Orech kráľovský

	orech kráľovský
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	bukotvaré (Fagales)
Čeľaď (familia)	orechovité (Juglandaceae)
Rod (genus)	orech (Juglans)
Druh (species)	orech kráľovský (J. regia)
Vedecký názov
	Juglans regia; L.
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Juglans regia

Orech kráľovský^[1] (iné názvy: orech vlašský^[2], kráľovský orech^[3], vlašský orech^[4], orech^[5], zastarano: vlaský orech^[6], orešiak^[6], zriedkavo: orešiak kráľovský^[7]; lat. Juglans regia) je strom z čeľade orechovité. Jeho plod sa nazýva orech ^[2], vlašský orech^[8] (zastarano: vlaský orech) alebo hovorovo vlašák ^[9].

Opis

Orechy sú mohutné stromy, zriedkavo však prekračujú výšku 20 m. Kmeň býva masívny so širokými, hladkými, sivými plátmi oddelenými hlbokými brázdami a pomerne hrubými konármi. Listy sú nápadne veľké a majú 7 - 9 párov končistých, kožovitých, pomerne svetlozelených lístkov, z ktorých každý je do 15 cm dlhý, čím sa podobajú na veľké listy jaseňa a prenikavo voňajú. Samčie kvety vytvárajú visiace jahňady, ale samičie sú v malých, nenápadných zhlukoch na vrchole mladých konárikov a dozrievajú na zelené plody. Vnútri leží orech.

Pôvod

Orech bol pre chutné plody privezený z juhovýchodnej Európy, možno už v 15. storočí.

Pestovanie

Orechy najčastejšie rastú ako stromy v záhradách, parkoch alebo medziach.

Využitie

Orech sa najviac pestuje pre plody a drevo.

Obsahové látky

Karbónové kyseliny

Veľké množstvo rôznych nenasýtených mastných kyselín, najmä:

kyselina linolová (61 % z obsahu mastných kyselín)
kyselina linolenová (13 %)

ďalej:

Chinóny

Terpény

germakren D

Flavonoidy

Triesloviny a ich deriváty

Vitamíny a provitamíny

betakarotén (provitamin A)
vitamín B3, B5, B6
kyselina L-askorbová (vitamín C)
tokoferol (vitamín E)

Stopové prvky

Zdroje

↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s.
↑ ^a ^b orech vlašský. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo Vydavateľstve Obzor), február 1982, roč. XI, čís. 128, s. 4085 – 4086. ISSN 0231-9047.
↑ SÁSIK, Tibor. Krásy Slovenska. : Dajama, 1962. 548 s. S. 384.
↑ vlašský. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1305.
↑ orech. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0900-6. S. 636.
↑ ^a ^b KORDOŠ, Gustáv. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy. Zväzok II : o rastlinách a nerastoch. Skalica : Gustáv Kordoš, 1871. S. 9.
↑ SPRÁVA O HODNOTENÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE:Vedenie 2x400 kV lokalita Bystričany – Križovany S. 95
↑ vlašský. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
↑ vlašák. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8.

Literatúra

Květena České republiky, díl 2 / S. Hejný, B. Slavík (Eds.). - Praha : Academia, 1990. - S. 60-61.
Maria Treben: Zdraví z boží lékárny, 1991
Dionýz Dugas: Zdravý život s babiččinými bylinkami, 2004
Ottova encyklopédia do vrecka - Stromy, ISBN 978-80-7360-056-3

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orech kráľovský
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Orech kráľovský
Wikislovník ponúka heslo Orech kráľovský

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s.

[P-2] rech vlašský. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo Vydavateľstve Obzor), február 1982, roč. XI, čís. 128, s. 4085 – 4086. ISSN 0231-9047.

[3] SÁSIK, Tibor. Krásy Slovenska. : Dajama, 1962. 548 s. S. 384.

[4] vlašský. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1305.

[5] rech. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0900-6. S. 636.

[K-6] KORDOŠ, Gustáv. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy. Zväzok II : o rastlinách a nerastoch. Skalica : Gustáv Kordoš, 1871. S. 9.

[7] SPRÁVA O HODNOTENÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE:Vedenie 2x400 kV lokalita Bystričany – Križovany S. 95

[8] vlašský. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.

[9] vlašák. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]