Sebeslavce
miestna časť Blatnice
Pohľad na osadu spod kostola
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Martin
Nadmorská výška	513,5 m n. m.
Súradnice	48°57′11″S 18°56′40″V / 48,952980°S 18,944378°V / 48.952980; 18.944378
Prvá pís. zmienka	1230
Poloha miestnej časti na Slovensku
Interaktívna mapa miestnej časti
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Sebeslavce sú osada resp. majer, v súčasnosti časť Blatnice v okrese Martin. Nachádzajú sa približne 2 km od Blatnice.

Dejiny

Spomína sa v roku 1230 ako terra Scebeslou, 1271 ako Zoboslo, 1294 ako Zebezlouch a 1786 ako Sebeszlawce.

Prvá písomná zmienka o Sebeslavciach je z roku 1230, kedy sa spomína ako „Zem Sebeslova“, ktorú daroval kráľ Ondrej II. Buhekovi a Markovi za ich verné služby proti Rusom.^[1] V roku 1233 ju župan Donč daroval Folkušovi a Ipolovi, neskoršie patrila panstvu hradu Blatnica. V roku 1785 sa spomínajú už len ako osada.^[2]

V roku 2020 sa v súčasných Sebeslavciach pod kopcom Konuš začala pripravovať domová výstavba Gader Villas s celkovou výmerou 14,5 ha.^[3]

Obyvateľstvo

V roku 1785 mali 10 domov a 85 obyvateľov, v roku 1828 7 domov a 54 obyvateľov.^[2]

Kultúra a zaujímavosti

Archeológia

• V mohyle v Sebeslavciach bol nájdený Blatnický meč. Meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Blatnický meč vyrobili z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny. Roľník, ktorý meč našiel v 19. storočí, ho odovzdal grófovi Révaiovi (Révay) v Blatnici a ten ho venoval budapeštianskemu múzeu, kde je vystavený dodnes. Posledný raz mohli Slováci vidieť originál Blatnického meča v roku 2002 počas výstavy „Stredná Európa okolo roku 1000“ na Bratislavskom hrade. Jeho kópia je vystavená v Slovenskom národnom múzeu v expozícii pod Hradom.^[4]

Pamiatky

• Podľa historických prameňov^[5] sa v bývalej obci nachádzali 4 zemianske kúrie, patriace rodom Durdík, Lačný, Thomko a Benický. Tieto kúrie však zanikli už v 15. storočí.^[6]

• Rímskokatolícky kostol svätého Ondreja, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, z 13. storočia. Spolu so zánikom obce význam kostola upadol a v priebehu 18. storočia a prvej tretiny 19. storočia bol nevyužívaný a chátral. Súčasná stavba je halový klasicistický objekt s pravouhlym ukončením presbytéria, bez veže. Vznikol s použitím zvyškov pôvodnej stavby na podnet barónov Jána a Juraja Révaiovcov. Z gotickej etapy sa dochoval pôvodný portál vo forme lomeného oblúka. Zariadenie kostola je rustikálne, z obdobia klasicistickej prestavby kostola. Nachádza sa tu závesný obraz sv. Ondreja, drevená rustikálna empora a lavice.^[7] Do konca 20. storočia sa v ňom slúžili omše, dnes je pre verejnosť uzavretý. Za kostolom sa nachádzajú zvyšky cintorína. Kostol má hladké fasády s termálnymi oknami, strecha je valbová s malou nadstavanou zvonicou.

Galéria

• 

  Pohľad od Blatnice

• 

  Pohľad spod kostola

• 

  Pohľad spod kostola

• 

  Kostol sv. Ondreja od osady

• 

  Gotický portál kostola

• 

  Kostol od cintorína

• 

  Predstavaná zvonica

• 

  Južný pohľad na kostol

• 

  Kostol od cintorína

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce Blatnica
• Apsida.sk- profil gotického kostola