Nová Zem (Новая Земля)
súostrovie
Satelitná snímka súostrovia.
Vlajka Symbol
Štát	Rusko
Federálny okruh	Severozápadný federálny okruh
Federálny subjekt	Archangeľská oblasť
Oceán	Severný ľadový oceán
Súradnice	74°00′S 56°00′V / 74,000°S 56,000°V / 74.000; 56.000
Najvyšší bod
- výška	1 547 m n. m.
Rozloha	90 650 km² (9 065 000 ha)
Obyvateľstvo	2 716
Hustota	0,03 obyv./km²
Poloha súostrovia
Mapka súostrovia
Wikimedia Commons: Novaya Zemlya
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Nová Zem (rus. Но́вая Земля́) je súostrovie v Severnom ľadovom oceáne na severe Ruska. Administratívne patrí do Archangeľskej oblasti. Pri sčítaní v roku 2002 žilo na ostrove 2 716 obyvateľov. Pôvodní obyvatelia Nenci sa živia najmä lovom tuleňov, medveďov a rybolovom. Súostrovie sa skladá z dvoch hlavných ostrovov Severný a Južný, ktoré sú rozdelené prielivom Matočkin, a z ostatných menších ostrovov. Nová Zem rozdeľuje Barentsovo a Karské more. Celková rozloha ostrovov je 90 650 km².

Počas Studenej vojny bola Nová Zem sovietskou vojenskou oblasťou s letiskom v južnej časti. Používalo sa ako taktické vojenské letisko a na zásobovanie blízkej nukleárnej skúšobnej oblasti. Práve tu v roku 1961 vybuchla najväčšia nukleárna zbraň Cár bomba.

Životné prostredie

Fotografia z nemeckého Bundesarchívu z roku 1925, zachytávajúca pobrežie súostrovia.

Nová Zem je severnou časťou Uralu^[1] a vnútrozemie ostrova je skoro celé hornaté. Od pevninského Ruska oddeľuje súostrovie prieliv Karské vráta. Najvyšší vrchol dosahuje výšku 1 547 m^[2]. Severný ostrov pokrývajú ľadovce, Južný pokrýva tundra. Prírodné zdroje tvorí meď, olovo a zinok^[3].

Prírodné podmienky na súostroví sú ovplyvnené severnou klímou ale oblasť napriek tomu podporuje diverznú biotu. Významným druhom je medveď biely, ktorého populácia v Barentsovom mori je geneticky rozdielna od ostatných subpopulácií medveďa bieleho^[4].

Dejiny

Historické zmienky o súostroví pochádzajú už z 11. storočia a sú spojené s osadníkmi z Novgorodu. Prvým Európanom, ktorý navštívil pôdu na súostroví, bol anglický moreplavec a objaviteľ Hugh Willoughby v roku 1553. Holandský moreplavec Willem Barents v roku 1594 Novú Zem oboplával. Počas rokov 1821 – 1824 bolo zmapované celé západné pobrežie. Prvá stála osada Malyje Karmakuly bola založená roku 1870 a do roku 1926 bola hlavným mestom. Od roku 1954 sa časť území obidvoch ostrovov používala ako hlavná sovietska jadrová strelnica^[5].

Nukleárne testy

V dôsledku vybudovania severnej novozemskej jadrovej strelnice bolo z ostrova vykázaných asi 100 tu pôvodne žijúcich rodín. Dňa 30. októbra 1961 tu bola odpálená Cár bomba – najničivejšia jadrová zbraň, ktorá kedy bola v histórii ľudstva použitá. Sila výbuchu dosiahla ekvivalent 57 Mt TNT. V rovnakom roku tu došlo k celkom 20 atmosférickým testom jadrových bômb a na súostroví bola nameraná najvyššia rádioaktivita.

V období medzi 21. septembrom 1955 a 24. októbrom 1990 (do vyhlásenia dnešného moratória) bolo na Severnej strelnici uskutočnených 132 jadrových výbuchov: 87 v atmosfére (z toho 84 vo vzduchu), 1 podzemný (7. september 1957), 2 výbuchy nad vodou (27. októbra 1961 a 22. augusta 1962), 3 podvodné (21. september 1955, 10. september 1957, 23. september 1961) a tiež 42 podzemných jadrových výbuchov.^{[chýba zdroj}

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Zem.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Novaya Zemlya na anglickej Wikipédii.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nová země na českej Wikipédii.