Palárikovo
obec
Kaštiel Károlyovcov
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Región	Dolná Nitra
Nadmorská výška	113 m n. m.
Súradnice	48°02′36″S 18°04′24″V / 48,043333°S 18,073333°V / 48.043333; 18.073333
Rozloha	51,29 km² (5 129 ha) [1]
Obyvateľstvo	4 243 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	82,73 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1248
Starosta	Ľubica Karasová[3] (nezávislá)
PSČ	941 11
ŠÚJ	503452
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-35
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Palárikovo
Webová stránka: obecpalarikovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Palárikovo (do 1948 Slovenský Meder) je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Polohopis

Obec Palárikovo, pôvodným názvom Slovenský Meder leží na juhozápadnom Slovensku, v Podunajskej nížine, 13 km od okresného sídla Nové Zámky a 8 km od Šurian. Kataster obce s rozlohou 5 129 ha má rovinatý charakter, s priemernou nadmorskou výškou 113 m. n. m.

Časti obce

K obci patria miestne časti - Čiky, Ľudovítov, Jur, Žofia a Drahy.

Jur

Jur je časť obce Palárikovo v Nitrianskom kraji a v okrese Nové Zámky. Skladá sa z dvoch častí – z Horného a Dolného Juru.

Prírodné podienky

V Palárikove evidujú 3 bocianie hniezda.^[4]

• 

  Hniezdo pri železničnej stanici

• 

  2013

• 

  2014

• 
• 

  Hniezdo pri ceste 75

Názov

Od 1. augusta 1948 nesie obec meno významného slovenského dramatika a publicistu Jána Palárika.

Vývin názvu obce

• 1248 – Meger
• 1690 – 1730 Nové Kounice
• 1773, 1786 - Megyer
• 1808 - Tót-Megyer
• 1863 - 1913, 1938–1945 - Tótmegyer
• 1920 – Slovenský Meder
• 1945 – 1948 - Slovenský Meder, Tót-Megyer
• 1948 – Palárikovo

Symboly obce

Erb obce schválila Heraldická komisia MV SR. Obecné zastupiteľstvo schválilo predložený návrh symbolov obce Palárikovo: erb, vlajka a obecná pečať, ako ich navrhol PhDr. Ladislav Vrteľ, tajomník HK MV SR (dňa 7. septembra 1995). Erb obce má vlastnú kompozíciu. Zobrazené sú v ňom tri bažanty, čo v heraldickej reči znamená množstvo. Erb obce má túto podobu: v modrom štíte tri zlaté bažanty so strieborným zbrojom (2:1). Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PALÁRIKOVO. Pečať má priemer 35 mm.

Vlajka obce Palárikovo pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách: modrej: (2/9), žltej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9) a modrej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo obce Palárikovo tvoria obyvatelia slovenskej národnosti. Napriek tomu, že v okolitých obciach prevláda obyvateľstvo maďarskej národnosti, v Palárikove vždy prevládali Slováci ( aj v časoch Uhorska ). Po náboženskej stránke obyvatelia Palárikova sú prevažne rímsko-katolíci.

Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci - 96,70 %
Maďari - 2,13 %
Česi - 0,69 %
Ukrajinci - 0,04 %
Nemci - 0,02 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímsko-katolíci - 85,89 %
bez vyznania - 9,57 %
evanjelici - 1,45 %
pravoslávni - 0,11 %
gréko-katolíci - 0,07 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, trojloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1745. Stavebníkom a patrónom kostola bol uhorský poľný maršal a gróf Sándor Károlyi z Nágykárolyi (1669–1743) a jeho potomkovia^[5]. Úpravami prešiel v 19. a 20. storočí, keď boli pristavané bočné lode. Stredná loď má pruské klenby, bočné lode sú plochostropé. Nachádza sa tu dvojetážový barokový hlavný oltár sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia a rokoková krstiteľnica z rovnakého obdobia.^[6] Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami s nadokennými rímsami s klenákmi. Priečelie so stredným rizalitom je lemované zdvojenými pilastrami a párom ník a ukončené volútovým štítom s dekoratívnymi vázami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Nad portálom je barokový erb Károlyovcov.

• Kaštieľ Károlyovcov, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena U z obdobia medzi rokmi 1725 - 1765, bol postavený na mieste staršieho sídla Kaunitzovcov. Klasicistickými úpravami prešiel v roku 1866 podľa projektu architekta Mikuláša Ybla. V roku 1946 bol upravený na kancelárie štátnych lesov. V parteri sú prusé klenby, poschodie je plochostropé. Nachádza sa tu aj reprezentačná sála.^[7] Fasádam kaštieľa dominuje sedemosový stredný rizalit s atikou a trojosovou nadstavbou ukončenou trojuholníkovým štítom s tympanónom. Pred rizalit je predstavaný trojosový stĺpový portikus s balkónom, nad ktorým je umiestnený erb Károlyovcov. Fasády sú členené kordónovými rímsami, okná majú jednoduché šambrány. Bočné krídla sú jednopodlažné. Okolo kaštieľa sa nachádza rozsiahly krajinársky park.^[8]

• Vodárenská veža, technická pamiatka v štýle neorenesancie z roku 1869. Úpravami prešla v roku 1900 a v druhej polovici 20. storočia.^[9] Veža je obložená dreveným doskovaním s dekoratívnymi vyrezávanými bordúrami. V súčasnosti slúži ako rozhľadňa.

• Panská sýpka, trojpodlažná trojtraktová historizujúca stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 60. rokov 19. storočia.^[10] Fasády sýpky sú členené priebežnými lizénami.

• 

  Kaštieľ v minulosti

• 
• 
• 

  Vodárenská veža

Doprava

Je zabezpečená dvoma železničnými stanicami (Palárikovo a Ľudovítov) na trati Štúrovo - Bratislava. Keďže železničné stanice sú pomerne vzdialené od väčšej časti obce, je doprava na samotné stanice problematická.

Šport

Obec Palárikovo má amatérske futbalové mužstvo. OTJ Palárikovo hrá v súčasnosti v VII. lige ObFZ Nové Zámky organizovanej Západoslovenským futbalovým zväzom.

Osobnosti obce

Rodáci

• Alexander Mach (* 1902 – † 1980), ľudácky politik a novinár
• Štefan Kiripolský (* 1914 – † 1992), pracovník viedenskej pobočky Rádia Slobodná Európa, v roku 1954 sovietskymi vojskami (pravdepodobne v spolupráci s česko-slovenskou Štátnou bezpečnosťou) unesený do Česko-Slovenska, kde bol odsúdený na doživotie
• Karol Strmeň, vlastným menom Karol Bekéni (* 1921 – † 1994), predstaviteľ zahraničného exilu katolíckej moderny, básnik, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik a vysokoškolský profesor.
• Alexander Gerič (* 1920 – † 1944), pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a letecké eso
• Ondrej Samuel (* 1931 - † 2002) - paleontológ
• Štefan Šafárik (* 1942), herec Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene

Partnerské mestá

• Zubří, Česko

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce