A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tarent (Taranto) | |
mesto | |
Štát | Taliansko |
---|---|
Región | Apúlia |
Provincia | Tarent |
Súradnice | 40°28′S 17°14′V / 40,467°S 17,233°V |
Rozloha | 217 km² (21 700 ha) |
Obyvateľstvo | 191 810 (31. 12. 2010) |
Hustota | 883,92 obyv./km² |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 74121 – 74123 |
Tel. predvoľba | 099 |
Poloha mesta v rámci Talianska
| |
Wikimedia Commons: Tarent | |
Webová stránka: comune.taranto.it | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tarent (tal. Taranto, lat. Tarentum) je mesto v provincii Tarent, v regióne Apúlia, v Taliansku. V roku 2010 mal 191 810 obyvateľov.
Dejiny
Tarent bol založený v roku 706 pred Kr. spartskými osadníkmi. Čoskoro sa stal významným mestom v rámci Magny Graecia, oblasti v južnom Taliansku, ktorá bola osídlená Grékmi v 7. storočí pred Kr.
Spočiatku bol Tarent zriadením monarchiou, pravdepodobne vymodelovanou na základe tej, ktorá bola v Sparte. Rozvoj Tarentu bol obmedzený, kvôli odporu obyvateľov strednej Apúlie. Tarent a jeho spojenci boli týmito skupinami porazení a v Tarente bola nastolená demokracia. V Peloponézskych vojnách Tarent podporoval Peloponézsky spolok, odmietol pomoc Aténam a poslal svoje loďstvo na pomoc Peloponézskemu spolku.
V roku 367 pred Kr. podpísali Etruskovia a Kartágo pakt, ktorý mal zamedziť prílišnému vplyvu Tarentu.
Pod vládou Archyta dosiahol Tarent svoj najväčší rozmach. Bolo najdôležitejším mestom Magny Graecia, najvyužívanejším prístavom v južnom Taliansku a mal najväčšie loďstvo a armádu v južnom Taliansku. Ale po smrti Archyta začal pomaly Tarent upadať.
Na začiatku 3. storočia pred Kr. začala rozrastajúca sa Rímska ríša ohrozovať Tarent. Tarent chcel zamedziť narastajúcemu vplyvu Ríma v južnom Taliansku, keďže túto oblasť, s mnohými gréckymi mestskými štátmi, považoval za svoje domínium. V roku 282 pred Kr. sa pri búrke dostali rímske lode až do Tarentu (ktorý s Rímom podpísal dohodu o tom, že rímske lode sa nesmú priblížiť k Tarentu) a Tarent, ktorý to považoval za agresívny akt, potopil štyri rímske lode a piatu zajal. Po neúspešných pokusoch o urovnanie sporov zo strany Rimanov nakoniec došlo k Pyrrhovej vojne, v ktorej napokon zvíťazil Rím, čím sa Tarent dostal pod rímsku nadvládu.
Počas druhej púnskej vojny Rimania opevnili mesto množstvom vojakov, z obavy, že by mohlo prejsť na Hannibalovu stranu. Obyvateľom Tarentu sa však podarilo Hannibala vpustiť do mesta, no ten však nedokázal dobyť mestskú pevnosť a nemohol mesto teda naplno využiť. Rímu sa napokon mesto podarilo oslobodiť, po zrade na strane Hannibalovho vojska.
Cez mesto viedlo rozšírenie cesty Via Appia.
Osobnosti mesta
- Archytas (* 428 pred Kr. – † 347 pred Kr.), grécky filozof a vedec
- Pyrrhos Epirský (*asi 319 pred Kr. – † 272 pred Kr.), hegemón epirského spolku, kráľ Molossov a Macedónie
- Livius Andronicus (* okolo 278 pred Kr. – † asi 200 pred Kr.), grécko-rímsky dramatik a epický básnik
- Quintus Ennius (* 239 pred Kr. – † 189 pred Kr.), básnik
- Nikeforos II. (* 912 – † 969), byzantský cisár
- Bohemund Tarentský (* 1058 – † 1111), taliansko-normandský bojovník a dobrodruh, knieža z Tarentu a jeden z predných účastníkov prvej krížiackej výpravy
- Francesco Nicola Fago (* 1677 – † 1745), barokový skladateľ a hudobný pedagóg
- Giovanni Paisiello (* 1740 – † 1816), operný skladateľ
- Pierre Choderlos de Laclos (* 1741 – † 1803), francúzsky spisovateľ
- Joachim Murat (* 1767 – † 1815), kráľ Neapola a Sicílie, veľkovojvoda z Bergu a Kleve, maršal Francúzska
- Jozef I. Bonaparte (* 1768 – † 1844), najstarší brat Napoleona Bonaparte, neapolský a španielsky kráľ
- Roberta Vinciová (* 1983), tenistka
Partnerské mestá
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tarent
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk