Open Access alebo otvorený prístup^[1][2][3] je model uverejňovania výsledkov vedeckého výskumu, ktorý zaisťuje okamžitý a bezplatný prístup k výsledkom vedy a výskumu na Internete (v podstate bezplatný online prístup^[4]), pričom nie je obmedzený väčšinou zložitých licenčných politík a obmedzení autorských práv. Open access sa môže uplatňovať na všetky formy vedeckých výstupov vrátane recenzovaných a nerecenzovaných článkov vo vedeckých časopisoch, konferenčných príspevkov a abstraktov, záverečných prác, kapitol v knihách, monografií, atď.^[5] Napriek tomu, že články nie sú nevyhnutne vytvárané zadarmo, sú však poskytované zadarmo a platené služby nie sú bariérou šírenia poznatkov.^[6]

Základom hnutia propagujúceho open access je tzv. BBB iniciatíva. Názov pochádza zo začiatočných písmen miest Budapešť (2002), Bethesda (2003) a Berlín (2003), kde vedecká komunita vyjadrila dôvody, princípy a stratégiu rozvoja voľne dostupných vedeckých publikácií a potrebu urýchlených krokov k jej zavedeniu do praxe.^[7]

Cieľom hnutia za voľný prístup k vedeckým publikáciám je racionálne využitie internetu k efektívnej a rýchlej výmene vedeckých poznatkov bezplatne pre čitateľov, čím má byť alternatívou k dovtedajším spôsobom publikovania vo vede.^[7] Hlavným dôvodom, resp. potrebou takéhoto riešenia, je zmena v spôsoboch publikovania vo vede, ku ktorej došlo po príchode internetu. Ten jednak výrazne zlacnil a urýchlil publikovanie vedeckých prác, mal však zároveň za následok zmenu stratégií veľkých vydavateľstiev, ktoré sa začali ponúkať jednotlivé vedecké práce za výrazne vyššiu cenu ako tomu bolo v prípade papierových publikácií (zatiaľ čo priemerná cena online pdf verzie článku sa v súčasnosti pohybuje rádovo v desiatkách eur/dolárov, nezriedka 30^[8] – 40^[9][10] zodpovedá približne cene, za ktorú sa v minulosti predávali celé čísla časopisov pozostávajúce z viacerých, často desiatok článkov).^[11] Hnutie za otvorený prístup je motivované problémami sociálnej nerovnosti spôsobujúci obmedzenie prístupu k akademickému výskumu a zvýhodňujúcemu veľké a bohaté inštitúcie s finančnými prostriedkami, ktoré si môžu dovoliť zakúpenie prístupu k mnohým časopisom, ako aj ekonomickými výzvami a vnímaním neudržateľnosti tradičného konceptu vedeckého publikovania.^[6]

Definície

Termín open access sa po prvý krát objavil začiatkom 2000. rokov. Prvým oficiálnym medzinárodným stretnutím, kde boli riešené aspekty voľného prístupu k vedeckým publikáciám bolo Budapest Open Access Initiative vo februári 2002, neskôr to bolo Bethesda Statement on Open Access Publishing v júni roku 2003 a napokon Berlin Declaration on Open Access to Knowledge in the Sciences and Humanities v októbri 2003. Pôvodný koncept open access znamená neobmedzený online prístup k vedeckému výskumu a pôvodne bol zameraný na prístup k vedeckým článkom.

Budapeštianska iniciatíva pre open access definovala voľný prístup nasledovne^[12]: Existuje mnoho spôsobov a druhov širšieho a ľahšieho prístupu k tejto literatúre. Pod termínom open access chápeme voľnú dostupnosť pre verejnosť na internete, umožnenie akýmkoľvek užívateľom čítať, sťahovať, kopírovať, distribuovať, tlačiť, vyhľadávať alebo odkazovať na plnotextové verzie týchto článkov, ich indexové prehľadávanie, použitie ako dát pre softvér, alebo ich použitie na akýkoľvek iný zákonný účel bez finančných, právnych alebo technických prekážok, ktoré nie sú neoddeliteľné od získania prístupu k internetu samotnému. Jediným obmedzením reprodukcie a distribúcie a jedinou úlohou autorských práv v tejto oblasti by malo byť to, že autori majú kontrolu nad integritou ich práce a právo na to aby boli ich práce správne uznané a citované.

Vyhlásenia z Bethesdy a Berlína dodávajú, že pre práce považované za open access, musia byť ich užívatelia schopní kopírovať, používať, distribuovať, prenášať a zobrazovať diela verejne a vytvárať a distribuovať odvodené diela v ľubovoľnom digitálnom médiu na akýkoľvek zodpovedný účel, s výhradou správneho pripisovania autorstva.

Faktom je, že idea a prax poskytovania bezplatného online prístupu k článkom vedeckých časopisov začali najmenej desať rokov predtým, než bol termín open access formulovaný formálne. Informatici archivovali informácie na anonymných ftp archívoch od 70. rokov minulého storočia a fyzici archivovali pomocou služby arxiv od 90. rokov 20. storočia. V roku 1994 bol oficiálne navrhnutý tzv. Subversive Proposal (doslova podvratný návrh) na zavedenie týchto postupov do všeobecnej praxe.

Spôsoby open access

Existujú rôzne spôsoby, ktorými je možné poskytnúť otvorený prístup, pričom dve najbežnejšie metódy sa zvyčajne označujú ako zlatá cesta alebo zelená cesta. Časopisy poskytujúce všetky svoje články bezplatne a bez obmedzení sú označované ako zlatá cesta. Existujú však aj časopisy, ktoré patria tradičným vydavateľom a poskytujú voľne iba niektoré články, tento spôsob je teda iba čiastočným otvoreným prístupom a je preto niekedy označovaný ako hybridný model.^[13]

Zlatá cesta – otvorený prístup vydavateľov

Pod termínom zlatá cesta sa rozumie taký spôsob otvoreného prístupu, ktorý priamo zabezpečuje vydavateľ časopisu, nehľadiac na obchodný model vydavateľa.^[14][15] Existuje mnoho obchodných modelov pre časopisy s otvoreným prístupom. Otvorený prístup môže byť poskytovaný tradičnými vydavateľmi, ktorí môžu publikovať open access časopisy (či iné publikácie), ako aj časopisy vyžadujúce platený prístup; môže byť poskytovaný aj vydavateľmi, ktorí sa špecializujú striktne na otvorený prístup ako je napríklad vydavateľ Public Library of Science (PLoS), De Gruyter Open a pod. Open access časopis garantuje, že príspevky sú pre čitateľa zadarmo, ale to neznamená, že publikovanie v nich musí byť tiež zadarmo. Niektorí vydavatelia si môžu účtovať poplatok za publikovanie. Tradične veľa akademických časopisov vyberalo poplatky za počet strán publikovaných článkov dávno predtým, než vznikol model otvoreného prístupu. Keď časopisy s otvoreným prístupom účtujú poplatky za spracovanie, zvyčajne ich platí autorov zamestnávateľ alebo výskumná agentúra financujúca výskum. Tieto poplatky by nemali byť určené pre individuálneho autora, a mnohé časopisy sa zrieknu poplatku v prípadoch finančných ťažkostí alebo pre autorov v menej rozvinutých krajinách (kde si vedecké inštitúcie nemôžu dovoliť platiť drahé poplatky za publikovanie).

Približne 30 %^[6] časopisov s otvoreným prístupom zlatou cestou má poplatky za publikovanie na pokrytie svojich nákladov spojených s publikovaním (napr. poplatky v časopisoch PLoS pohybujú medzi 1 495 USD a 2 900 USD^[16]) namiesto poplatkov pre čitateľov. Ďalšími príjmami časopisov môže byť reklama a/alebo financovanie nadáciami, vedeckými spoločnosťami a vedeckými inštitúciami.

Diamantový otvorený prístup / diamantová cesta

Niektoré časopisy autorom neúčtujú poplatky za publikovanie a uverejňujú svoje články na internete bez poplatkov zadarmo.^[17] Táto forma býva označovaná ako diamantový otvorený prístup. Pre čitateľa je rovnaká ako zlatá cesta, teda článok je okamžite prístupný v časopise a nikto nemusí platiť za jeho prečítanie. Sú to spravidla časopisy, ktoré majú inštitucionálne dotácie (na Slovensku napr. Geologica Carpathica alebo Biologia, ktoré vydáva Slovenská akadémia vied a pod.).

Zelená cesta – otvorený prístup autorov

Ďalším spôsobom otvoreného prístupu je tzv. zelená cesta, ktorá predstavuje uverejňovanie článkom prostredníctvom na to zvlášť určených otvorených repozitárov (úložísk), alebo vlastných internetových stránok autorov.^[18][15] Úložiská môžu byť inštitucionálne (poskytované univerzitou či vedeckou inštitúciou, zvyčajne umožňujúce uverejňovanie všetkých výskumov autorov daných inštitúcií nezávisle na ich vedecké zameranie) alebo špeciálne zamerané na určité vedné disciplíny (napr. Arxiv alebo PubMed Central).

Vydavatelia schvaľujúci zelený prístup umožňujú autorom okamžitú samoarchiváciu. Nie všetky časopisy však samoarchiváciu umožňujú. Prípadne neumožňujú samoarchiváciu finálnej zrecenzovanej a zalomenej verzie článkov, ale napríklad iba predprintovej (preprint) verzie. Iné umožňujú samoarchiváciu až po uplynutí určitého časového embarga a pod. Zložité požiadavky vydavateľstiev je možné skontrolovať pomocou služieb SHERPA-RoMEO.

Otvorený prístup na Slovensku

Na Slovensku sa otvorený prístup rozvíja neorganizovane a pomaly. Existuje tu však rad časopisov, ktoré sú kompatibilné s otvoreným prístupom. V roku 2012 vydala výzvu na rozvoj Open Access Slovenská asociácia knižníc. Cieľom výzvy bolo zaregistrovať čo najviac časopisov do databázy DOAJ.^[19]

V roku 2013 sa Centrum vedecko-technických informácií SR stalo oficiálnym referenčným bodom pre Open Access. Vznikla kontaktná kancelária pre Open Access, ktorej úlohou je podpora rozvoja otvoreného prístupu. V krajine však dodnes neexistuje oficiálny repozitár pre zhromažďovanie článkov zelenou cestou. Slovenská vláda sa zaviazala zriadiť repozitár do 30. júna 2018.^[20] Repozitár dodnes neexistuje.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Open access

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Open access na anglickej Wikipédii.