Nová Dubnica
mesto
Budova slobodárne v Sadoch Cyrila a Metoda
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Ilava
Región	Stredné Považie
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	240 m n. m.
Súradnice	48°56′06″S 18°08′50″V / 48,935000°S 18,147222°V / 48.935000; 18.147222
Rozloha	11,25 km² (1 125 ha) [1]
Obyvateľstvo	10 272 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	913,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1951
Primátor	Peter Marušinec[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS)
PSČ	018 51
ŠÚJ	513440
EČV (do r. 2022)	IL
Tel. predvoľba	+421-42
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Trenčianska 45/41 018 51 Nová Dubnica
E-mailová adresa	msu@novadubnica.sk
Telefón	042 / 443 35 26
Fax	042 / 443 19 19
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Nová Dubnica
Webová stránka: novadubnica.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Nová Dubnica je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Je to druhé najväčšie mesto ilavského okresu po Dubnici nad Váhom. V roku 2007 bola Nová Dubnica oficiálne prehlásená najmladším novovybudovaným mestom na Slovensku. Štatút obce získala v roku 1957.^[4]

Nová Dubnica sa s rozlohou 1 127 ha nachádza v nadmorskej výške 242 m n. m. Tvoria ju dva celky. Časť Nová Dubnica je moderným sídlom mestského charakteru. Vidiecku časť tvoria bývalé obce Veľký a Malý Kolačín, kde žijú obyvatelia v individuálnej bytovej výstavbe.

Na základe územnosprávneho členenia je Nová Dubnica súčasťou Ilavského okresu Trenčianskeho kraja. V rámci okresu má okrajovú polohu. Na severe a severozápade susedí s mestom Dubnica nad Váhom, ktoré je tiež súčasťou okresu Ilava. Ďalej susedí len s obcami Trenčianskeho kraja, a to s obcami Trenčianska Teplá na juhozápade, Trenčianske Teplice na juhu a Omšenie na juhovýchode.

Územie mesta sa nachádza v údolí rieky Váh, v južnej časti Ilavskej kotliny. Nová Dubnica sa môže pochváliť skutočnou raritou – na skalnatej pôde nad mestom rastie v letných mesiacoch poniklec slovenský, pričom ide o najjužnejší výskyt tohto vysokohorského kvetu na Slovensku.

Podľa geomorfologického členenia patrí celé Slovensko do Alpsko-himalájskej sústavy. Nová Dubnica patrí do podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, jej územie zasahuje do dvoch subprovincií: Vnútorné Západné Karpaty a Vonkajšie Západné Karpaty. V rámci subprovincie Vnútorné Západné Karpaty patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, celku Strážovské vrchy a podcelku Trenčianska vrchovina. V rámci subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty patrí do oblasti Slovensko-moravské Karpaty, celku Považské podolie a podcelku Ilavská kotlina.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kolačín

Mesto Nová Dubnica má aj mestskú časť Kolačín, ktorá sa skladá z Veľkého a Malého Kolačína.

• NÁMESTIE
  • Mierové námestie
• SADY
  • Komenského sady
  • Pribinove sady
  • Sad kpt. Nálepku
  • Sady Cyrila a Metoda
  • Sad Dukelských hrdinov
• ULICE
  • Andreja Sládkoviča
  • Boženy Němcovej
  • Dlhé diely
  • Dubová
  • Gagarinova
  • Jozefa Gregora Tajovského
  • Janka Jesenského
  • Jána Kollára
  • Jana Nerudu
  • Janka Kráľa (do r. 2021 ako „J. Kráľa“)^[5]
  • Javorová
  • Krátka
  • Lipová
  • Ludvika Svobodu
  • Ľudmily Podjavorinskej
  • Ľudovíta Štúra
  • Martina Benku
  • Maxima Gorkého
  • Martina Kukučína
  • Májová
  • Okružná
  • Petra Jilemnického
  • Pavla Országha Hviezdoslava
  • Partizánska
  • Pod Bôrikom
  • Pod Dubovcom
  • Priemyselná
  • Puškinova
  • Slnečná
  • SNP (do r. 2021 ako „Slovenského národného povst.“)^[5]
  • Strážovská
  • Svätoplukova
  • Svoradova
  • Topoľová
  • Trenčianska
  • Ulica na Hlinách

• ULICE
  • Družobná
  • Družstevná
  • Farská
  • Hrušková
  • Jabloňová
  • Levanduľová
  • Nová
  • Odbojárska
  • Pod Húštikom
  • Slobody
  • Šípková
  • Višňová

Cez Kolačín preteká Kolačínsky potok, ktorý sa tiahne aj okrajovými časťami Novej Dubnice, kde pokračuje do Trenčianskej Teplej. V blízkosti je rieka Váh.

Erb Mesta Nová Dubnica pozostáva z červeného štítu a z troch zlatých dubových listov. Mestský erb je znázornený v neskorogotickom slohu.

Mestská zástava a vlajka sa skladá zo šiestich pruhov – tri žlté a tri červené a tieto sa navzájom striedajú. Začínajúci pruh je žltý. Mestská zástava a vlajka má obdĺžnikový tvar ukončený zostrihom tzv. lastovičím chvostom siahajúcim do 1/3 dĺžky vlajky. Pomer strán zástavy a vlajky je 2:3.

Pečať Mesta Nová Dubnica je spravidla tvorená erbom mesta s kruhopisom „Mesto Nová Dubnica“. Mestská pečať sa používa pri slávnostných príležitostiach, napr. udelenie čestného občianstva, na pečatenie významných listín a dokumentov.

Mesto má aj svoju znelku, ktorú skomponoval hudobný pedagóg Štefan Baláž v roku 1982 a venoval ju mestu Nová Dubnica pri príležitosti 30. výročia. Mestská znelka sa stala symbolom mesta v júli 2009.

Mesto malo byť sídliskom pre robotníkov pracujúcich v Závodoch ťažkého strojárstva K. J. Vorošilova v Dubnici nad Váhom. V tomto období Studená vojna medzi Východom a Západom začala naberať na intenzite a komunistická propaganda pripravovala ľudí na možný nový vojnový konflikt. V tejto situácii sa začalo na Slovensku s výstavbou prvého socialistického mesta Vorošilova (Nová Dubnica). Keďže v neďalekej Dubnici bol strojársky podnik Závody K. J. Vorošilova, ktorý bude počas vojnového konfliktu bombardovaný, bolo potrebné vystavať nové mesto obďaleč. S výstavbou nového mesta, v ktorom nič nemalo pripomínať náboženstvo, sa začalo v roku 1951 počas vrcholného Stalinizmu. Úlohou vybudovať vzorové mesto nového socialistického, možno až komunistického človeka bol poverený významný český architekt, národný umelec Jiří Kroha. Projekt bol rozsahom a veľkorysosťou na tú dobu ojedinelý. Kvôli nemu zriadili aj architektonický ústav s desiatkami pracovníkov. Do Vorošilova sa malo vchádzať po triumfálnej ceste cez víťazný oblúk, ktorý mal pripomínať ozubené koleso. Veľké námestie malo byť vhodné na masové prehliadky a manifestácie, v jeho čele mal stáť kultúrny dom. Kúsok  za ním mal byť do svahu vsadený amfiteáter pre tisícky ľudí. Vnútrobloky domov mali byť plné zelene. Na jar roku 1953 J. V. Stalin zomrel a tak postupne zišlo aj z veľkolepých plánov výstavby Vorošilova. Architekt Kroha bol z projektu v roku 1955 odvolaný. V roku 1957 bola zakladacou listinou z nedokončeného Vorošilova vytvorená obec Nová Dubnica, ktorá získala štatút mesta 1. júla 1960.^[6]

Samotný projekt navrhol architekt Jiří Kroha v duchu socialistického realizmu, ten sa ale podarilo zrealizovať len približne z jednej tretiny. Nové časti nenadväzujú svojím riešením na Krohov projekt. Ide už len o typickú panelákovú výstavbu. Do mesta sa vstupuje zboku, pretože podľa návrhu mal byť vstup riešený novou hlavnou cestou od Dubnice nad Váhom, ústiacou na Mierové námestie, ktorá ale nebola postavená. Služby sú sústredené na námestí, ktoré je po všetkých stranách obkolesené podlubím. Môžeme povedať, že centrum mesta je rozdelené na päť samostatných celkov: Mierové námestie, Sad kapitána Nálepku, Sady Cyrila a Metoda, Komenského sady, Pribinove sady. Tieto sady sú uzavreté dvory pripomínajúce menšie parky vďaka množstvu zelene. So samotnou stavbou mesta sa začalo v roku 1951. Samostatnou obcou sa sídlisko patriace pod samosprávu Dubnice nad Váhom stalo 1. januára 1957, kedy dostalo názov Nová Dubnica. 8. júna 1960 jej bol priznaný štatút mesta.

Architektúru Novej Dubnice môžeme zaradiť k povojnovej etape výstavby Slovenska. Nová Dubnica bola navrhnutá architektom Jiřím Krohom v roku 1951. Mala byť vzorom plánovitého riešenia bytovej otázky, nebytových priestorov – ideálne fungujúce mesto zasadené do prírodného reliéfu.

Veľa z toho, čo Jiří Kroha naplánoval, sa nestihlo uskutočniť. Napríklad vstup do mesta mal byť z komunikačného uzla zo smeru od závodu ZŤS, do širokej škály vybavenosti mesta mali patriť aj kúpele na mieste súčasného „čínskeho múru“, amfiteáter v teréne kopca Dubovec, gravitačný vodojem a vyhliadková reštaurácia na hrebeni Dubovca, nemocnica (v blízkosti neuskutočnenej komunikácie do Trenčianskych Teplíc), majestátna divadelná budova na mieste súčasného kina Panorex.

Napriek nezrealizovaným už uvedeným návrhom sú obyvatelia o osobe architekta málo informovaní a nedoceňujeme jeho prínos. Mnohí nevieme napríklad aj to, že povojnovú architektúru Slovenska aj v odbornej literatúre reprezentuje práve mesto Nová Dubnica.

• 
  Jiří Kroha: Směrný úzmený plán nového socialistického městečka
• 
  Celkový perspektívny pohľad
• Zdroj:
  Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

  ---