A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Slovensko sa zúčastňuje olympijských hrách hier od roku 1994, kedy sa prvýkrát predstavilo na Zimných olympijských hrách 1994 v Lillehammeri, na Letných olympijských hrách štartovalo prvý raz v Atlante 1996. Pred vznikom samostatného Slovenska sa zúčastňovali slovenskí športovci olympijských hier vo výpravách Uhorska (1896 – 1912) a Česko-Slovenska (1920 – 1992).
Medailisti z Letných olympijských hier
Éra Uhorska (1896 – 1912)
![]() |
![]() |
![]() |
---|---|---|
Na prvých novovekých olympiádach štartovali rodáci zo Slovenska pod vlajkou Uhorska. Hneď prvé olympijské hry 1896 v Aténach priniesli medailové umiestnenie, atlét Alojz Szokol z Hronca[1] obsadil v behu na 100 metrov tretie miesto. Najúspešnejším uhorským olympionikom sa stal plavec Zoltán Halmaj z Dúbravy, na troch olympiádach získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. Olympijským víťazom sa stal aj strelec Alexander Prokopp, rodák z Košíc. K celkovej medailovej bilancii Uhorska (11-11-8) prispeli slovenskí športovci viac ako tretinou cenných kovov (3-6-3).
- Zoltán Halmaj – plávanie, 50 y v. sp., 1904 St. Louis
- Zoltán Halmaj – plávanie, 100 y v. sp., 1904 St. Louis
- Sándor Prokopp – športová streľba, 1912 Štokholm
- Zoltán Halmaj – plávanie, 200 m v. sp., 1900 Paríž
- Zoltán Halmaj – plávanie, 4 000 m v. sp., 1900 Paríž
- Zoltán Halmaj – plávanie, 100 m v. sp., 1908 Londýn
- Zoltán Halmaj – plávanie, 4 x 200 m v. sp., 1908 Londýn
- Vojtech Zulawszky – šerm, 1908 Londýn
- Ľudovít Kmeťko – športová gymnastika, družstvá, 1912 Štokholm
- Alojz Szokol – atletika, 100 m, 1896 Atény
- Zoltán Halmaj – plávanie, 1 000 m v. sp., 1900 Paríž
- Mór Koczan – atletika, hod oštepom, Štokholm 1912
Éra Česko-Slovenska (1920 – 1992)
![]() |
![]() |
![]() |
---|---|---|
Počnúc olympijskými hrami 1920 reprezentovali slovenskí športovci spoločný štát Čechov a Slovákov Česko-Slovensko. Hoci spočiatku bolo zastúpenie Slovákov v česko-slovenských výpravách minimálne, postupne ich počet narastal a prišli aj prvé úspechy v podobe cenných kovov. Prvé medaily, obe strieborného lesku získali na olympijských hrách 1936 v Berlíne zápasník Jozef Herda v gréckorímskom štýle a gymnastka Matylda Pálfyová v súťaži družstiev. Prvým olympijským víťazom sa stal boxer Július Torma v Londýne 1948, o štyri roky neskôr v Helsinkách 1952 ho napodobnil ďalší pästiar Ján Zachara. Ďalšími, olympijským zlatom ovenčenými Slovákmi boli veslár Pavel Schmidt (1960), cyklista Anton Tkáč (1976) a futbalisti Stanislav Seman a František Kunzo (1980). Najúspešnejšie si slovenskí športovci počínali na olympijských hrách 1988 v Soule, boli to jediné Hry, na ktorých získali Slováci dve zlaté medaily a zároveň jediné olympijské hry, kde boli úspešnejší ako českí športovci. [2] Z troch zlatých medailí vybojovali Slováci dve, atlét Jozef Pribilinec triumfoval v chôdzi na 20 km a Miloslav Mečíř vyhral tenisový turnaj pri obnovenej olympijskej premiére "bieleho športu" po 64 rokoch. Miloslav Mečíř pridal k zlatu z dvojhry ešte bronz zo štvorhry a rovnaký kov získal aj zápasník Jozef Lohyňa. Zaujímavosťou je, že aj tretí zlatý medailista strelec Miroslav Varga mal po otcovi tiež slovenský pôvod a strieborný oštepár Jan Železný pôsobil v tom čase v Dukle B. Bystrica. Najpočetnejšie zastúpenie mali slovenskí športovci v česko-slovenskej výprave v Barcelone 1992. Posledných Hier v spoločnom česko-slovenskom drese sa zúčastnilo 71 športovcov zo Slovenska, no k medailovému zisku neprispeli.
- Július Torma – box, 1948 Londýn
- Ján Zachara – box, 1952 Helsinki
- Pavel Schmidt – veslovanie, dvojskif, 1960 Rím
- Anton Tkáč – dráhová cyklistika, šprint, 1976 Montreal
- Stanislav Seman, František Kunzo – futbal, 1980 Moskva
- Jozef Pribilinec – atletika, chôdza na 20 km, 1988 Soul
- Miloslav Mečíř – tenis, dvojhra, 1988 Soul
- Jozef Herda – zápasenie, gréckorímsky štýl, 1936 Berlín
- Matylda Pálfyová – športová gymnastika, družstvá, 1936 Berlín
- Bohumil Golian, Jozef Labuda – volejbal, 1964 Tokio
- František Schmucker, Anton Švajlen, Anton Urban, Vladimír Weiss, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, Vojtech Masný, Štefan Matlák, Ivan Mráz – futbal, 1964 Tokio
- Marianna Némethová-Krajčírová – športová gymnastika, družstvá, 1964 Tokio
- Marianna Némethová-Krajčírová – športová gymnastika, družstvá, 1968 México
- Peter Pospíšil, Vincent Lafko, Andrej Lukošík – hádzaná, 1972 Mníchov
- Imrich Bugár – atletika, hod diskom, 1980 Moskva
- Alena Kyselicová, Iveta Šranková, Viera Podhányiová – pozemný hokej, 1980 Moskva
- Mikuláš Athanasov – zápasenie, gréckorímsky štýl, 1952 Helsinki
- Július Toček – veslovanie, osma, 1964 Tokio
- Bohumil Golian – volejbal, 1968 México
- Eva Šuranová – atletika, skok do diaľky, 1972 Mníchov
- Ján Franek – box, 1980 Moskva
- Dušan Poliačik – vzpieranie, 1980 Moskva
- Dan Karabin – zápasenie, voľný štýl, 1980 Moskva
- Július Strnisko – zápasenie, voľný štýl, 1980 Moskva
- Miloslav Mečíř – tenis, štvorhra, 1988 Soul
- Jozef Lohyňa – zápasenie, voľný štýl, 1988 Soul
Éra samostatného Slovenska
![]() |
![]() |
![]() |
---|---|---|
Po zimnej premiére v Lillehammeri 1994 sa samostatné Slovensko prvý raz predstavilo aj na letných olympijských hrách 1996 v Atlante, kde športový svet oslávil storočnicu novovekých olympijských hier. Na otvárací ceremoniál nastúpila výprava 71 športovcov pod slovenskou vlajkou v rukách zápasníka Jozefa Lohyňu, ktorý plnil túto čestnú úlohu aj v Barcelone 1992. Prvú medailu, bronzovú vystrieľal Jozef Gönci v ľubovolnej malokalibrovke 25. júla 1996, historické prvé zlato získal o dva dni neskôr 17-ročný Michal Martikán vo vodnom slalome, ktorý v Atlante odštartoval svoju obdivuhodnú olympijskú kariéru. Medailovú zbierku skompletizoval v posledný deň olympiády kanoista Slavomír Kňazovický.
V Sydney 2000 sme získali päť medailí, všetky sa zrodili na vode a vo vode. Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci vybojovali svoje prvé olympijské zlato, Martina Moravcová „vylovila“ z plaveckého bazéna dve strieborné medaily, Michal Martikán a Juraj Minčík sa zaslúžili o historický moment tým, že prvý raz v histórii stáli na olympijskom stupni víťazov v individuálnej disciplíne dvaja Slováci.
Z OH 2004 v Aténach sme priviezli o jeden cenný kov viac. Opäť zabrali kanoisti na divokej vode, Peter a Pavol Hochschornerovci obhájili titul olympijských šampiónov a kajakárka Elena Kaliská sa stala prvou Slovenkou, ktorá získala olympijské víťazstvo. Striebro pridali „tradičný“ medailista Michal Martikán a prekvapivo džudista Jozef Krnáč, bronzom boli ocenení Jozef Gönci a štvorkajak na 1 000 m.
Zatiaľ najúspešnejšie boli pre Slovensko OH 2008 v Pekingu, medailí bolo znovu šesť, ale tri so zlatým leskom a tri strieborné. Naši vodáci úplne ovládli súťaže vo vodnom slalome, keď vyhrali tri zo štyroch disciplín. Najskôr sa Michal Martikán po 12 rokoch vrátil na olympijský trón a potom prišiel 15. august 2008, ktorý sa zlatými písmenami zapísal do histórie slovenského športu. V priebehu 35 minút sme oslavovali dvojnásobné prvenstvo, Peter a Pavol Hochschornerovci dosiahli tretím triumfom zlatý olympijský hetrik a Elena Kaliská suverénne obhájila prvenstvo z Atén 2004, pred druhou v poradí mala rekordný náskok 14,3 sekundy. Štvorkajak sa posunul na druhú priečku, rovnaký kov vystrieľala Zuzana Štefečeková v trape a voľnoštýliar David Musuľbes, prvý športovec pochádzajúci zo zahraničia, ktorý získal olympijskú medailu pre Slovensko, po prehre v semifinále s Arturom Taymazovom získal bronz, ktorý bol po neskoršom dopingovom náleze Tajmazova zmenený na striebro.
Olympijské hry 2012 v Londýne znamenali ústup z pozícií, prvýkrát sme sa vracali bez zlata, za pozornosť však stojí niekoľko pozoruhodných zápisov do olympijskej histórie. Michal Martikán získal medailu aj na svojej piatej olympiáde, čím sa stal prvým mužom v histórii OH, ktorý stál na stupni víťazov na piatich Hrách za sebou v tej istej individuálnej disciplíne.[3] Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci potvrdili ziskom bronzu svoje historické prvenstvo najúspešnejších slovenských olympionikov. Štafetu najúspešnejšieho športu prevzali od vodných slalomárov strelkyne, Zuzana Štefečeková obhájila svoju pozíciu z Pekingu 2008, bronz pridala Danka Barteková.
Olympijské hry v Riu de Janeiro v roku 2016 boli návratom k lepším medailovým výsledkom slovenských reprezentantov z olympijských hier po zatiaľ najhoršej medailovej bilancii v ére samostatného Slovenska z Londýna 2012, kde Slovensko získalo len 1 striebornú a 3 bronzové medaily. Do Ria cestovalo 51 slovenských športovcov, ktorí získali 2 zlaté a 2 strieborné medaily. Opäť najúspešnejším slovenským športom na OH bol vodný slalom. Vodní slalomári získali vďaka bratrancom Škantárovcom zlatú medailu a Matej Beňuš získal striebornú medailu. Vo vodnom slalome bolo Slovensko na OH v Riu najúspešnejšou krajinou, pretože ďalší 2 reprezentanti skončili na 4. (Jana Dukátová v K1 žien) a 5. mieste (Jakub Grigar v K1 mužov). Vodní slalomári bratranci Škantárovci a Matej Beňuš dokázali nadviazať na úspechy Michala Martikána, Eleny Kaliskej a bratov Petra a Pavla Hochschonerovcov, ktorí na predchádzajúcich piatich olymiádach získali 11 medailí, z toho 7 zlatých, teda všetky zlaté medaily, ktoré Slovensko v ére samostatnosti na OH získalo. Opätovne sa na stupne víťazov dostal aj slovenský štvorkajak na 1 000 m v zložení Denis Myšák, Tibor Linka, Erik Vlček, Juraj Tarr, ktorí získali striebornú medailu. Erik Vlček na OH v rokoch 2004-2016 získal už 3 medaily (2 strieborné a 1 bronzovú) a zaradil sa k legendám tohto športu vo svete. Historickým míľnikom bol zisk zlatej medaily v chôdzi na 50 km, ktorú získal Matej Tóth. Bola to prvá medaila z atletiky na olympijských hrách v ére samostatného Slovenska a tiež prvá zlatá medaila, ktorú Slovensko získalo v novodobej histórii z iného športu ako bol vodný slalom.
Medailisti zo Zimných olympijských hier
Éra Česko-Slovenska (1920 – 1992)
![]() |
![]() |
![]() |
---|---|---|
Zimné olympijské hry mali svoju premiéru v roku 1924 v Chamonix, no prví Slováci – hokejista Ladislav Troják a lyžiar Lukáš Michalák – sa predstavili až v Garmisch-Partenkirchene 1936. Ladislav Troják, prvý a dlhé roky aj jediný Slovák v česko-slovenskej hokejovej reprezentácii bol v roku 1948 v St. Moritzi členom strieborného tímu ČSR. Jediným slovenským víťazom na „bielej“ olympiáde sa stal krasokorčuliar Ondrej Nepela , jeden z dvoch olympijských víťazov česko-slovenskej éry (tým druhým bol český skokan na lyžiach Jiří Raška). Najusilovnejším zberateľom medailí bol legendárny hokejový brankár Vladimír Dzurilla, držiteľ jednej striebornej a dvoch bronzových kovov. Jedinou Slovenkou s medailou zo ZOH bola bežkyňa na lyžiach Gabriela Svobodová, jej dcéra Gabriela Koukalová je úspešnou českou olympioničkou. [4]
- Ladislav Troják – ľadový hokej, 1948 St. Moritz
- Karol Divín – krasokorčuľovanie, 1960 Squaw Valley
- Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka – ľadový hokej, 1968 Grenoble
- Gabriela Svobodová – behy na lyžiach, 4 x 5 km, 1984 Sarajevo
- Vincent Lukáč, Dárius Rusnák, Igor Liba, Dušan Pašek – ľadový hokej, 1984 Sarajevo
- Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, František Gregor – ľadový hokej, 1964 Innsbruck
- Vladimír Dzurilla, Rudolf Tajcnár – ľadový hokej, 1972 Sapporo
- Jozef Sabovčík – krasokorčuľovanie, 1984 Sarajevo
- Igor Liba, Róbert Švehla, Peter Veselovský, Jaromír Dragan – ľadový hokej, 1992 Albertville
Éra samostatného Slovenska
![]() |
![]() |
![]() |
---|---|---|
Olympijskú premiéru zažilo Slovensko v Lillehammeri na Zimných olympijských hrách 1994, považovaných za najkrajšie v histórii. Výpravu 42 športovcov viedol na otváracom ceremoniáli kapitán hokejového mužstva Peter Šťastný. Do historických štatistík sme si pripísali prvé olympijské body za dve 6. miesta zásluhou biatlonistky Martiny Jašicovej a mužstva hokejistov, ktoré vyhralo bez prehry svoju základnú skupinu, o postup do semifinále nás pripravilo až v predĺžení štvrťfinálového stretnutia Rusko.
Na ďalších dvoch olympiádach sa darilo najmä našim biatlonistkám, v Nagane 1998 obsadili 4. miesta Soňa Mihoková v pretekoch na 7,5 km a štafeta na 4 x 7,5 km , v Salt Lake City 2002 bola štafeta piata. Hokejisti na týchto dvoch olympiádach doplatili na nespravodlivý hrací model, keď museli absolvovať kvalifikačný predturnaj bez našich najlepších hráčov z NHL, výsledkom čoho boli 10. resp. 13. miesto, zďaleka nezodpovedajúce kvalitám nášho športu č. 1. Aj preto došlo v Turíne 2006 ku zmene, hral sa len hlavný turnaj, Slovensko vyhralo suverénne svoju základnú skupinu bez straty bodu, vo štvrťfinále však prehra s Českom 1:3 znamenala stop medailovým nádejám a konečné 5. miesto. Rovnaké umiestnenie dosiahol aj biatlonista Marek Matiaško v pretekoch na 20 km. V Turíne sme sa tešili z prvej medaily na zimných Hrách, 16. februára 2006 získal striebornú medailu snoubordista Radoslav Židek v disciplíne snoubordkros.
Na ZOH 2010 vo Vancouveri sme sa dočkali prvého olympijského víťaza v ére samostatnosti. 13. februára 2010, v úvodný deň olympijských zápolení, Anastasia Kuzminová, rodáčka z ruského Ťumenu napodobnila svojho krajana Davida Musuľbesa a získala pre Slovensko zlato v šprinte na 7,5 km a o tri dni neskôr pridala aj striebro zo stíhacích pretekov na 10 km. Medailovú zbierku doplnil bronzovým kovom aj zástupca mužského biatlonu Pavol Hurajt, fantastickým výkonom v pretekoch na 15 km. Na medailu siahalo aj mužstvo hokejistov, po výhre nad obhajcami olympijského zlata Švédskom (4:3) postúpili do semifinále, kde podľahli Kanade 2:3. V zápase o bronz viedli po druhej tretine nad Fínskom 3:1, potom však inkasovali štyri góly a po prehre 3:5 obsadili nevďačné 4. miesto, to však bolo doteraz najlepším umiestnením našich hokejistov na olympijskom ľade.
Anastasia Kuzminová na ZOH 2014 v Soči obhájila zlato z Vancouvru s takmer 20-sekundovým náskokom, stala sa tak prvou biatlonistkou v histórii, ktorá úspešne zopakovala prvenstvo v individuálnej disciplíne. Na lepšie časy slovenského alpského lyžovania sa zablyslo zásluhou Adama Žampu, piateho v slalome a šiesteho zo superkombinácie.
Olympijské hry | Medaila, meno | Šport, disciplína |
---|---|---|
![]() |
snoubording, snoubordkros | |
![]() ![]() ![]() |
biatlon, šprint 7,5 km biatlon, stíhacie preteky 10 km biatlon, 15 km s hromadným štartom | |
![]() |
biatlon, šprint 7,5 km | |
![]() ![]() ![]() |
biatlon, 12,5 s hromadným štartom biatlon, stíhacie preteky 10 km biatlon, vytrvalostné preteky 15 km | |
![]() |
alpské lyžovanie, slalom hokej |
Najúspešnejší slovenskí olympionici
Letné olympijské hry
Meno | Šport | Roky | ![]() |
![]() |
![]() |
Peter Hochschorner Pavol Hochschorner |
vodný slalom | 2000 – 2012 | |||
Zoltán Halmaj | plávanie | 1900 – 1908 | |||
Michal Martikán | vodný slalom | 1996 – 2012 | |||
Elena Kaliská | vodný slalom | 1996 – 2012 | |||
Zuzana Rehák-Štefečeková | športová streľba | 2008 – 2021 | |||
Miloslav Mečíř | tenis | 1988 |
Zimné olympijské hry
Meno | Šport | Roky | ![]() |
![]() |
![]() |
Anastasia Kuzminová | biatlon | 2010 – 2018 | |||
Ondrej Nepela | krasokorčuľovanie | 1972 | |||
Petra Vlhová | alpské lyžovanie | 2022 | |||
Vladimír Dzurilla | ľadový hokej | 1964 – 1972 | |||
Jozef Golonka | ľadový hokej | 1964 – 1968 | |||
Igor Liba | ľadový hokej | 1984 – 1992 |
Referencie
- ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-12-24 z originálu.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
Pozri aj
- Olympijské hry mládeže
- Slovensko na Svetových hrách
- Slovensko na Univerziádach
- Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže
Literatúra
- Ján Grexa - Ľubomír Souček: Slovensko v znamení piatich kruhov, 2007
- Marián Šimo, Anton Zerer: Atlanta 96 Hry XXVI. olympiády, Šport, 1996
- Anton Zerer: Atény 2004 Hry XXVIII. olympiády, TIMY, 2004
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk