Považské podolie
geomorfologický celok
Okolie Bytče v severnej časti celku
Štát	Slovensko
Regióny	Žilinský, Trenčiansky
Okresy	Žilina, Bytča, Považská Bystrica, Púchov, Ilava, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom
Nadradená jednotka	Slovensko-moravské Karpaty
Susedné jednotky	Biele Karpaty Myjavská pahorkatina Javorníky Žilinská kotlina Podunajská pahorkatina Považský Inovec Súľovské vrchy Strážovské vrchy
Podradené jednotky	Bielokarpatské podhorie Bytčianska kotlina Ilavská kotlina Podmanínska pahorkatina Trenčianska kotlina
Poloha celku na Slovensku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Považské podolie (starší názov Stredopovažské podolie) je geomorfologický celok Slovensko-moravských Karpát. Leží v západnej časti Slovenska.

Poloha

Považské podolie zaberá stredný tok Váhu, približne od Žiliny po Nové Mesto nad Váhom. Susedí s Javorníkmi na severe, s Bielymi Karpatmi na západe, s Myjavskou pahorkatinou a Malými Karpatmi na juhozápade, s Podunajskou pahorkatinou a Považským Inovcom na juhu, so Strážovskými vrchmi na východe a napokon so Súľovskými vrchmi na severovýchode.^[1] Rieka Váh spája tri stupne: najvyššie položenú Bytčiansku kotlinu, oddelenú pahorkatinou v oblasti mesta Považská Bystrica (ktorá je súčasťou bradlového pásma) od susednej Ilavskej kotliny ležiacej juhozápadne od nej. Najnižšie a najjužnejšie leží Trenčianska kotlina, pričom predel medzi ňou a Ilavskou kotlinou leží zhruba na spojnici Brezina na ľavom brehu a Skalka na pravom brehu Váhu pri Trenčíne. Najvyšším bodom Považského podolia je Ondrejová (509 m n. m.) pri Považskej Bystrici, najnižším bodom je miesto, v ktorom Váh vteká do Podunajskej pahorkatiny (cca 180 m n. m.) v oblasti tzv. Beckovskej brány.^[2]

Geologická stavba

Bytčianska kotlina je budovaná prevažne pieskovcami, siltovcami a ílovcami s ojedinelými sklzovými telesami a vápencami z vrchného eocénu až oligocénu. Oblasť Považskej Bystrice je utváraná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi, zlepencami, ojedinele aj evaporitmi a vápencami z obdobia spodného miocénu. Ilavská kotlina leží na íloch, siltoch, pieskoch, štrkoch z vrchného miocénu až pliocénu a oblasť Trenčianskej kotliny je značne rôznorodá, s prevahou ílovcov, siltovcov, pieskovcov a zlepencov spodného miocénu v južnej a západnej časti kotliny. Oblasť južne od Trenčína sa vyznačuje skôr výskytom ílov, siltov, pieskov a štrkov obdobia vrchného miocénu až pliocénu.

Geomorfologické pomery

Geomorfologicky sa Považské podolie člení na päť podcelkov^[3]:

• Bytčianska kotlina
• Ilavská kotlina
• Trenčianska kotlina
• Podmanínska pahorkatina
• Bielokarpatské podhorie

Z geomorfologického hľadiska sú významné niektoré objekty v Bytčianskej kotline, napr. Hričovské rífy a Hričovská skalná ihla, kým v Trenčianskej kotline sú to: Ostrá hôrka pri Drietome (odkryv vrchnotriasových hornín zavrásnených v bradlovom pásme), Haluzická tiesňava (výmoľová dolina) a tvrdošová vyvýšenina Beckovského hradného brala, ktorá je súčasťou bradlového pásma. Okrem toho na viacerých miestach vystupujú izolované bradlá bradlového pásma, ktoré sa tiahne súbežne s riekou Váh.

Pôdny kryt

Fluvizeme vo všetkých troch kotlinách sledujú koryto Váhu, pričom v Ilavskej a Trenčianskej kotline je pás fluvizemí zreteľne širší na pravom brehu ako na ľavom, kým v Bytčianskej kotline je viac-menej rovnomerný na oboch brehoch Váhu. V oblasti mesta Považská Bystrica prevažujú kambizeme nasýtené a v oblasti južne od mesta Trenčín kambizeme na viatych pieskoch. Z Bielych Karpát a Strážovských vrchov vybiehajú do doliny Váhu aj polohy rendzín. Z pôdnych druhov, prevažujú v Ilavskej a Trenčianskej kotline piesčité a hlinito-piesčité pôdy, v Bytčianskej kotline piesčito-hlinité až hlinité pôdy.

Rastlinné spoločenstvá

Z floristického hľadiska sú pozoruhodné brehové porasty riečky Súčanka medzi obcami Dolná Súča a Skalka nad Váhom a tiež Seleckého potoka medzi obcami Selec a Trenčianske Stankovce. Ďalej významnými lokalitami sú Prepadlisko (slatinné jelšiny s močiarnymi spoločenstvami), Hájnica (xerotermofilné trávne a lesostepné spoločenstvá), Kobela (ochrana teplomilných rastlinných aj živočíšnych druhov), Turecký vrch (xerotermná skalná step a lesostepné spoločenstvá duba plstnatého).

Obce v Považskom podolí

V Považskom podolí sa nachádza 56 obcí a 7 miest (Bytča, Považská Bystrica, Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Nemšová, Trenčín). Čiastočne zasahuje aj do územia miest Žilina – mestská časť Žilinská Lehota, Púchov – východný okraj mesta a Nové Mesto nad Váhom – severozápadná časť mesta a mestská časť Mnešice. Okrem toho ide o tieto obce:

Referencie

Súradnice: 48°56′30″S 18°06′32″V / 48,941769°S 18,108902°V / 48.941769; 18.108902