Tomáš Petřivý
slovenský básnik, prozaik a disident
Narodenie	29. december 1955 Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie	5. máj 1986 (30 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Literárny portál  Biografický portál

Tomáš Petřivý (* 29. december 1955, Bratislava – † pravdepodobne 5. máj 1986, tamtiež)^[1][2] bol slovenský básnik, prozaik a disident.^[1]

Študoval scenáristku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) a bol jedným z prvých slovenských signatárov Charty 77, ktorú podpísal už v roku 1977. Za podpis Charty 77 a pre styky s disidentským hnutím bol roku 1978 vylúčený zo štúdia na FAMU a začala sa o neho zaujímať komunistická tajná služba ŠtB. Skôr ako prišiel o pas, sa mu podarilo dostať do Varšavy, kde nadviazal kontakty s poľskými aktivistami demokratickej opozície. Prvé stretnutie poľských a československých opozičných aktivistov sa uskutočnilo v júli 1978 v Krkonošiach.^[1][3][4]

V apríli 1979 musel nastúpiť na vojenskú službu, kde bol šikanovaný. Krutý nátlak nevydržal a pokúsil sa o samovraždu. Namiesto psychiatrického vyšetrenia bol postavený pred vojenský súd, ktorý ho v Prešove odsúdil za úmyselné vyhýbanie sa vojenskej služby na desať mesiacov. Po prepustení bol znovu postavený pred civilný súd a za údajnú potýčku na stretnutí československých a poľských disidentov s československými pohraničníkmi a colníkmi ešte v roku 1978. Okresným súdom v Ústí nad Orlicí bol odsúdený v roku 1980 na dva roky nepodmienečne. Prepustili ho 4. mája 1981 po odpykaní polovice trestu podmienečne na dva roky.^[1]

Spolu s Jánom Budajom a Vladimírom Archlebom založil Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP).^[5][6] Pracoval ako kurič a živil sa rôznymi príležitostnými prácami, pôsobil v bratislavskom undergrounde a udržiaval styky s disidentmi. Svoje básne, poviedky, úvahy o filme a recenzie publikoval v samizdatových časopisoch Zebra, Kontakt, Fragment, Altamira.^[1]

Zomrel za záhadných okolností a možnej účasti ŠtB v máji 1986, presný dátum nie je známy. Nájdený bol v jeho petržalskom byte dva týždne po smrti, ktorej príčinou bola oficiálne otrava barbiturátmi v kombinácii s alkoholom.^[2][4]

Próza Hra o Judáša (F. R. & G., 1993) a zbierka Hra o všetko (F. R. & G., 2005) sú literárnymi fragmentami z jeho pozostalosti, ktoré zostavil a vydal jeho priateľ Oleg Pastier.^[1]

• 2015: Cena Václava Bendu,^[7]
• 2017: Rad za zásluhy Poľskej republiky in memoriam.^[1]

• PETŘIVÝ, Tomáš. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VII. O – Q. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2020. 718 s. ISBN 978-80-8149-127-6. S. 415 – 416.

• Tomáš Petřivý – Slovenské literárne centrum
• Tomáš Petřivý v dokumentárnom cykle ŠtB: Prísne tajné RTVS (2022)
• Vzal lavór a mydlo a zaniesol ich pred súd. Mal len tridsať, keď ho našli mŕtveho – článok Petra Gettinga v denníku SME (2025)