Ivan Branislav Zoch

• 1733 – narodil sa Johann Ernst Basilius Wiedeburg, nemecký matematik, fyzik a astronóm († 1789)
• 1843 – narodil sa Ivan Branislav Zoch, slovenský polyhistor a fyzik († 1921)
• 1883 – narodil sa Victor Franz Hess, rakúsko-americký fyzik († 1964)
• 1909 – narodil sa William Penney anglický matematik a fyzik († 1991)
• 1911 – narodil sa Ernesto Sabato, argentínsky fyzik a spisovateľ († 2011)
• 1927 – narodil sa Martin Lewis Perl, americký fyzik († 2014)
• 1953 – narodil sa William E. Moerner, americký chemik a fyzik
• 1978 – zomrel Mstislav Vsevolodovič Keldyš, sovietsky matematik a fyzik (* 1911)
• 1995 – zomrel Ján Maďar, slovenský fyzik (* 1926)

Vedenie tepla (zastarano tepelná kondukcia) je jeden zo spôsobov šírenia tepla v telesách, pri ktorom si pri vzájomných zrážkach častice materiálu navzájom odovzdávajú časť svojej pohybovej energie.

V dôsledku vedenia tepla prúdi energia vždy z oblastí s vyššou teplotou do chladnejších častí telesa. Bez vonkajších vplyvov (dodatočné ohrievanie, resp. ochladzovanie) je výsledkom vedenia tepla rovnováha, pri ktorej má každá časť telesa rovnakú teplotu.

Vedenie tepla je najčastejší spôsob šírenia tepla v pevných telesách. Porovnať látky podľa ich tepelnej vodivosti umožňuje veličina súčiniteľ tepelnej vodivosti. Hustejšie látky sú zvyčajne lepšími vodičmi tepla, výbornými vodičmi tepla sú kovy. Takéto látky nazývame tepelnými vodičmi. Látky, ktoré teplo vedú veľmi slabo, nazývame tepelné izolanty - veľký význam majú napríklad v stavebníctve (pri izolácii budov).

Pri vedení tepla častice látky v oblasti s vyššou strednou kinetickou energiou predávajú časť svojej pohybovej energie prostredníctvom vzájomných zrážok častíc v oblasti s nižšou strednou kinetickou energiou. Častice sa pritom nepremiestňujú, ale len kmitajú okolo svojich rovnovážnych polôh.

Vedenie tepla sa uplatňuje predovšetkým v tuhých telesách, ktorých rôzne časti majú rôznu teplotu. Teplo sa vedením šíri tiež v kvapalinách a plynoch, kde sa však uplatňuje tiež prenos tepla prúdením.

Pre vedenie tepla je základnou rovnicou rovnica vedenia tepla niekedy nazývaná aj Fourierov zákon. Podľa nej ak na tyči s dĺžkou L a prierezom S udržiavame rozdielne teploty koncov ${\displaystyle T_{1}}$ a ${\displaystyle T_{2}}$, po čase sa v sústave ustáli rovnováha a teplota sa mení pozdĺž tyče lineárne (pozri obrázok vpravo). Vtedy za čas t pretečie prierezom tyče teplo Q veľkosti

${\displaystyle Q=\lambda S\,{\frac {T_{1}-T_{2}}{L}}\,\Delta t.}$

• Fyzika: Astrofyzika · Teoretická fyzika · Jadrová fyzika · Elektrina · Magnetizmus · Mechanika · Termodynamika

• Zoznam elementárnych častíc
• Zoznam fyzikálnych konštánt

Osobnosti vo Fyzike:

• Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
• Zoznam slovenských fyzikov
• Zoznam nositeľov Wolfovej ceny za fyziku

• kvôli relativistickej deformácii časopriestoru v silnom gravitačnom poli plynie čas na povrchu Slnka o 64 sekúnd za rok a v jadre Slnka dokonca až o 5 minút za rok pomalšie ako na Zemi?

• Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua?

• teória kvantovej mechaniky a všeobecná teória relativity sú navzájom nezlúčiteľné, preto sa ich fyzici snažia zlúčiť hľadaním tzv. teórie všetkého?

• na to aby voda mohla byť v kvapalnom skupenstve, potrebuje okrem vhodnej teploty tiež atmosférický tlak?

• ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~10¹⁶m)?

Schéma rovnováhy síl pôsobiacich na daný objem tekutiny. Slúži k odvodeniu rovnice hydrostatickej rovnováhy.

• 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.

Referencie

• Fyzika: Mechanika · Termodynamika · Astrofyzika · Kvantová mechanika · Teória relativity