O rovnomennom okrese pozri Poltár (okres).

Poltár
mesto
Turecký most v časti Zelené
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Poltár
Región	Novohrad
Vodné toky	Ipeľ, Poltarica
Nadmorská výška	240 m n. m.
Súradnice	48°25′50″S 19°47′51″V / 48,430556°S 19,797500°V / 48.430556; 19.797500
Rozloha	30,53 km² (3 053 ha) [1]
Obyvateľstvo	5 187 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	169,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1330
Primátor	Peter Sitor[3] (nezávislý)
PSČ	987 01
ŠÚJ	511765
EČV (do r. 2022)	PT
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Železničná 489/1 987 01 Poltár
E-mailová adresa	mesto@poltar.sk
Telefón	047 / 430 84 22
Fax	047 / 422 22 70
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Poltár
Webová stránka: poltar.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Poltárčan[4]

Poltár (maď. Poltár) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.

Polohopis

Poltár leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode Lučenskej kotliny v asymetrickej doline Poltarice. Rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie a veporské kryštalinikum, v doline tokov riečne uloženiny vo formáte nív a terás. Je tu jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Chotár odvodňuje Ipeľ, Uhorniansky potok a Poltárica. Zväčša je odlesnený, plochy listnatého lesa sú na severozápade, západe a juhu. Má hnedé lesné, illimerizované až oglejené pôdy. Sú tu sírne minerálne pramene.

Dejiny

Na území Poltára sú doložené slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár.

Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na kaolín.

V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta.

Časti mesta

Slaná Lehota, Podháj, Prievrana, Zelené

Ulice

V Poltári sa nachádza celkom 19 ulíc: 9.mája, 13.januára, Družby, Fučíkova, Jarmočná, Kanadská, Kvetná, Lúčna, Nová, Obrancov mieru, Partizánska, Pionierska, Podhorská, Revolučná, Sklárska, Slobody, Továrenská, Záhradná a Železničná.

Vodné toky

Ipeľ, Poltárica

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva

• Slováci - 86,38 %
• Rómovia - 10,58 %
• Maďari - 0,49 %
• Česi - 0,42 %

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímski katolíci - 50,14 %
• bez vyznania - 22,89 %
• evanjelici a.v. - 20,79 %
• grécki katolíci - 0,33 %

a iní

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Ghéczyho kúria, dnes Múzeum mesta Poltár, jednopodlažná pôvodne klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1775. Na fasáde objektu sa nachádza kamenná kartuša s iniciálami G C a letopočtom 1778.^[5] Fasády kúrie sú hladké, pokrytá je sedlovou strechou. Objektu dominuje drevená ochodza s dekoratívnym štítom na spôsob rizalitu.

• Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom a valbovou strechou, z roku 1782. Úpravami prešiel v roku 1865 a v druhej polovici 20. storočia, keď bol necitlivo prefasádovaný a stratil tak pôvodný charakter.^[6] Fasády sú po úpravách hladké, rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.

• Evanjelický kostol v Poltári, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1791. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Oltár je rokokový kazateľnicového typu. Centrálny obraz Kristus v Getsemanskej záhrade vznikol okolo roku 1900. Ďalej sa v interiéri nachádza drevená protestantská empora so sekundárne umiestneným obrazom evanjelistu z 18. storočia. V kostole uchovávajú neskororenesančný kalich z roku 1651.^[7] Fasády kostola sú hladké s elipsovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z priečelia ukončeného štítom s prelamovanou rímsou. Je členená kordónovou rímsou a nárožnými zaobleniami, ukončeká korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• 

  Ghéczyho kúria

• 

  Klasicistický kaštieľ

• 

  Evanjelický kostol v Poltári

• 
• 

• Turecký most, technická pamiatka, trojoblúkový kamenný most zo začiatku 19. storočia cez rieku Ipeľ v miestnej časti Zelené. Je postavený z materiálu zo staršieho mosta, pravdepodobne zo 16.-17. storočia. Most je dlhý 35 metrov a široký 5 metrov. Piliere mosta sú opatrené klinovými ľadolamami. Most prešiel obnovou v roku 1886.^[8]

• 

  Turecký most

• 
• 
• 
• 

  Detail pilierov mosta

• Evanjelický kostol v časti Zelené, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlýmu ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1835. Kostol nechal postaviť František Tihányi. Obnovou prešiel v roku 1867. Interiér je zaklenutý segmentovou klenbou. Nachádza sa tu klasicisický kazateľnicový oltár s obrazom Kázanie na Olivovej hore. Súčasťou interiéru je aj figurálny náhrobok s alegorickými postavami žien a levom z polovice 19. storočia.^[9] Fasády sú členené pilastrami a termálnymi oknami s profilovanými šambránami. Priečelie, členené pilastrami a kazetami, je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom.

• Evanjelický kostol v časti Slaná Lehota, jednoloďová neoklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1891. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu kazateľnicový oltár s obrazom Krista od L. Kossucha z doby vzniku kostola.^[10] Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Portál má profilované ostenie ukončené trojuholníkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• 

  Evanjelický kostol v Zelenom

• 
• 
• 

  Evanjelický kostol v Slanej Lehote

• 

Priemysel

V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca kompomentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov.

Školstvo

• 8-ročné Gymnázium
• Spojená škola so zameraním na služby, poľnohospodárstvo a sklársky priemysel
• 2 základné školy
• 2 materské školy

Doprava

Cestná doprava

Najvýznamnejšou cestnou komunikáciou v Poltári je cesta II/595 spájajúca mesto Poltár s Lučencom. Mesto by malo profitovať z plánovanej výstavby rýchlostnej komunikácie R7

Železničná doprava

Mesto je prostredníctvom regionálnej trate Lučenec - Utekáč napojené na hlavný južný železničný ťah Nové Zámky - Kozárovce - Zvolen - Lučenec - Jesenské - Tornaľa – Košice

Osobnosti mesta

Rodáci

• Tibor Sedlický (* 1924 – † 2004), hudobný pedagóg a dirigent
• Ján Zoltán Mlynárik (* 1933 – † 2012), historik, disident, signatár Charty 77, bývalý poslanec FZ, predseda Zväzu Slovákov v ČR
• Ivan Gašparovič (* 1941), bývalý prezident Slovenskej republiky

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Poltári

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poltár