Sojuz 8

Údaje o misii
Názov misie:	Sojuz 8
COSPAR ID:	1969-087A
Kozmická loď:	Sojuz 7K-OK (A) (výr. č. 16)
Nosná raketa:	Sojuz 11A511 (výr. č. Ju15000-18)
Volací znak:	Гранит (granit)
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart:	13. október 1969, 10:19:09 UTC
Pristátie:	18. október 1969, 09:09:58 UTC 145 km severne od Karagandy v Kazachstane
Trvanie:	4 dni, 22 hodín, 50 minút, 49 sekúnd
Počet obehov:	80
Apogeum:	223,7 km
Perigeum:	204,5 km
Doba obehu:	88,61 minút
Inklinácia:	51,68°
Cieľ spojenia:	Sojuz 7 (plánované)
Hmotnosť:	6 646 kg (kozmická loď pri štarte)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Sojuz 7 Sojuz 9
Kozmonautický portál

Sojuz 8 (rus. Союз-8) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 8 bol súčasťou spoločnej sovietskej kozmickej misie spolu s misiami Sojuz 6 a Sojuz 7, ktoré sa stretli na obežnej dráhe v rovnakom čase, a vyniesli sedem kozmonautov.

Posádka pozostávala z veliteľa Vladimira Šatalova a palubného inžiniera Alexeja Jelisejeva, ktorých úlohou bolo spojiť sa s loďou Sojuz 7 a uskutočniť presun posádky, tak ako pri misiách Sojuz 4 a Sojuz 5. Úlohou misie Sojuz 6 bolo filmovať priebeh operácie.

Cieľ misie nebol uskutočnený z dôvodu poruchy vybavenia. Bolo to naposledy, čo sa sovietske zariadenie pre pristávanie na Mesiaci s posádkou testovalo na obežnej dráhe a zlyhanie, zdá sa, bolo jednou z príčin ukončenia programu. Volací znak kozmickej lode bol „Granit“.

Posádka

• Vladimir Šatalov (2), veliteľ
• Alexej Jelisejev (2), palubný inžinier

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Andrijan Nikolajev, veliteľ
• Vitalij Sevastianov, palubný inžinier

Priebeh letu

Loď odštartovala dňa 13. októbra 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Bola navedená na obežnú dráhu vo výške 204,5 – 223,7 km s dobou obehu 88,61 minút. Deň predtým vyštartovala na obežnú dráhu loď Sojuz 7 a dva dni predtým, 11. októbra 1969 loď Sojuz 6, takže v priebehu niekoľkých hodín boli na obežnej dráhe Zeme naraz tri sovietske kozmické lode a spoločne tiež komunikovali. Vladimir Šatalov bol vedúcim celej sedmičky kozmonautov na obežnej dráhe. V programe bolo spojenie s loďou Sojuz 7, ale táto operácia za pasívneho prizerania tretej lode Sojuz 6 zlyhala. Lode sa len priblížili na vzdialenosť 500 metrov. Pri priblížení bolo vyskúšané použitie svetelných signálov pre komunikáciu. Počas letu bolo uskutočnené aj televízne vysielanie z paluby lode.

Potom, čo druhé dve lode pristáli na Zemi, nadviazala posádka Sojuzu 8 vtedy experimentálne rádiové spojenie so sovietskou výskumnou loďou plávajúcou v Atlantiku prostredníctvom spojovacej družice Molnija.

Návratový modul Sojuzu 8 úspešne pristál v kazašskej stepi po takmer piatich dňoch letu, 18. októbra 1969, 145 km severne od Karagandy.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 8

Externé odkazy

• Sojuz 8 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Sojuz 8 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)

Zdroj

• CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
• VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.