Stopa je najmenšia samostatná jednotka metra organizovaného vo verši. V nej vždy musí byť prítomný prvok, ktorý je nositeľom metrického impulzu. Stopa sa skladá z dvoch častí:

• z ťažkej doby (označovanej znamienkom —), teda tézy – z hľadiska metra je dôraznou časťou stopy, ktorá nesie metrický dôraz, teda iktus
• z ľahkej doby (označovanej znamienkom ∪), teda arzy – nedôrazná časť stopy z hľadiska metra bez iktu

Druhy stôp

V slovenskom jazyku sa dôraz kladie najmä na prvú slabiku v slove.

• Dvojslabičné slová/vetné konštrukcie

V prípade dvojslabičných slov sa väčšinou vytvorí stopa trochejská (—∪), napr.:

víťaz, radosť, hora

— ∪ — ∪ — ∪

V prípade niekoľkých slov v slovenčine (krátke spojky, predklonky, príklonky...), ktoré sa nachádzajú pred plnovýznamovými slovami, sa môže vyskytnúť aj stopa jambická (∪—), napr.:

si kvet, i jar, a tiež

∪ — ∪ — ∪ —

• Trojslabičné slová/vetné konštrukcie

V trojslabičných slovách sa väčšinou vytvára stopa daktylská (—∪∪), napr.:

žalostný, radostný, lakomý

— ∪ ∪ — ∪ ∪ — ∪ ∪

... inokedy amfibrach (∪—∪), napr.:

a vráť mi, len iskrí

∪ — ∪ ∪ — ∪

... alebo aj anapest (∪∪—), napr.:

kde je dom (?), som tu sám (?)

∪ ∪ — ∪ ∪ —

• Štvorslabičné slová/vetné konštrukcie

V štvorslabičných slovách sa väčšmi vyskytujú dve trochejské stopy (—∪—∪), napr.:

prekvapenie, čitateľný, spôsobené

— ∪ — ∪ —∪—∪ — ∪ — ∪

• Päťslabičné slová/vetné konštrukcie

V päťslabičných slovách sa väčšinou vyskytuje daktylotrochej (—∪∪—∪), napr.:

prispôsobivý, neupratané

— ∪ ∪ — ∪ — ∪ ∪ — ∪

Tabuľka stôp

Zdroje

• ŠTRAUS, František. Základy slovenskej verzológie. prvé vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2003. ISBN 80-88878-81-0. S. 30-33.
• ŠTRAUS, František. Poézia a verš (verzologikcké pratikum). prvé vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-287-0. S. 20-22.
  

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.