Smolník
obec
Smolník v roku 1998
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Gelnica
Región	Spiš
Vodný tok	Smolník
Nadmorská výška	561 m n. m.
Súradnice	48°43′49″S 20°44′24″V / 48,730278°S 20,740000°V / 48.730278; 20.740000
Rozloha	68,97 km² (6 897 ha)
Obyvateľstvo	944 (31. 12. 2024)
Hustota	13,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1243
Starosta	Radoslav Dlugoš (nezávislý)
PSČ	055 66
ŠÚJ	543560
EČV (do r. 2022)	GL
Tel. predvoľba	+421-53
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	053/489 71 30
Fax	053/489 71 30
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Smolník
Webová stránka: smolnik.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Smolník (nem. Schmöllnitz, maď. Szomolnok) je obec na Slovensku v okrese Gelnica.

Obcou preteká potok Smolník, prameniaci povyše susednej obce Úhorná pod masívom Pipitky, s ľavobrežnými prítokmi: Starým potokom, Hekerovým potokom a Mlynovcom.

Vodná nádrž jazero Úhorná na hornom toku potoka Smolník je najstarším umelo postaveným vodným dielom v košickom kraji. Architektom tohto vodného diela je Ján Gašpar Reitzner. Plocha 4,79 ha, hĺbka približne 14 m, postavená roku 1768 na účel zadržiavania dažďovej vody a povodňovej ochrany, neskôr využívaná na banské účely.

Prvá písomná zmienka o Smolníku sa zachovala v listine z roku 1243. Obec v roku 1327 kráľ Karol Róbert podľa Štiavnického práva povýšil na slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovným i rybárskym právom. Roku 1332 stanovil pre slobodné kráľovské mesto Smolník plochu kruhu s polomerom dvoch míľ (vyše 16 km), ktorá sa mu darovala na večné časy.

V 14. storočí bolo v Smolníku sídlo banskej komory. V okolí obce sa ťažili najmä meď a striebro a najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. Roku 1465 pripadlo mesto panstvu Spišského hradu, stalo sa majetkom rodu Zápoľských, neskôr Thurzovcov i Csákyovcov (od roku 1638). Od júla 1600 do konca toho roka sa v Smolníku rozšírila morová nákaza, na ktorú zomrelo vyše 550 ľudí. Roku 1691 prešli bane späť do vlastníctva uhorského kráľa, respektíve pod správu banskej komory. V 18. storočí sa zintenzívnila ťažba medi, používanej na razenie mincí v tamojšej mincovni a na výrobu zelenej a modrej skalice.

Od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola, sídlil tu banský súd a inšpektorát, mesto bolo významným administratívnym centrom. Začiatkom 19. storočia (1805) banskí úradníci postavili stále kamenné divadlo, jedno z prvých na Slovensku. Bolo vybavené strojovňou na otáčanie javiska a divadelnou knižnicou. Do dnešnej doby sa však nezachovalo. Roku 1872 bola budova Komorného divadla prestavaná na tabakáreň, dnes jedinú ručnú výrobňu cigár na Slovensku.

Po požiari 27.augusta 1905 obec z väčšej časti vyhorela, no zachovali sa pôvodné banícke domy z 18. a 19. storočia. Roku 1910 postihla údolie Smolníka veterná smršť, ktorá povyvracala stromy a spustošila okolité lesné porasty. Na odvoz kalamitného dreva bola dočasne vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Do konca 19. storočia zanikla ťažba medi, priemysel v obci sa preorientoval na produkciu pyritu a kyseliny sírovej. Opätovný priemyselný rozmach umožnila výstavba úzkorozchodnej železnice z Gelnice (1883).

V období prvej ČSR sa postupne vyčerpali zásoby kvalitného pyritu, ťažba sa zastavila, prišla hospodárska kríza a s ňou štrajky. Železorudné bane fungovali v obci do konca 80. rokov 20.storočia. V rokoch 1990-92 prebehla likvidácia banských zariadení, podnik sa preorientoval na výrobnú strojársku a drevársku činnosť.

Podľa maďarského názvu mesta (Szomolnok) bol pomenovaný monoklinický minerál szomolnokit (chemicky monohydrát síranu železnatého), ktorý bol prvýkrát opísaný v roku 1877. Ďalšími minerálmi, nájdenými a prvýkrát opísanými v Smolníku sú romboklas a kornelit.

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, trojloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a mierne predstavanou vežou z roku 1801. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Upravovaný bol v rokoch 1897, 1905. Hlavný oltár s obrazom sv. Kataríny Alexandrijskej od Henricha Fügera pochádza z roku 1805, krstiteľnica z rovnakého obdobia je z čierneho mramoru. Fasáda kostola je členená lizénami. Veža pilastrami a nárožným kvádrovaním, ukončená je barokovou helmicou s laternou. Pri kostole stojí zvonica, baroková stavba na pôdoryse štvorca, členená kordónovou rímsou a ukončená barokovou helmicou.

• Evanjelický kostol, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom, bez veže, z roku 1787. Interiér kostola je plochostropý. Oltár je eklektická stĺpová architektúra s obrazom Krista z roku 1906 od Rezöa Ocsára. Hlavná fasáda je riešená ako rizalit s trojuholníkovým štítom. Portál má ostenie s klenákom a svetlíkom s mrežou s baníckymi symbolmi. Na ostení je vročenie z doby vzniku kostola.

• Rímskokatolícky kostol navštívenia Panny Márie v Štóskych horách, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom s malou strešnou vežou z roku 1755. Kostol má hladké fasády, veža je ukončená ihlancovou helmicou. Vstup je riešený ako murovaná predstavaná predsieň.

• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba z roku 1727.

• 
  Kostol sv. Kataríny
• 
• 
• 
  Interiér kostola
• 
  Kostol Navštívenia Panny Márie
• 
  Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

• Trojičný stĺp, barokové súsošie so sochou sv. Trojice na stĺpe z roku 1742. V roku 1801 bol premiestnený na súčasné miesto na námestí. Socha samotná je kópiou z rokov 1984-1985.

• U čierneho orla, dvojpodlažná klasicistická stavba kultúrneho domu na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z rokov 1828-1829. Nachádza sa uprostred námestia. V interiéri sa nachádzala divadelná sála s javiskom a kasíno. Fasáde dominuje stredný rizalit s polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi.

• Dom banskej komory, neskôr tabaková továreň, trojpodlažná dvojtraktová pôvodne stredoveká stavba na pôdoryse písmena E z prelomu 14. a 15. storočia. Prestavaná bola v duchu klasicizmu v roku 1795 a neskôr v roku 1872, kedy bol upravený na tabakovú továreň. Stavbe dominuje stredný rizalit ukončený atikou s trojuholníkovým štítom s tympanónom.

• 
  Trojičný stĺp
• 
• 
  Detail trojičného stĺpu
• 
  U čierneho orla
• 
  Bývalá tabaková továreň

Nachádza sa tu základná a materská škola, do ktorej dochádzajú deti aj z vedľajších obcí Úhorná a Smolnícka Huta.

• Lesy Smolník
• Lesy SR

Križovatka ciest II. triedy č. 549 (Rožňava - Mníšek nad Hnilcom) a č. 548 (Košice - Smolník). Cesta II/549 je v zime v úseku Úhorná - stred obce - Úhornianske sedlo (hranica okresu neudržiavaná. Autobusové spojenie Margecany - Mníšek n.Hnilcom - Smolník a diaľkový spoj Spiš.N.Ves - Smolník - Košice.

• Anton Ruprecht (* 1748 – † 1814), chemik
• Gabriel Corsan-Avendano (* 1827 – 1903), matematik
• Jozef Šártori (* 1767 – † 1839), banský inžinier a kartograf
• Gustáv Tavy (* 1855 – † 1920), lesný inžinier

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Smolník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smolník (okres Gelnica)

• Oficiálna stránka obce
• Budujeme Slovensko: Tabačka Smolník (2017) - RTVS