Staré Město
mesto
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1)	Uherské Hradiště (CZ0722)
Obec s rozš. pôs.	Uherské Hradiště
Poverená obec	Staré Město
Historická krajina	Morava
Rieka	Morava
Nadmorská výška	205 m n. m.
Súradnice	49°04′38″S 17°26′30″V / 49,077222°S 17,441667°V / 49.077222; 17.441667
Rozloha	20,83 km² (2 083 ha)
Obyvateľstvo	6 807 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	326,79 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1131
Starosta	Josef Bazala
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	686 02 až 686 03
Miestne časti	1
Zákl. síd. jednotky	6
Katastrálne územie	1
LAU 2 (obec)	CZ0722 550752
Adresa mestského úradu	Město Staré Město Náměstí Hrdinů 100 686 03 Staré Město
E-mailová adresa	meusm@staremesto.uh.cz
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Staré Město (Uherské Hradiště District)
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.staremesto.uh.cz/urad/
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Staré Město je mesto v Česku v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji. Archeologické nálezy sem lokalizujú Veligrad (Velehrad) - hlavné mesto a mocenské centrum Veľkomoravskej ríše.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1131. V rokoch 1954-1960 a 1972-1990 bola spolu s obcou Kunovice súčasťou mesta Uherské Hradiště. Od roku 1961 do 31. decembra 1995 bol jej oficiálny názov „Staré Město u Uherského Hradiště“. V roku 1997 bola obec oficiálne povýšená na mesto.

Územie Starého Města bolo osídlené už od praveku, čo dokazujú archeologické nálezy doby kamennej, bronzovej i železnej. Zo staršej bronzovej doby sa potvrdilo osídlenie ľudom únětickej kultúry v lokalite Zahrádky, zo strednej bronzovej doby v lokalitách Špitálky a Čertův kút. V mladšej bronzovej dobe obýval ľud velatickej kultúry lokalitu Špitálky, no až 11 lokalít patrilo zástupcom ľudu lužickej kultúry. V nasledujúcom období staršej doby železnej, tzv. halštatskej doby obýval ľud platěnickej kultúry Čertův kút a Padělky a sídlo Keltov z laténskej doby je potvrdené v lokalite Zadní Kruhy.

Z rímskej doby a doby sťahovania národov sa predpokladá germánske sídlisko v lokalite Čertův kút, no rímske nálezy sa našli aj v lokalitách Špitálky a Na dědině. Na prelome 6. a 7. storočia sa v lokalite Na Valách trvalo usídľujú Slovania, neskôr pribúdajú sídliská Na Špitálkách, Na Zerzavici, Za Radnicí a Za Zahradou. Niekedy v polovici 8. storočia bola na sídlisku Na Valách vybudovaná hradba s priekopou, čím vzniklo opevnené hradisko.

Veľkomoravská doba

V polovici 9. storočia bol Na Valách postavený murovaný kostol, čím začal rozkvet staroměstskej akropoly, ktorá dosiahla v nasledujúcich desaťročiach svoj vrchol^[2]. Založením ďalších sídlisk v tesnej blízkosti vznikol rozsiahly opevnený útvar mestského typu, dnes označovaný termínom „aglomerácia“, na vtedajšie pomery s mimoriadnou koncentráciou obyvateľstva. Tu postupne vzniklo centrálne pohrebisko, čím zaniklo prvotné hradisko a časť obyvateľov sa presunula do susedných lokalít. Aglomerácia sa skladala z účelových areálov, zameraných na remeselnú výrobu (mocenský areál Na Dědině, výrobné areály Na kostelíku, U Víta, Na Špitálkách a Nad Haltýři, tržný areál Salaška, centrálna nekropola Na Valách, sídelné okrsky Za Zahradou, Na Špitálkách a Rybárny, centrálny cirkevný areál Sady a i.). Aglomeráciu chránilo niekoľko druhov opevnení.

Poveľkomoravská doba

Po oslabení postavenia a postupnom zániku Veľkomoravskej ríše stratila aglomerácia svoje mocenské postavenie, čoho dôsledkom sa hradisko premenilo na trhovú osadu s názvom Veligrad (villa Veligrad). Čiastočný vzostup osady nastal až začiatkom 13. storočia (v roku 1205), kedy moravský markgróf Vladislav Jindřich založil v blízkosti Veligradu cisterciánsky kláštor. Přemysl Otakar II. založil v roku 1257 Nové Město, od 14. storočia známeho ako Hradiště, od 17. storočia Uherské Hradiště. Veligrad sa naposledy spomína v listine českého kráľa Jána Luxemburského z 2. marca 1315, po tomto dátume sa osada spomína už len ako Staré Město.

Úpadok mesta v dôsledku husitských vojen v polovici 15. storočia spôsobil zástavu Starého Města susednému Uherskému Hradišťu a v 16. storočí sa stalo jeho majetkom. Od polovice 19. storočia sa zmenil poľnohospodársky charakter obce, keď v roku 1841 bola vybudovaná a spojazdnená Severná železnica cisára Ferdinanda, ktorá spojila Staré Město s Viedňou a priemyselnými oblasťami na severe Moravy a v Sliezsku. V roku 1868 tu bol založený cukrovar a výstavba ďalších priemyselných podnikov spôsobila rozvoj pôvodne čisto poľnohospodárskej oblasti.

V roku 1990 sa na základe referenda Staré Město osamostatnilo od Uherského Hradišťa a v roku 1997 bolo povýšené na mesto. V tom istom roku zasiahla mesto veľká povodeň, ktorá zničila 93 domov, no zároveň tak umožnila archeologický prieskum lokality.

Archeologické výskumy

Veľkomoravská aglomerácia, pokrývajúca lokality Starého Města, Uherského Hradišťa a ich širšieho okolia vzbudzuje trvalý záujem archeológov už od polovice 19. storočia. Prvé archeologické výkopy v Starom Měste uskutočnili v 70. a 80. rokoch 19. storočia archeológ Julius Jeroným Christin, František Přikryl, Julius Vychodil, Jan Nevěřil, Arnošt Matzenauer, Josef Homola, F. Koželuh a František Myklík, ktorých nálezy zaujali popredného archeológa Inocenca Ladislava Červinku. K ďalším bádateľom patrili Ignác Tkáč, Martin Kříž a Bartoloměj Hanák.

V druhej etape archeologického bádania tu pracovali amatérsky archeológ Antonín Zelnitius, následne aj významný slavista a univerzitný profesor Lubor Niederle, Karel Buchtel, Jaroslav Böhm a napokon aj americkí bádatelia V. J. Feroks a R. V. Ehrich.

Tretia etapa archeologického výskumu sa začala v roku 1948 pod vedením V. Hrubého, ktorý v lokalite Na Valách už po roku objavil významnú stavbu - sálový kostol s podkovitou apsidou, ktorá sa stala prvou stavbou svojho druhu z doby Veľkej Moravy na Morave. Posledné výskumy sú spojené s menom Luďka Galušku. V priestore veľkomoravskej aglomerácie boli odkryté základy murovaných kostolov v lokalitách Na Dědině, Na Valách, Špitálky u Christinova valu, Na Kostelíku (U Víta), na ostrove sv. Jiří a v Sadoch.

Okrem stavieb sa tu našlo množstvo typických veľkomoravských zlatých, strieborných či bronzových šperkov (náušnice, záušnice, prstene, náhrdelníky, gombíky, rolničky, nákončia a i.), zbraní (sekery, meče, nože, hroty oštepov), ostrohov, náradia (dláta, zlomky vrtákov, píly, rydlá), poľnohospodárskych nástrojov, keramiky, nádob (hrnce, hrnčeky, džbány, čutory, amfory, vedierka, pokrievky), taviacich i pekárskych pecí a iných artefaktov (hrivny a tzv. lupy, olovené krížiky s obrazom ukrižovaného, strmeň, plaketa, britvy, ocieľky, kliešte, kľúče, podkovy, ihly, ihlice, šidlá, klince, okovy, kovania, píšťalky, kresadlá, príbor, nožnice, hladidla, rukoväte, hrebene, gombíky, korálky, zvyšky plátna a koží, tehly, dlabané člny a iné).

Obyvateľstvo

1. januára 2012 tu žilo 6 838 obyvateľov, z toho 3 326 mužov a 3 512 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,5 roka (muži 40,3 roka, ženy 42,6 roka).

Šport

Kedysi tu pôsobil klub SK Staré Město (dnes 1. FC Slovácko).

Partnerské mestá

• Sées, Francúzsko
• Tönisvorst, Nemecko

Referencie

1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
2. ↑ Vilém Hrubý: Staré Město - Velehrad

Pozri aj

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Staré Město (okres Uherské Hradiště)

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Staré Město (okres Uherské Hradiště) na českej Wikipédii.