Pseudolysimachion - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Pseudolysimachion
 ...
Veronika

Veronika obyčajná – kvety.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Veronica
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika[3] (staršie : rozrazil[4][5]; lat. Veronica[6]) je na rod z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae) z radu hluchavkotvaré. Všetky druhy majú štvorpočetné kvety a iba dve tyčinky. Dvojpuzdrové tobolky majú srdcovitý tvar.[3] Rod sa vyskytuje po celom svete.[6]

V súčasnosti rod veronika (Veronica) obyčajne zahŕňa aj to, čo iní autori klasifikujú ako samostatné rody Hebe, Synthyris, Besseya, Pseudolysimachion (veronikovec) a niektoré ďalšie. Podrobnosti pozri v kapitole Systematika.

Opis

Druhy rodu veronika sú jednoročné alebo trváce byliny s poliehavými alebo priamymi byľami. Listy sú protistojné, horné niekedy striedavé. Modré, fialové, ružové alebo biele kvety vyrastajú v pazuchách listov alebo vo vrcholových strapcoch. Štvorpočetná kvetná koruna je tanierovitá alebo zvončekovitá, s krátkou rúrkou. Ku korune sú prirastené iba dve tyčinky. Plodmi sú dvojpuzdrové tobolky, na vrchole väčšinou vykrojené. Niťovité čnelky sa zachovávajú obyčajne aj na plode.[7][8][9]

Na Slovensku bežnými druhmi sú: veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), ktorá má dvojradovo chlpatú byľ, veronika lekárska (Veronica officinalis), s plazivou stonkou a oválnymi listami, veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia), jednoročná bylina so zubatými listami, veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica), ktorá rastie v mokradiach a pobrežných porastoch. Veronika perzská (Veronica persica) je zdomácnený druh, ktorý sa vyskytuje na narušených stanovištiach.[3] Veroniky rastúce ako poľné buriny sú väčšinou jednoročné.[10]

Rozšírenie a výskyt

Areál rozšírenia rodu veronika je kozmopolitný, s výnimkou niektorých izolovaných ostrovov, kde bola zavlečená: Ascension, Bermudy, Galapágy, Haiti, Havajské ostrovy, Madagaskar, Maurícius, Réunion, Tristan da Cunha, Veľkonočný ostrov a ďalšie.[6]

Druhy rodu veronika obsadzujú stanovištia od úrovne mora až do vysoko alpínskych oblastí. Prispôsobili sa pritom širokému spektru biotopov, rôznym druhom klímy a takmer všetkým typom pôd.[7][8][9]

Význam a využitie

Viaceré druhy rodu veronika obsahujú chemické látky, ako sú flavonoidy a glykozidy. Z tohto dôvodu sa vo veľkej miere využívajú v tradičnej medicíne na celom svete. Používajú sa predovšetkým ako diuretikum, na hojenie rán, liečbu chrípky a iných respiračných ochorení, ďalej na liečbu rôznych zápalových ochorení, vrátane reumatizmu, ako aj prostriedok proti hnačke.[7]

Evolúcia

Rod veronika pravdepodobne vznikol približne pred 28 miliónmi rokov.[11]

Predkovia rodu veronika boli pravdepodobne trváce byliny. Väčšina druhov rodu veronika sú dodnes trváce byliny, ale v niektorých prípadoch sa postupne nezávisle od seba (čiže paralelne) vyvinuli jednoročné druhy veroník. Bolo to spôsobené pravdepodobne tým, že jednoročnosť je za istých okolností výhodnejšia pri nepriaznivých faktoroch prostredia, t. j. napr. pri suchu, horúčavách, mrazoch, spásaní semien, záplavách, pôsobení patogénov a pod., pričom väčšinou výhoda spočíva v tom, že jednoročné druhy sú schopné tieto nepriaznivé faktory prečkať v podobe semien.[12]

Systematika

Zaradenie v systéme

Okolo roku 2000 bolo na základe molekulárnych analýz veľké množstvo rodov (vrátane rodu Veronica) z dovtedajšej čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae) presunutých do dovtedajšej čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Tento presun bol následne uskutočnený aj napríklad v systéme krytosemenných rastlín APG III (2009).[7]

Rozsah rodu

Podľa analýz DNA sa rod Veronica tak, ako sa zvyčajne chápal v druhej polovici 20. storočia, ukázal byť parafyletickým. Aby sa vytvoril monofyletický rod, boli dovtedajší rod Veronica (veronika; výskyt: na severnej pologuli), komplex rodov Hebe (výskyt: na južnej pologuli), severoamerické rody Synthyris a Besseya a eurázijský rod Pseudolysimachion (veronikovec) spojené do spoločného rodu Veronica v širšom zmysle.[7][13][14][15]

Taxóny rodu vyskytujúce sa na Slovensku

V prirodzenom prostredí z rodu veronika na Slovensku rastú (alebo historicky boli zaznamenané) tieto súčasné druhy a poddruhy (prípadne variety)[3][8][9]:

Poznámka: Dvojice názvov veronika - veronikovec sú tu uvedené podľa odporúčania v Kliment et al. 2017.[16]

Ostatné druhy

Podľa webových stránok POWO patria do rodu veronika tieto ďalšie druhy:[6]

Hybridné druhy