Staroseverčina (iné názvy: stará severčina, staronordičtina, stará nordičtina, staroškandinávčina, stará škandinávčina, stará severná germánčina; staroseverské jazyky, staronordické jazyky, staré severogermánske jazyky, staroškandinávske jazyky; nepresne: staroislandčina v najširšom zmysle) je súhrnné označenie pre všetky severogermánske nárečia/jazyky od 8. príp. 9. storočia do polovice 14. stor.; v širšom ponímaní pojem zahŕňa aj tzv. strednú severčinu, čiže obdobie od polovice 14. do začiatku 16. stor..

Časť vyššie uvedených názvov má však aj iné významy (pozri nižšie).

Na začiatku uvedeného obdobia (t.j. obdobia 8. - 14./16. stor.) bola staroseverčina jeden jazyk, neskôr išlo fakticky o jeden jazyk v procese rozpadu na viacero jazykov (resp. v prvom kroku na západnú a východnú skupinu nárečí) a na konci uvedeného obdobia (najneskôr v 12. stor.) už išlo o zoskupenie jazykov.

Názvy staroseverčina, stará severčina, staronordičtina a stará nordičtina môžu mať v závislosti od autora jeden z nasledujúcich významov (pozri aj nižšie uvedené delení staroseverčiny a článok severogermánske jazyky):

• 1. praseverčina + severogermánske jazyky od 8./9. do 14., prípadne 16. stor. ^[1]
• 2. severogermánske jazyky od 8./9. do 14., prípadne 16. stor. (t.j. predmet tohto článku)
• 3. stará západná severčina^[2][3][4][5], resp. stará nórčina v širšom zmysle + stará islandčina v širšom zmysle ^[1]
• 4. stará islandčina v užšom zmysle^[6][5], pretože v nej bolo napísané veľké množstvo textov
• 5. severogermánske jazyky od 8./9. do 11./12. stor.(t.j. len staršia časť z významu č. 2), v širšom zmysle vrátane 6.-8./9. stor. - Týmto významom č. 5 sa v podstate myslí staroseverčina ako ešte jeden jednotný alebo takmer jednotný jazyk (na rozdiel od neskorších už úplne samostatných severogermánskych jazykov)^[7][8]
• 6. severogermánske jazyky od 11./12. do 14. stor. (t.j. len mladšia časť z významu č. 2)^[9][10]

Nasledujúci text sa zaoberá staroseverčinou vo význame č. 2.

Staroseverčinou sa najprv hovorilo len v Dánsku, Nórsku, Švédsku a časti Fínska, ale Vikingovia ju rozšírili aj na Orkneje, Shetlandy, časti Škótska, Írska a stredného Anglicka, Faerské ostrovy, Island, časti Grónska a časti Severnej Ameriky.

staroseverčina/stará severčina/staronodičtina/stará nordičtina vo význame č. 2 (=stará islandčina v najširšom zmysle, stará severná germánčina, staroškandinávčina, stará škandinávčina, staroseverské jazyky, staronordické jazyky, staré severogermánske jazyky, staroškandinávske jazyky):

• †stará západná severčina (=stará zapadná nordičtina, stará západná škandinávčina, západná severčina, západná nordičtina, (starý) nórsko-islandský jazyk, nórsko-islandské jazyky, západná staroseverčina/stará severčina/staronordičtina/stará nordičtina/staroškandinávčina/stará škandinávčina/stará severná germánčina, staroseverčina/stará severčina/staronodičtina/stará nordičtina vo význame č. 3; zriedkavo: stará nórčina^[11][12][13] v najširšom zmysle, stará islandčina^[14][15][12] vo veľmi širokom zmysle, norroenný jazyk^{[11][16][14][17][18]}):
  • †stará nórčina v širšom zmysle:
    • nórska časť staroseverčiny z vikinského obdobia
    • †stará nórčina v užšom zmysle
    • †stredná nórčina – niekedy nepovažovaná za súčasť staroseverčiny; v období strednej nórčiny bola nórčina silno ovplyvnená (dolnou) nemčinou
  • †stará islandčina v širšom zmysle (=archaická islandčina v širšom zmysle):
    • islandská časť staroseverčiny z vikinského obdobia – niekedy považovaná za súčasť starej nórčiny v širšom zmysle
    • †stará islandčina v užšom zmysle (=archaická islandčina v užšom zmysle, staroseverčina/stará severčina/staronodičtina/stará nordičtina vo význame č. 4)
      • †stará islandčina v najužšom zmysle
      • †stredná islandčina – niekedy nepovažovaná za súčasť staroseverčiny
  • †staroseverčina v Grónsku – niekedy považovaná za súčasť starej islandčiny v širšom zmysle
  • †stará faerčina v širšom zmysle - niekedy považovaná za súčasť starej nórčiny v širšom zmysle
    • faerská časť staroseverčiny z vikinského obdobia (niekedy považovaná za súčasť starej nórčiny v širšom zmysle) a z obdobia 11.-13. stor.
    • †stará faerčina v užšom zmysle
  • †stará nornčina - niekedy považovaná za súčasť starej nórčiny v širšom zmysle
• †stará východná severčina (=stará východná nordičtina, stará východná škandinávčina, východná severčina, východná nordičtina, starovýchodný jazyk, východná staroseverčina/stará severčina/staronordičtina/stará nordičtina/staroškandinávčina/stará škandinávčina/stará severná germánčina, zastarano: švédsko-dánsky jazyk, dánsko-švédsky jazyk):
  • †stará švédčina v širšom zmysle:
    • †runová švédčina
    • †stará švédčina v užšom zmysle
      • †stará švédčina v najužšom zmysle (=staršia stará švédčina, klasická stará švéčina)
      • † stredná švédčina (=mladšia stará švédčina) – niekedy nepovažovaná za súčasť staroseverčiny; stredná švédčina sa najnovšie delí na dve obdobia (hranicou je rok 1450)
  • †stará dánčina v širšom zmysle:
    • †runová dánčina (=stará dánčina v jednom užšom zmysle)
    • †stredná dánčina v širšom zmysle (=stará dánčina v inom užšom zmysle)
      • †staršia stredná dánčina (=najstaršia dánčina, staršia stará dánčina)
      • †mladšia stredná dánčina (= stredná dánčina v užšom zmysle, mladšia stará dánčina) – niekedy nepovažovaná za súčasť staroseverčiny; v obdbí mlašej strednej dánčiny bola dánčina silno ovplyvnená (dolnou) nemčinou
• †stará gotlandčina (=stará gutničtina) - niekedy (najmä staršie) považovaná za súčasť starej východnej severčiny alebo súčasť starej švédčiny v širšom zmysle
• ?†stará dalarnčina - t.j. predchodca jazyka älvdalska; stará dalarnčina je len hypotetický jazyk

Poznámka: Všetky názvy typu „stará XY“ či „stredná XY“ sa v slovenčine uvádzajú aj v podobe „staroXY“ či „stredoXY“ (napr. stará islandčina - staroislandčina).

Pre staroseverčinu v 11. - 14. stor. sa niekedy (porov. napr. Haugen 2015) uvádza odchylné celkové delenie: konkrétne sa namiesto (aj vyššie uvedeného) pôvodného delenia na západnú skupinu (t.j. v podstate stará nórčina a stará islandčina) a východnú skupinu (t.j. v podstate stará švédčina a stará dánčina) pre 11. - 14. stor. uvádza delenie na severnú skupinu (t.j. v podstate stará nórčina, stará islandčina a stará švédčina) a južnú skupinu (t.j. v podstate len stará dánčina). Pre novovek (ktorý ale už nie je predmetom tohto článku) sa mimochodom niekedy používa zas úplne iné delenie - tentokrát na ostrovnú skupinu (t.j. v podstate islandčina) a kontinentálnu skupinu (t.j. v podstate švédčina, dánčina a nórčina) - o tomto novovekom delení pozri napr. v článku severogermánske jazyky.

Zdroje kapitoly delenie:^{[19][20][21][22][23][7][24][25][10][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][14][36][8][37][38][39][40][11][41][16][42][43][44][45][46][47][5][48][49][50][51][52][53][54][55][56][57][58][59]}