Plzeň

	Plzeň
	štatutárne mesto
	Pohľad na Plzeň od miestnej ZOO.
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Plzenský (CZ032)
Okres (LAU 1)	Plzeň-město (CZ0323)
Historická krajina	Čechy
Rieky	Mže, Radbuza, Úhlava, Úslava
Nadmorská výška	310 m n. m.
Súradnice	49°44′53″S 13°22′27″V / 49,748056°S 13,374167°V
Najvyšší bod	Červená skála pod Radyní
- výška	452 m n. m.
Najnižší bod	Breh Berounky pri Bukovci
- výška	293 m n. m.
Rozloha	137,65 km² (13 765 ha)
Obyvateľstvo	168 034 (1. 1. 2014)
Hustota	1 220,73 obyv./km²
Primátor	Martin Baxa
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	301 00
Miestne časti	31
Katastrálne územie	23
LAU 2 (obec)	CZ0323 554791
Adresa mestského; úradu	Magistrát města Plzně; nám. Republiky 1; 306 32 Plzeň
E-mailová adresa	posta@plzen.eu
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Plzeň
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.plzen.eu
	Geografický portál
	Český portál

Súradnice: 49°44′53″S 13°22′27″V / 49,748056°S 13,374167°V

Plzeň (slovenské prídavné meno znie plzenský, nie plzeňský; nem. Pilsen) je štatutárne mesto na západe Čiech a metropola Plzenského kraja, ležiace na sútoku riek Radbuza, Mže, Úslava a Úhlava. K 1. januáru 2010 malo 169 935 obyvateľov,^[2] je štvrtým najväčším mestom Česka.

Plzeň je známa ako priemyselné a pivovarnícke mesto. V rozsiahlych továrenských halách Škodovky sa vyrábajú dopravné prostriedky a priemyselné stroje, na druhej strane krajskej metropoly sa potom varí známe pivo Prazdroj a Gambrinus. Spodnokvasený svetlý ležiak sa celosvetovo označuje ako Pilsner alebo Pils podľa nemeckého mena mesta Pilsen. Nachádza sa tu množstvo budov ešte z čias Rakúsko-Uhorska. V meste sídli tiež biskupstvo Plzenskej diecézy. Školstvo potom zastupujú rôzne stredné a vysoké školy, medzi ktoré patrí napríklad Západočeská univerzita.

Súčasné historické jadro mesta má pravidelnú sieť ulíc s uprostred takmer štvorcovým námestím Republiky (166 × 188 m), ktorému dominuje Katedrála sv. Bartolomeja s najvyššou kostolnou vežou v Česku (102 m), budovaná od roku 1295 a dokončená (v dnešnej dispozícií) na začiatku 16. storočia.

V roku 2015 je Plzeň spoločne s belgickým mestom Mons Európske hlavné mesto kultúry.

Dejiny

Pohľad na mesto z veže katedrály sv. Bartolomeja

Stredovek

Renesančná plzenská radnica

Prvé zmienky o Plzni (dnešnom Starom Plzenci) pochádzajú z roku 976, kedy u tohto přemyslovského hradiska knieža Boleslav II. porazil vojsko nemeckého kráľa Ota II. V podhradí postupne vyrástlo mestské sídlo s radom kostolov a živým obchodným ruchom. Do terajšej polohy (v južnom susedstve vtedajšej obce Malice) presunul mesto pod názvom Nová Plzeň kráľ Václav II. v roku 1295 ako dôležitú obchodnú križovatku západných Čiech na ceste z Prahy do Bavorska. Vyriešila sa tým tiež dodávka vody, lebo miesto ležalo na sútoku riek Mže a Radbuzy.

Vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a hlavne na trase z nemeckých krajín do Prahy sa čoskoro Plzeň stala tretím najväčším a najdôležitejším mestom po Prahe a Kutnej Hore. V tejto dobe boli tiež vystavané kostoly sv. Bartolomeja v strede námestia, františkánsky kláštor na juhovýchode, blízko stredovekého opevnenia, neskôr zborený dominikánsky kláštor na severozápade a nemocničný kostol sv. Márie Magdalény z roku 1320.

Na samom počiatku husitských vojen mali kališníci - vďaka veľmi radikálnemu farárovi Václavovi Korandovi - v meste veľký vplyv, ale už v roku 1420 musel Koranda s Jánom Žižkom odísť na Tábor a Plzeň sa stala hlavnou baštou katolíckej strany ("pod jednou"). Trikrát bola neúspešne obliehaná, najprv Jánom Žižkom a potom dvakrát Prokopom Holým a podieľala sa na odpore proti Jiřím z Poděbrad. Od roku 1467 sídlila v Plzni pražská kapitula, ktorá bola v rokoch 1431-1561 najvyšším orgánom rímsko-katolíckej cirkvi v Čechách.

Prvá česká tlačená kniha - Kronika trojánská - bola v roku 1468 vytlačená na rohu dnešných ulíc Smetanova a Bezručova, kde fungovala do roku 1533 jediná česká tlačiareň.

Raný novovek

Začiatkom 16. storočia bolo mesto výrazne poškodené požiarmi, najmä v roku 1507, kedy zhoreli dve tretiny mesta. Na deväť mesiacov sa stala Plzeň hlavným mestom ríše a sídlom vlády, keď sem cisár Rudolf II. utiekol pred morovou epidémiou na prelome rokov 1599 a 1600 (od septembra až do júna). Sídlil v tzv. Cisárskom dome, ktorý sa nachádza vedľa dnešnej budovy plzenskej radnice.

Roku 1618 bola Plzeň prvýkrát dobytá vojskom českých stavov pod velením kniežaťa Mansfelda. Počas tridsaťročnej vojny hospodárstvo aj kultúra upadali. Švédske obliehanie v rokoch 1637 aj 1648 bolo neúspešné. 8. januára 1683 tu bol založený plzenský 35. peší pluk.

Priemyselný rozvoj

V 19. storočí nechal mešťanosta Martin Kopecký (1828-1850) zbúrať hradby a na ich mieste vybudovať okolo starého mesta sady, dnes známe ako sady Pětatřicátníků, Smetanove, Kopeckého, Šafárikove, Křižíkovej a 5. mája. V roku 1832 potom vzniklo prvé kamenné divadlo. Roku 1839 bolo rozhodnuté o založení Meštianskeho pivovaru (neskôr Prazdroj) a 5. októbra 1842 v ňom bavorský sládek Josef Groll uvaril prvú várku piva. V roku 1859 Emil Škoda prevzal Škodove závody a František Křižík zaviedol svoj vynález - oblúkové lampy na pouličné osvetlenie. V roku 1869 bol založený Pivovar Gambrinus Plzeň (PAP, pivo Gambrinus). Na konci 19. storočia sa Plzeň stala kolískou českej secesie.

Už od polovice 19. storočia bola Plzeň druhým najväčším mestom v Čechách a tretím v rámci všetkých českých krajín, ku koncu 20. storočia už ale bola štvrtým v Česku, keď bola predstihnutá Ostravou. Ako západočeská metropola však prosperovala vďaka rozvoju strojárskych a ďalších priemyselných závodov. Počas medzivojnového obdobia došlo k rozširovaniu mesta, roku 1924 boli pripojené obce Doubravka, Doudlevce, Lobzy a Skvrňany a vznikla tak Veľká Plzeň, ktorej počet obyvateľov prekročil stotisícovú hranicu. Starostom mesta bol v rokoch 1919-1938 Luděk Pik. Na námestí T. G. Masaryka bol vybudovaný pamätník Národného oslobodenia s dominujúcou bronzovou sochou T. G. Masaryka, ktorý bol slávnostne odhalený 28. októbra 1928, ako vďaka prezidentovi za založenie a desaťročné fungovanie Česko-slovenskej republiky.

V roku 1938 došlo k odstúpeniu pohraničných území Česko-Slovenska Nemecku. Plzeň síce zostala na území Česko-Slovenska, stala sa však mestom na samotnej hranici. Obce severozápadným a juhozápadným smerom už patrili k Ríši, rovnako ako dnešné mestské časti Plzeň-Litice a Plzeň-Lhota. 1. mája 1942 bola Plzeň podľa vládneho nariadenia č. 142/1942 Zb. rozšírená o obce Bolevec, Božkov, Bukovec, Černice, Hradište, Koterov, Radobyčice, Újezd a časť územia obce Litice (obec začlenená do Ríše) a stala sa štatutárnym mestom. Priemyselný podnik Škoda Holding bol v tejto dobe významnou zbrojovkou, zásobujúcou nemeckú armádu. Aj napriek tomu Plzeň dlhšiu dobu unikala bombardovaniu a k prvému veľkému náletu došlo až 20. decembra 1944, pri ktorom bol však najviac zdemolovaný pivovarský komplex, najmä Prazdroj (18 mŕtvych). Škodove závody boli bombardovaním významne poškodené až na samom sklonku vojny, náletom 25. apríla 1945. Celkovo bolo za celú dobu vojny 11 náletov, ktoré si vyžiadali 926 obetí.

Povojnová éra

Pomník oslobodenia americkou armádou

Plzeň a západné Čechy boli oslobodené americkými jednotkami vedenými generálom Patton 6. mája 1945. Podľa americko-sovietskej dohody Patton už nesmel pokračovať ďalej. Slávny je jeho výrok, že keď už, tak to Američania majú vziať až do Moskvy. Dnes oslobodenie Plzne pripomína Pamätník americkej armády 1945 vybudovaný ako stále múzeum. Po februári 1948 bola Pattonova úloha v oslobodení Plzne zámerne znevažovaná a pri oslavách výročia konca vojny zväčša nepadlo o Američanoch v Plzni ani slovo.

Plzeň sa tiež zapísala do histórie bojov proti komunistickému režimu. 1. júna 1953 došlo v Plzni k prvej manifestácii proti vtedy prebiehajúcej menovej reforme so streľbou do demonštrujúcich. Odveta komunistického vedenia bola typická pre politiku vtedajšej doby. Okrem represií zistených demonštrantov, prevažne robotníkov Škodovky, zbúralo komunistické vedenie vtedajšieho Plzenského kraja pomník T. G. Masaryka, ako symbol nežiaducej demokracie. Jednalo sa o prvý ľudový protest v celom sovietskom bloku (tzv. Východonemeckej júnové povstanie vypuklo až o dva týždne neskôr 17. júna 1953).

Na konci 50. rokov sa začalo s masívnym rozvojom bytovej výstavby, tzv. sídlisk, a to podobným spôsobom, ako tomu bolo v celom Česko-Slovensku. Prvý rozsiahly areál vznikol na Slovanoch, nasledovala v roku 1961 Doubravka a roku 1968 potom Bory. Dňa 20. januára 1969 sa na blízkom námestí T. G. Masaryka upálil na protest proti sovietskej okupácii mladý pivovarnícky robotník Josef Hlavatý. Výstavba sa v 70. a 80. rokoch presunula na sever, budovalo sa rozsiahle sídlisko v oblasti Bolevca a Lochotína, tesne pred Nežnou revolúciou sa výstavba presúvala postupne smerom na západ k oblasti Vinice, kde sa pokračuje v budovaní nových domov ešte dnes. Vďaka tomuto rýchlemu rozvoju prekročilo mesto roku 1972 hranicu 150 tisíc obyvateľov. O štyri roky neskôr potom boli pripojené aj obce Černice, Radobyčice, Koterov, Červený Hrádek, Křimice a Radčice a Plzeň získala hranice, aké mala do roku 2002.

V 90. rokoch bola k Plzni postavená aj diaľnica D5, ktorá spojila Prahu s bývalým Západným Nemeckom. Dokončenie tejto dôležitej dopravnej tepny, ktorá čiastočne vyriešila vtedy katastrofálnu dopravnú situáciu v Plzni, sa však kvôli komplikáciám pretiahlo až do prvého desaťročia 21. storočia.

Európske hlavné mesto kultúry 2015

V septembri 2010 vyhlásili zástupcovia medzinárodnej poroty v Prahe mesto Plzeň za víťaza súťaže o titul Európske hlavné mesto kultúry roku 2015. Vo finále merala svoje sily Plzeň s Ostravou.^[3] V rámci projektu sa napríklad vybudovalo nové divadlo, v Štruncových sadoch v okolí futbalového štadióna vzniklo športovo-relaxačné centrum.. Koncom apríla 2014 získal projekt Cenu Meliny Mercouri,^[4] ktorú odporúča monitorovací a poradný výbor pre Európske hlavné mestá kultúry. Podmienkou bolo naplnenie vopred daných kritérií pripravenosti, vďaka čomu Plzeň 2015 tak pre svoj projekt získala dotáciu 1,5 milióna eur.

Obyvateľstvo

Podľa sčítania 1921 tu žilo v 3 284 domoch 88 416 obyvateľov, z ktorých bolo 43 057 žien. 79 166 obyvateľov sa hlásilo k československej národnosti, 6 757 k nemeckej a 701 k židovskej. Žilo tu 52 514 rímskych katolíkov, 5 763 evanjelikov, 4 427 príslušníkov Cirkvi československej husitskej a 3 094 židov. Podľa sčítania v roku 1930 tu žilo v 6 451 domoch 114 704 obyvateľov, z toho 105 731 obyvateľov sa hlásilo k československej národnosti a 6 782 k nemeckej. Žilo tu 61 344 rímskych katolíkov, 10 891 evanjelikov, 6 803 príslušníkov Cirkvi československej husitskej a 2 773 židov.

Vývoj počtu obyvateľov^[5]
1869	1880	1890	1900	1910	1921	1930	1950	1961	1970	1980	1991	2001	2011
23 681	38 883	50 221	68 079	80 445	88 416	114 704	124 339	132 799	148 021	170 701	173 008	166 118	169 688

Veková štruktúra obyvateľov obce Plzeň roku 2011
Rodinný stav obyvateľov obce Plzeň roku 2011
Vzdelanie obyvateľov obce Plzeň roku 2011

Územie mesta Plzne

Mestské obvody a katastrálne územie Plzne

Súčasnú rozlohu má Plzeň od 1. januára 2003, kedy sa k nej pripojili do tej doby samostatné obce Lhota a Malesice, ktoré sa zároveň stali novými mestskými obvodmi. Od tej doby mesto Plzeň pozostáva z desiatich mestských obvodov,^[6] najväčšie z nich sú obvody 1 až 4, ktoré sa skladajú z niekoľkých pôvodných mestských častí. Deväť mestských obvodov tvorí pri voľbách do Senátu volebný obvod č. 9, len obvod Plzeň 2 - Slovany spolu s ďalšími obcami patrí do volebného obvodu č. 7. Iba pre územie mesta Plzne je zriadený Okresný súd Plzeň-mesto, hoci samotný okres zahŕňa aj ďalšie obce.

Mestské obvody

Plzeň 1: katastrálne územie Bolevec a časť katastrálneho územia Plzeň
Plzeň 2 - Slovany: katastrálne územie Božkov, Bručná, Hradiště u Plzně, Koterov a časť katastrálneho územia Plzeň
Plzeň 3: katastrálne územie Doudlevce, Radobyčice, Skvrňany, Valcha a časť katastrálneho územia Plzeň
Plzeň 4: katastrálne územie Bukovec, Červený Hrádek u Plzne, Doubravka, Lobzy, Plzeň 4 a Újezd
Plzeň 5 - Křimice: časť katastrálneho územia Křimice a časť katastrálneho územia Radčice u Plzně
Plzeň 6 - Litice: katastrálne územie Litice u Plzně
Plzeň 7 - Radčice: časť katastrálneho územia Radčice u Plzne a časť katastrálneho územia Křimice
Plzeň 8 - Černice: katastrálne územie Černice
Plzeň 9 - Malesice: katastrálne územie Malesice a Dolní Vlkýš
Plzeň 10 - Lhota: katastrálne územie Lhota u Dobřany

Významné stavby, inštitúcie a zaujímavosti

Veľká synagóga v sadoch Pětatřicátníků

Historické pamiatky

Medzi najvýznamnejšie pamiatky západočeskej metropoly patrí historické jadro mesta a okolité ulice. Tie sú dnes chránené ako mestská pamiatková rezervácia, na území mesta je ešte niekoľko ďalších dedinských pamiatkových rezervácií a tiež mestských a dedinských pamiatkových zón.

Dominantou mesta je gotický chrám sv. Bartolomeja, založený roku 1292, s vežou vysokou 102 metrov je najvyššia v Čechách. Na vyhliadku vo výške 62 metrov vedie 301 schodov. Dnes je to katedrálny chrám, lebo od roku 1993 je v Plzni biskupstvo. Ďalšie významné cirkevné pamiatky sú bývalý františkánsky kláštor s kostolom Nanebovzatia P. Márie a baroková budova kláštora dominikánok s kostolom sv. Anny z rokov 1711-1714, zariadená v rokoch 1805-1807 na školu, kde je dnes umiestnená Študijná a vedecká knižnica Plzenského kraja. K najstarším kostolom v Čechách patrí kostol sv. Jiří na sútoku Úslavy a Berounky v Plzni-Doubravce.

V Plzni nechýbajú ani židovské pamiatky, keďže pred 2. svetovou vojnou tu žila početná židovská komunita. Neprehliadnuteľná je Veľká synagóga, ktorá je najväčšou synagógou v celom Česku. Z ďalších pamiatok je to napríklad Stará synagóga a židovský cintorín s pamätníkom obetiam holokaustu.

Svetské pamiatky zastupuje neodmysliteľná renesančná plzenská radnica zo 16. storočia, divadlo J. K. Tyla, Západočeské múzeum a historické podzemie s dĺžkou 17,5 km. Nachádza sa tu tiež rad domov zdobených freskami a sgrafitmi Mikoláša Aleša.

Na tunajšom Ústrednom cintoríne sú pochovaní napr. Jiří Trnka, Josef Skupa, Karel Klostermann alebo Augustin Němejc. V skorších dobách sa však plzenská elita nechávala pochovávať tiež na mikulášsky cintorín, kam bol pochovaný napr. Emil Škoda, Josef Kajetán Tyl alebo mešťanosta Martin Kopecký.

Ďalšie významné inštitúcie

V meste sídli biskup Plzenskej diecézy Cirkvi československej husitskej, známe sú tiež Západočeská galerie, mestská knižnica, Techmania Science Center, kultúrny dom Peklo alebo Pamätník obetiam zla a meditačná záhrada v Plzni-Doudlevce.

Plzeň sa tiež preslávila väznicou, označovanou ako Väznice Bory a súdnictvo tu zastupujú hneď tri okresné súdy, ktorých odvolacím súdom je Krajský súd.

Príroda

V Plzni sa nachádza zoologická záhrada alebo arborétum Sofronka, niekoľko pamätných stromov: duby pri Veľkom rybníku, Koterovská lipa, Körnerov dub, lipy pri Mže, smrek - Troják v Lánoch a alej Kilometrovka.

Kultúra

Divadlá

Veľké divadlo

Správy o prvých divadelných predstaveniach v Plzni, v nemčine, pochádzajú z prelomu 18. a 19. storočia. Prvé predstavenie v slovenčine je doložené roku 1818. Prvé divadlo zahájilo prevádzku roku 1832. V súčasnosti v Plzni pôsobí Divadlo Josefa Kajetána Tyla, ktoré má dve stále scény, Veľké divadlo v reprezentatívne novorenesančnej budove z rokov 1897- 1902 a Nové divadlo v modernej budove, dostavanej v roku 2014.

V Plzni má veľkú tradíciu aj bábkové divadlo, pôsobili tu známi bábkari Gustav Nosek, Josef Skupa a Jiří Trnka. Práve tu vznikli všeobecne známe bábky Spejbla a Hurvínka. Na túto tradíciu dnes v Plzni nadväzuje Divadlo Alfa.

Kiná

V časoch komunizmu mala takmer každá plzenská časť svoje kino, ďalšie kiná potom pôsobili v centre - napríklad kino Hviezda v Pražskej ulici, kino Moskva (neskôr Elektra) na Americkej triede, kino Eden v Rejskovej ulici za hlavnou vlakovou stanicou, kino Mier na Lochotíne alebo kino Leningrad v Doubravke. Všetky tieto kina ale po nežnej revolúcii roku 1989 skôr či neskôr zanikli.

V súčasnosti majú filmoví diváci v Plzni k dispozícii dve multikina, Cinema City v obchodnom centre Plaza v priestoroch bývalého výstaviska, a Cinestar v obchodnom centre Olympia pri výpadovke na Nepomuk. Pravidelné predstavenia sa tiež konajú v Kine Beseda, pôsobiacom v historickej budove Meštianskej besedy. V letných mesiacoch sa konajú predstavenia v Lochotínskom amfiteátri.

Múzeá

Západočeské muzeum v Plzni
Národopisné muzeum Plzeňska
Pivovarské muzeum
Muzeum církevního umění plzeňské diecéze v Plzni
Muzeum loutek
Muzeum strašidel
Patton Memorial Pilsen

Galéria

Techmania Science Center
Západočeská galerie
Galerie Jiřího Trnky

Významné kultúrne podujatia

Smetanovské dny - festival klasickej hudby spojený s usporadúvaním koncertov, divadelných predstavení, výstav a sympózií; obvyklým termínom konania je marec
Finále Plzeň - filmový festival českých filmov, koná sa zvyčajne koncom apríla
Majáles - študentské oslavy, tradične organizované koncom apríla
Metalfest Open Air - medzinárodný metalový festival, konajúci sa v amfiteátri Lochotín každoročne na prelome mája a júna
Slavnosti svobody - slávnosti oslobodenia Plzne americkou armádou, ktorá sa koná začiatkom mája (Plzeň bola oslobodená 6. 5. 1945); tradičnou súčasťou slávností je konvoj historických vozidiel (Convoy of Liberty) s účasťou amerických veteránov
Historický víkend - koná sa v júni, v centre mesta sa objavia historické a nadprirodzené postavy, súčasťou je tiež sprievod strašidiel
Skupova Plzeň - festival bábkového divadla, koná sa v júni
Mezinárodní festival Divadlo - medzinárodný divadelný festival, koná sa v septembri
Pilsner Fest - slávnosti plzenského piva a pivovarníctva, konajú sa v októbri
Plzenské oslavy vzniku Česko-slovenskej republiky - konajú sa 28. októbra; v tento deň býva obvykle vstup do kultúrnych pamiatok a zariadení voľný alebo za symbolickú cenu 28 korún; organizuje sa tiež tradičný lampiónový sprievod
Jazz bez hranic - medzinárodný festival džezu, koná sa v novembri

Školstvo

Právnická fakulta Západočeskej univerzity v sadoch Pětatřicátníků

Plzeň je krajské mesto s takmer 170 000 obyvateľmi, čomu zodpovedá aj množstvo stredných škôl, vyšších a vysokých škôl, za ktorými sa sem schádzajú študenti z celého kraja i ďalších miest Česka.

Stredné školstvo

V Plzni sa nachádza rad stredných odborných škôl a učilíšť, ako aj 6 gymnázií:

Gymnázium Plzeň, Mikulášské nám. 23
Masarykovo gymnázium
Cirkevné gymnázium
Gymnázium Luďka Pika
Gymnázium Františka Křižíka
Športové gymnázium
Obchodná akadémia s.r.o.
Obchodná akadémia
SPŠ dopravnej
SOU elektrotechnické
SPŠ stavebná
Integrovaná stredná škola živnostenská
Hotelová škola
SOU stavebné
SPŠ strojnícka a SOS profesora Švejcar
Stredná odborná škola výroby a služieb
SOŠ obchodu, úžitkového umenia a dizajnu
Stredná škola informatiky a finančných služieb
Súkromná stredná umeleckopriemyselná škola Zámeček

Vyššie odborné školstvo

VOŠ a SPŠ elektrotechnická Plzeň, Koterovská 85
SZŠ a VOŠZ Plzeň, Karlovarská 99
Vyššia odborná škola zdravotnícka, manažmentu a verejnospravni štúdií, Ledecká 35

Vysoké školstvo

Západočeská univerzita v Plzni
Lekárska fakulta Karlovej univerzity v Plzni
Metropolitná univerzita Praha

Doprava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Plzni

V Plzni začali električky jazdiť už v roku 1899

Plzeň je ako krajské mesto veľmi dôležitou dopravnou križovatkou. Hlavný význam má dnes diaľnica D5 medzi Prahou a Norimbergom s diaľničným obchvatom Plzne, ďalšie dôležité cesty vedú do Strakoníc, do Karlových Varov a Stříbra. Železničné trate vedú na Rokycany - Prahu, Žatec, Mariánské Lázně - Cheb - Schirnding a Nürnberg, Nýřany - Domažlice - Cham a Regensburg, na Klatovy a na Strakonice - České Budějovice.

Samozrejmosťou je aj hustá sieť MHD, zahrňujúca tri druhy dopravy: električky, trolejbusy a autobusy. Električkovú dopravu zaisťujú iba tri linky, čo ale zvyšuje prehľadnosť prevádzky. Linka č. 1 spája Bolevec a Slovany, linka č. 2 Světovar a Skvrňany a najvyťaženejšia linka č. 4 Košútku a Bory. Trolejbusy dopĺňajú sieť električiek, zaisťujú dopravné spojenie do miest, kam električky nemohli byť zavedené a kde by bola autobusová doprava nevhodná. V prevádzke je celkom 9 trolejbusových liniek. Mestské autobusy zaisťujú hlavne spojenie veľmi vzdialených častí mesta a ako prímestské spoje aj niektoré obce za mestom.

Verejné vnútroštátne a neverejné medzinárodné letisko sa nachádza 11 km juhozápadne od Plzne, v neďalekej obci Líně.

Slávne osobnostiupraviť | upraviť zdroj

Rodáciupraviť | upraviť zdroj

Josef Mandl, maliar
František Krásný, architekt
Vojtěch Šíp, sochár
Matouš Mandl, právnik a purkmajster mesta
kardinál Beran
Jindřich Plachta, herec a komik
Josef Skupa, autor Spejbla a Hurvínka
Jiří Trnka, výtvarník, ilustrátor, scenárista a režisér animovaných filmov
Jaroslav Skála, zakladateľ prvej záchytnej stanice
Miroslav Horníček, herec a komik
Rudolf Cortés, herec a spevák
Karel Janovický, hudobný skladateľ
Miroslav Zikmund, cestovateľ a spisovateľ
Jiří Suchý, divadelník, básnik, hudobník
Karel Gott, český slávik
Jana Preissová, herečka
Martin Straka, hokejista
Kateřina Kůrková, olympijská medailistka v streľbe
Petr Čech, futbalový brankár
Marie Rosůlková, herečka
František Kreuzmann, herec
František Kovářík, herec
Josef Větrovec, herec
Peter Grünberg, fyzik, nositeľ Nobelovej ceny
Bimba – Bohumil Konečný, maliar, ilustrátor

Osobnosti spojené s mestomupraviť | upraviť zdroj

Bedřich Smetana, hudobný skladateľ
Pavel Nedvěd, futbalista
Josef Linda, pravdepodobný autor rukopisu královédvorského a rukopisu zelenohorského
Petr Čech, futbalový brankár
Emil Škoda, zakladateľ podniku Škoda
František Křižík, vynálezca a podnikateľ