Strapatá veža

	Strapatá veža
	vrch
	Strapatá veža z Malej Studenej doliny, na obrázku poľ. Czubata Turnia
Štát	Slovensko
Región	Spiš
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 565 m n. m. ;
Súradnice	49°11′50″S 20°12′27″V / 49,197222°S 20,2075°V
Najľahší výstup	Len s horským vodcom
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Strapatá veža
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′50″S 20°12′27″V / 49,197222°S 20,2075°V

Strapatá veža (poľ. Czubata Turnia, nem. Egenhofferspitze, maď. Egenhoffercsúcs) je ozubená trojvrcholová veža vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v hlavnej osi rázsochy, medzi Štrbinou pod Strapatou vežou (Supou vežou) a Malou Lastovičou štrbinou (Malým Pyšným štítom).^[1]

Názov

Strapatá veža sa stala známa v roku 1910. Vtedy na ňu z Mačacieho kotla vystúpil Alfred Grosz a z Baranej kotliny Oskar Mahler. Vtedy ju pomenovali Egenhoffercsúcs, Egenhofferspitze - štít Engelhofferovej. Terézia Engelhofferová (1855 – 1940) bola z Budapešti a bola priekopníčkou ženského horolezectva a lyžovania vo Vysokých Tatrách. Z jej podnetu bola na Gerlachovskom štíte umiestnená pamätná tabuľa s miléniom a štít bol premenovaný na štít Františka Jozefa I. Slovenskí vlastenci neskôr tabuľu rozbili. Názov štítu sa neujal, neprijali ho ani maďarskí turisti.^[1]

Prvé výstupy

Janusz Chmielowski, Tadeusz Radliński, Klemens Bachleda a Jan Bachleda Tajber, 14. júla 1904 - v lete
Radovan Kuchař a Jiří Šimon, okolo 27. decembra 1953 - v zime

Turistika

Štít je prístupný len v sprievode horského vodcu.

Referencie

↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Czubata Turnia na poľskej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Bohuš-1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[1]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier