Sojuz 29

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Sojuz 29
COSPAR ID:	1978-061A
Nosná raketa:	Sojuz-U
Volací znak:	Фотон ("Foton")
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart:	15. jún 1978, 20:16:45,026 UTC
Pristátie:	3. september 1978, 11:40:34 UTC 46° s.š., 69° v.d.
Trvanie:	79 dní, 15 hodín, 23 minút a 49 sekúnd
Apogeum:	266 km
Perigeum:	197,8 km
Doba obehu:	88,86 min
Inklinácia:	51,65 stupňov
Cieľ spojenia:	Saľut 6
Spojenie:	16. jún 1978, 21:58:14 UTC
Odpojenie:	3. september 1978, 08:23 UTC
Hmotnosť:	6 800 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Kovaľonok (vľavo) a Ivančenkov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Sojuz 28 Sojuz 30
Kozmonautický portál

Sojuz 29 (rus. Союз-29) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 29 vyštartoval 15. júna 1978 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6. Celkovo išlo o piatu misiu k stanici, štvrtú s úspešným spojením a druhú najdlhšiu z hľadiska dĺžky pobytu kozmonautov na stanici. Veliteľ lode Vladimir Kovaľonok a palubný inžinier Alexandr Ivančenkov vtedy vytvorili nový rekord v pobyte vo vesmíre – 139 dní.

Posádka

Odštartovala:

• Vladimir Kovaľonok, veliteľ
• Alexandr Ivančenkov, palubný inžinier

Pristála:

• Valerij Bykovskij, veliteľ
• Sigmund Jähn, kozmonaut-výskumník

Náhradná posádka

• Vladimir Ľachov, veliteľ
• Valerij Riumin, palubný inžinier

Priebeh letu

Štart

Loď odštartovala 15. júna 1978 večer z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz - U. Štart sa vydaril, systém automatického približovania fungoval vrátane záverečnej operácie spojenia k stanici, ku ktorému došlo 16. júna 1978.

Práce na stanici

O ďalší deň neskôr, 17. júna 1978 obaja kozmonauti prestúpili z lode na stanicu. V tej dobe krúžila nad Zemou vo výške 338 – 368 km a s dobou obehu 91 minút.

Stály pracovný deň bol určený na 6.-21. hodinu SEČ. Po štyroch dňoch bola stanica skontrolovaná a uvedená do plnej prevádzky. Potom boli zahájené plánované experimenty s taviacou pecou SPLAV a ďalekohľadom pre zaznamenanie submilimetrového žiarenia.

Návštevy

V dňoch 28. júna až 5. júla bola na stanici na pracovnom pobyte loď Sojuz 30 s medzinárodnou posádkou Klimuk – Hermaszewski.

Dňa 9. júla sa ku druhému kontaktnému uzlu stanice pripojila zásobovacia loď Progress 2. Po vyložení nákladu a využití jej zásoby paliva na dosiahnutie vyššej dráhy sa 2. augusta oddelila a zanikla v atmosfére.

Návrat k Zemi

Dňa 27. augusta 1978 sa k stanici pripojila loď Sojuz 31 s ďalšou medzinárodnou posádkou Bykovskij – Jähn. Spoločne celá štvorica pracovala, návšteva sa odpojila 3. septembra a vrátila na Zem v lodi stálej posádky, Sojuze 29. Pristátie kabíny sa pomocou padákového systému podarilo na území Kazachstanu, 140 km na juhovýchod od Džezkazganu ^[1].

Záver misie základnej posádky

Kovaľonok s Ivančenkovom zostali v službe na palube stanice aj po odlete lode, s ktorou zo Zeme štartovali. Dňa 6. októbra sa k stanici pripojila ďalšia nákladná loď Progress 4, prázdná sa odpojila 24. októbra a zanikla v atmosfére.

Dňa 19. augusta 1978 posádka prekonala svetový rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre (držal ho Sojuz 26). Potom zintenzívnili fyzické cvičenia, dokončili plánované merania a s loďou Sojuz 31 dňa 2. novembra 1978 odleteli na Zem.

Parametre misie

• Hmotnosť: 6800 kg
• Perigeum: 197,8 km
• Apogeum: 266 km
• Sklon: 51,65°
• Perióda: 88,86 min

Referencie

1. ↑ CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Alexandr Sergejevič Ivančenkov, s. 97.

Literatúra

• LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 29

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Soyuz 29 na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Sojuz 29 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).