Pyroxenit vyvreté horniny
Ortopyroxenit z meteoritu ALH 84001
Zloženie
Hlavné minerály	pyroxény, olivíny, amfiboly,
Akcesórie	magnetit, chromit, ilmenit, granát, flogopit alebo spinel
Vlastnosti
Textúra	strednozrnná až hrubozrnná
Farba	zelená, sivozelená, čierna
Portál vedy o Zemi

Pyroxenit alebo pyroxenolit je ultramafická hlbinná vyvretá hornina zložená prevažne z minerálov skupiny pyroxénu, ako je augit, diopsid, hyperstén, bronzit a enstatit.

Termín zaviedol v roku 1857 francúzsky geológ H. Coquand^[1].

Klasifikácia

Pyroxenity sa v klasifikácii IUGS delia podľa obsahu mafických minerálov v Ol-Px diagrame. Delia sa na klinopyroxenity, ortopyroxenity a websterity, ktoré môžu obsahovať oba typy pyroxénov a aj olivín. Na základe prevahy niektorého z minerálov, sa vyčlenili aj niektoré iné názvy pyroxenitov, ako napr. niklesit a marchit (s enstatitom, diopsidom alebo augitom), dialágit, bronzitit, hyperstenit, titanolit (okrem pyroxénov obsahuje titanit a magnetit) a iné^[1][2].

Zloženie a vlastnosti

Sú to obyčajne hrubozrnné bezživcové horniny zelenosivej farby. Zložené sú hlavne z ortopyroxénov (bronzit, hyperstén) alebo klinopyroxénov (augit, enstatit, diopsid). Okrem nich môžu ešte obsahovať olivín (menej ako 40 %), amfibol, biotit a najmä rudné minerály ako magnetit, ilmenit a chromit^[2], ktoré môžu tvoriť ekonomicky zaujímavé akumulácie. Často bývajú postihnuté serpentinizáciou.

Výskyt

Väčšinou vytvára diferenciáty v gabro-peridotitových alebo noritových masívoch štítových oblastí, označované ako stratiformné intrúzie. Pyroxenity sa nachádzajú vo vrchnej časti týchto intrúzií. často sa v nich môžu nachádzať magnetitové, ilmenitové a menej aj chromitové vrstvy, označované ako kumuláty. Od gabier a noritov sa hornina líši neprítomnosťou živcov, od peridotitov zase neprítomnosťou olivínu.

Pyroxenity sa môžu nachádzať ako xenolity v bazaltoch a kimberlitoch. Niektoré pyroxenity obsahujúce granát sú zložením podobné vysoko premeneným horninám ako sú eklogity, avšak líšia sa zložením klinopyroxénov, ktoré obsahujú menej sodíka ako pre ne typický pyroxén omfacit. Predpokladá sa, že oblasť vrchného plášťa je tvorená horninami, ktoré vznikajú miešaním peridotitovej magmy a eklogitového protolitu, čo má za následok vznik taveniny zložením podobnej pyroxenitom. Takáto magma je významným zdrojom bazaltovej magmy.

Lokality

Vo svete

Pyroxenity možno nájsť ako diferenciáty gabrových a peridotitových intrúzií v oblasti Shetlandských ostrovov, Sasku, Cortlande na rieke Hudson, v Severnej Karolíne (websterity), Baltimore a na Novom Zélande. Sú tiež súčasťou Bushveldského komplexu v JAR, súboru Great Dyke v Zimbabwe a tiež v Stillwaterskom komple v americkej Montane. V Českom masíve sa nachádzajú i v ranskom masíve, Českom stredohorí a na Morave.

Na Slovensku

V Západných Karpatoch sú známe len veľmi zriedkavé malé výskyty v Spišsko-gemerskom rudohorí^[3].

Použitie

Pyroxenity obsahujúce väčšie množstvá rudných minerálov, najmä magnetitu, ilmenitu a chromitu, môžu byť ťažené pre obsah železa, titánu alebo chrómu.

Referencie

Zdroje

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyroxenit