Mochovce
zaniknutá obec
Reformovaný kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Levice
Región	Tekov
Vodný tok	Telinský potok
Nadmorská výška	200 m n. m.
Súradnice	48°15′32″S 18°26′47″V / 48,2589°S 18,4464°V / 48.2589; 18.4464
Prvá pís. zmienka	1295
PSČ	935 32
EČV (do r. 2022)	LV
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Mochovce
Webová stránka: kalna.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Mochovce (maď. Mohi) sú bývalá obec na západnom Slovensku, známa predovšetkým jadrovou elektrárňou stojacou na jej území.

Charakteristika

Nachádza sa v okrese Levice, asi 12 km severozápadne od mesta Levice. Obyvateľstvo obce bolo presídlené a obec bola zrušená z dôvodu výstavby jadrovej elektrárne. Zachoval sa iba reformovaný kostol a cintorín. Na druhej strane výstavba jadrovej elektrárne priniesla ekonomický a demografický rozvoj neďalekého mesta Levice v 80. rokoch 20. storočia. Kataster obce má rozlohu 16,98 km2.

Polohopis

Bývalá obec ležala v údolí Telinského potoka, na rozhraní Hronskej pahorkatiny (podcelok Podunajskej pahorkatiny) a Kozmálovských vŕškov (podcelok Štiavnických vrchov).^[1] Severozápadne leží zalesnený vrch Dobrica (320 m n. m.), východným smerom dominuje Veľká Vápenná (350 m n. m.).^[2]

Dejiny

Prípravné práce budovanej stavby odhalili archeologické nálezy, dokumentujúce osídlenie lokality Mochoviec už v paleolite (cca 30 000 rokov pred Kristom). Najstaršia dochovaná písomná zmienka o osade Muhy pochádza z roku 1295, názov „Mochovcze“ sa prvýkrát objavuje v roku 1773. Dočasu bola majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Obyvateľstvo bolo zväčša maďarskej národnosti, menšinovo tu žili Slováci, Rómovia a židia a v roku 1900 ich tu žilo 970. Živili sa predovšetkým poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a prácou v lesoch. Vychýrené bolo víno z miestnych viníc, ktoré bez ujmy na kvalite vydržalo i zámorské plavby na búrlivom mori.

Počas repatriácie po II. svetovej vojne sa do obce prisťahovalo 32 slovenských rodín, ktorých miestni nazývali „tirpákmi“. Povojnové roky znamenali rozvoj aj tejto obce; v roku 1946 bol zavedený telefón, od roku 1950 sem začal premávať autobus a o dva roky neskôr bolo založené roľnícke družstvo. Postupne pribudol vodovod, verejné osvetlenie, upravili sa cesty a chodníky. Zdravotné stredisko, pošta či matrika však boli v okolitých obciach, čo komplikovalo život obyvateľom až do roku 1972, od kedy bolo možné všetky záležitosti vybaviť v strediskovej obci Kalná nad Hronom. Už o rok neskôr spôsobili vrásky obyvateľom Mochoviec správy o stavebnej uzávere a výstavbe elektrárne, ktoré definitívne potvrdil zákaz akýchkoľvek stavebných prác v roku 1978. Už o rok neskôr začalo presídľovanie Mochovčanov, ktorých v tom čase žilo v obci 488.^[3]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Reformovaný kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1787. Stojí na mieste staršej stavby zo 17. storočia. V roku 1821 bola pristavaná veža. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1872 a 1891. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. V interiéri sa nachádzali dve protiľahlé murované empory, ktoré boli pri poslednej obnove zo statických dôvodov odstránené.^[4] Fasády kostola sú členené lizénami, okná so šambránami sú polkruhovo ukončené. Veža členená kordónovými rímsami s vlysom a terčíkom je ukončená barokovou helmicou.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce Kalná nad Hronom