Slavkovský štít

	Slavkovský štít
	vrch
	Slavkovský štít, pohľad z Lomnického sedla
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 452,4 m n. m. ;
Súradnice	49°09′58″S 20°11′05″V / 49,166222°S 20,184639°V
Najľahší výstup	modrá turistická značka
Prvovýstup	Juraj Buchholtz (1643)
- dátum	1664
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Slavkovský štít
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°09′58″S 20°11′05″V / 49,166222°S 20,184639°V

Slavkovský štít (nem. Schlagendorfer Spitze, maď. Nagyszalóki-csúcs, poľ. Sławkowski Szczyt) je rozložitý štít vysoký 2 452 m n. m. vo Vysokých Tatrách nad Starým Smokovcom. Stojí na konci rázsochy, ktorá vybieha z hlavného vysokotatranského hrebeňa.

Prírodné podmienky

Štít je budovaný z granodioritu. Jeho hrebeň oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu^[1]. V roku 1813 sa z vrcholovej kopy zrútili mohutné skalné bloky a mura, ktorá stiekla do Veľkej Studenej doliny^[1], kde sú jej pozostatky dodnes. Podľa niektorých predpokladov mohol byť Slavkovský štít dovtedy najvyšším vrcholom Vysokých Tatier.

Názov

Už v roku 1717 ho v latinskej podobe Szalokiensis mons. spomína Juraj Buchholtz st. Pri opise jeho výstupu na vrchol v roku 1664 ( pozri text o výstupoch) používa názov Schlackendorffer rundte Spitze ( okrúhly Slavkovský štít). Názov od začiatku 19. storočia vychádza z materskej obce Veľký Slavkov. Chotár tejto obce siahal hlboko do Vysokých Tatier. Tretina výmery jej území bola práve v horách. ^[2]

Výstupy

Kríž na vrchole Slavkovského štítu

Prvý zaznamenaný výstup na vrchol Slavkovského štítu uskutočnil 11. júna 1664 Juraj Buchholtz starší (1645 - 1724) a jeho priatelia. Zmienil sa o ňom v roku 1719 v diele: Das weit und breit erschollene Ziepser Schnéé- Gebürg, ktoré tlačou vyšlo až v roku 1899 v Levoči. Výstup so zostupom im trval tri dni, čo je neklamným dôkazom toho, že pohyb vo vysokohorskom teréne, kde bola len takmer nepriechodná kosodrevina, bol veľmi namáhavý a nebezpečný. Odvážlivcov ohrozoval nielen neschodný terén, ale aj dravá zver a nevyspytateľné počasie. Na vrchol stúpali východným hrebeňom. Niekoľkokrát ich zakryla nepreniknuteľná perina oblakov. Z jedenásťčlennej Buchholtzovej spoločnosti, na vrchol vystúpili iba štyria - Buchholtz st, vodca pytliak neznámeho mena, kantor zo Spišskej Soboty Martin Jani a študent Matin Weiser ( Veisser). Na štíte boli asi o jedenástej hodine predpoludním. Zdržali sa tam dve hodiny. Na vrchole vystrelili niekoľko rán z pušky a počúvali ozvenu. Potom ich prekvapila búrka s krupobitím. Po nej v peknom počasí zostúpili. Prvý zimný výstup uskutočnil 15. januára 1873 hotelier z Veľkej a správca Starého Smokovca Eduard Blasy. Na vrchol vystúpil s učiteľom Jánom Gellhoffom.^[3]^[1]^[4]Prvá smrteľná nehoda počas túry bola zaznamenaná v auguste 1921 , kedy nemenovaný český turista spadol zo skaly.^[5]

Turistika

Slavkovský štít je so svojou výškou 2 452,4 m n. m. jedným z najvyšších zdolateľných vrchov bez použitia horského vodcu alebo horolezeckej techniky. Na vrch sa dá vystúpiť zo Starého Smokovca alebo z Hrebienka. Vedie sem modrá značka. Výstup trvá 5:15 hod., zostup 3:50 hod. Výstup je stredne náročný, zdĺhavý. Počas výstupu sa naskytajú pohľady do Veľkej Studenej doliny a na masív Prostredného hrotu, z vrcholu sú pohľady na Bradavicu a Gerlachovský štít.

Referencie

↑ ^a ^b ^c VEĽKÝ, J.; KOLEKTÍV. Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Bratislava : VEDA, SAV, 1980. 267 s.
↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ SMATANA, Ľudo. Prví dobyvatelia Tatier. Vysoké Tatry, roč. XVI., čís. 2, s. 20.
↑ HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
↑ Horská záchranná služba - Smrteľné nehody vo Vysokých Tatrách . . Dostupné online.

Externé odkazy

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slavkovský štít

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Encyklopédia_Slovenska-1] VEĽKÝ, J.; KOLEKTÍV. Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Bratislava : VEDA, SAV, 1980. 267 s.

[2] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[3] SMATANA, Ľudo. Prví dobyvatelia Tatier. Vysoké Tatry, roč. XVI., čís. 2, s. 20.

[4] HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.

[5] Horská záchranná služba - Smrteľné nehody vo Vysokých Tatrách . . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier