Smerš (rus. Смерш) alebo SMERŠ je označenie viacerých nezávislých organizácií vykonávajúcich kontrarozviedku v ZSSR počas druhej svetovej vojny.

Organizácia oficiálne vznikla v apríli 1943 a zanikla 4. mája 1946, keď boli povinnosti všetkých troch oddelení kontrarozviedky prenesené späť na Ministerstvo vnútra (MGB).

Názov Smerš, je akronym ruských slov smerť špionam (Смерть шпионам) = smrť špiónom.^[1]

Pred formálnym vznikom jednotiek Smerš vykonávali kontrarozviedku Osobitné oddelenia (OO) rôznych organizácii, napr. VČK (známa skôr ako Čeka), GPU (Hlavné politické riaditeľstvo) NKVD, Hlavné riaditeľstvo štátnej bezpečnosti NKVD atď.^[2]

V prvých mesiacoch po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom v lete 1941 sa sovietske ozbrojené sily dostávali do čoraz ťažšej situácie. Do nemeckého zajatia padli stovky tisíc sovietskych vojakov. V roku 1941 Stalin podpísal dekrét Výboru obrany štátu ZSSR o štátnej previerke (filtrácii) príslušníkov Červenej armády, ktorí boli v zajatí alebo obkľúčení nepriateľskými jednotkami. Obdobne sa postupovalo aj pri preverovaní príslušníkov jednotiek Národného komisariátu vnútra. Cieľom ich previerok bola identifikácia zradcov, špiónov a dezertérov.^[2]

Na sovietskom území operoval rad agentov Abwehru, ale aj tajných služieb Fínska a Rumunska. Súčasťou Abwehru boli aj špeciálne jednotky Brandenburger, ktoré pri operáciách na sovietskom území používali sovietske uniformy. V dôsledku počiatočných úspechov nemeckých síl v roku 1941 sa nemecké sily prestávali spoliehať na aktívnu špionáž ale obraz o vojnovom dianí získavali viac z výpovedí zajatcov a ukoristených dokumentov.^[3]

Kontrarozviedka Smerš Ľudového komisariátu obrany a Ľudového komisariátu námorníctva vznikla 19. apríla 1943 tajným dekrétom Rady ľudových komisárov ZSSR č. 415-138ss z Riaditeľstva zvláštnych útvarov NKVD ZSSR.^[4] Oddelenie kontrarozviedky Národného komisariátu vnútra (NKVD) vzniklo 15. mája 1943.

Jednotky Smerš patrili pod rôzne organizácie:

• Hlavné riaditeľstvo sovietskej vojenskej kontrarozviedky Smerš Národného komisariátu obrany (NKO) – vojenská kontrarozviedka, riaditeľ V. S. Abakumov, ktorá bola v rokoch 1943-1946, osobne podriadená J.V. Stalinovi.
• Riaditeľstvo kontrarozviedky Národného komisariátu Vojeskej morskej flotily, riaditeľ generál-poručík pobrežnej služby P. A. Gladkov, podriadený Národnému komisariátu námorníctva N. G. Kuznecovovi.
• Oddelenie kontrarozviedky Smerš Národného komisariátu vnútra, riaditeľ S. P. Juchimovič, podriadený národnému komisárovi L. P. Berijovi.

Medzi činnosti jednotiek Smerš patrilo patránie po špiónoch a nepriateľských agentoch, boj s kontrarevolúciou, vyhľadávanie sovietskych agentov, ktorí sa v stanovený dátum nevrátili. Ďalej hodnotilo dokumenty ukoristené nepriateľovi. Jednotky Smerš tiež aktívne pôsobili v štruktúre Červenej armády. Trestali a likvidovali dezertérov, panikárov, sabotérov a trestali osoby, ktoré si spôsobili zranenia vlastným pričinením. Z tohto pohľadu možno chápať činnosť jednotiek Smerš skôr ako nástroj politickej represie než ako kontrašpionážnu službu.^[2]

Uznesením Rady ľudových komisárov zo 6. januára 1945 začali v štáboch frontov fungovať oddelenia pre záležitosti repatriácie, ktorých sa zúčastňovali príslušníci orgánov Smerš. Boli vytvorené zberné a tranzitné miesta na príjem a kontrolu občanov Sovietskeho zväzu, ktorí boli zadržiavaní na územiach predtým kontrolovaných nemeckými jednotkami a okupačnou správou Tretej ríše, a ktorých oslobodila postupujúca Červená armáda.

• Organizácia SMERSH

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smerš