priepasti
- Nie!
- Roztopené srdce
- Pred dražbou
- Drevený chlieb
- Človek, ktorý hľadá šťastie
- 1927 – Živý bič, román (1. diel trilógie)
- 1930 – Hmly na úsvite, voľné pokračovanie diela Živý bič (2. diel trilógie)
- 1940 – V osídlach, druhé pokračovanie diela Živý bič (3. diel trilógie)
- 1957 – Zhasnuté svetlá
- 1964 – Kto seje vietor
- 1996 – Železom po železe
Memoáre
- 1970 – Zelená krv: Spomienky hájnikovho syna
- 1992 – Kade-tade po Halinde
- 1994 – Na brehu krvavej rieky
- 1995 – Sloboda nie je špás
Ostatná tvorba
- 1920 / 1921 – Zavrhnutý, báseň (vyšlo v časopise Vatra)
- 1925 – Otroci predsudkov, divadelná hra (len ukážka, ktorá vyšla v časopise Slovenský národ)
- 1934 – Česká literatúra a Slováci, prednáška
- 1991 – Beta, kde si? , divadelná hra (rok zinscenovania, knižne nevyšla)
Preklady
- 1951 – výber z ruských ľudových rozprávok
- 1954 – Igor Newerly: Pamiatka z celulózky
- 1959 – Aleksander Fredro: Pán Geldhab
- 1960 – Karel Čapek a Josef Čapek: Zo života hmyzu
- 1961 – Karel Čapek: Matka
Referencie
- ↑ a b Milo Urban - Slovenskí spisovatelia - Literárne informačné centrum . www.litcentrum.sk, . Dostupné online.
- ↑ Milo Urban . www.osobnosti.sk, 8. december 2009. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milo Urban
Externé odkazy
- Milo Urban – Literárne informačné centrum
Zdroj
- Biografické štúdie 22 Vedecká konferencia o Milovi Urbanovi
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk