A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Prievalský potok | |
potok | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Obec | Partizánska Ľupča |
Prameň | Nízke Tatry |
- poloha | Partizánska Ľupča, Ďumbierske Tatry, Latiborská hoľa, |
- výška | 1 245 m |
- súradnice | 48°55′57″S 19°24′04″V / 48,9326°S 19,4011°V |
Ústie | Ľupčianka |
- poloha | Partizánska Ľupča, Ďumbierske Tatry |
- výška | 902 m |
- súradnice | 48°56′56″S 19°25′01″V / 48,9488°S 19,4169°V |
Dĺžka | 3,3 km |
Rád toku | IV. |
Hydrologické poradie | 4-21-02-12284 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prievalský potok[1] je potok v strednej časti regiónu Liptov, na juhozápadnom okraji územia obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji. Je ľavostranným prítokom Ľupčianky v povodí Váhu; má dĺžku 3,3 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-02-12284. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Nízke Tatry, geomorfologický podcelok Ďumbierske Tatry.[2]
Prameň
Pramení v nadmorskej výške 1 245 m n. m. v lesnom extraviláne na severnom svahu Latiborskej hole s nadmorskou výškou 1 648 m n. m., ktorá leží priamo v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, na južnom okraji obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry.
Opis toku
Tečie severným smerom lesným extravilánom, ľavým brehom obmýva les Prievalec, v nadmorskej výške 1 056 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva zalesnený vrch Latiborská s nadmorskou výškou 1 208 m n. m., v nadmorskej výške 982 m n. m. sa križuje s vedením vysokého napätia, veľkým oblúkom mení smer na východ a obteká vrch Latiborská, ľavým brehom obteká les Nad pílou, záverečných 200 m toku sa stáča na sever a v nadmorskej výške 902 m n. m. ústi do Ľupčianky ako jej ľavostranný prítok. Ľupčianka ďalej ústi do Váhu. Prievalský potok má jeden prítok.[3][4]
Prievalský potok pramení, preteká a ústi na území lesného extravilánu obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji, v geomorfologickom celku Nízke Tatry, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry.[5]
Pôvod názvu
Názov vodného toku Prievalský potok má pôvod v názve sedla Prievalec s nadmorskou výškou 1 102 m n. m. na území obce Partizánska Ľupča, ktoré je vzdialené od horného toku Prievalského potoka 1 km na západ. Z toponyma Prievalec rozšírením o formant -ský, a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Prievalský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Názov sedla Prievalec bol bez zmeny prenesený i na les medzi sedlom Prievalec a vodným tokom Prievalský potok.
Názov sedla Prievalec má pôvod v charakteristickom výskyte topografického objektu prieval resp. jeho zdrobneniny prievalec vo význame menší topografický objekt, cez ktorý vedie cesta, menšie sedlo, menší hrebeň, menší kopec, cez ktorý vedie cesta v pomenúvanom priestore. Cez sedlo Prievalec i dnes vedie dôležitá cesta z Liptovskej Lúžnej do Partizánskej Ľupče. Motivácia pomenovania sa zo súčasnej slovenčiny postupne vytráca, lebo apelatívum prieval, prievalec ako topografický termín ustupuje na okraj jej slovnej zásoby.[6]
Hydronymum Prievalský potok bolo štandardizované v roku 2008.[7]
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online (cit. 2021-12-19).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na
- ↑ Priebeh vodného toku Prievalský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na .
- ↑ Geografické názvy okresu Liptovský Mikuláš A12. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-170/1989 z 27.6.1989. 126 s. S. 64, 65, 66, 105, 108,113. ISBN 80-85164-98-1.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 64, 65. 079-902-87.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 142.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 4. Dostupné online na
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk