Trnavská arcidiecéza Archidioecesis Tyrnaviensis
Základné údaje
Cirkev	Latinská cirkev
Štát	Slovensko
Cirkevná provincia	Západná provincia
Metropolitné biskupstvo	Bratislavská arcidiecéza
Dátum vzniku	14. február 2008, 30. december 1977 -
Hierarchia
Arcibiskup	Ján Orosch
Emeritný arcibiskup	Róbert Bezák
Emeritný arcibiskup	Ján Sokol
Generálny vikár	Peter Šimko
Generálny vikár	Róbert Kiss pre maďarsky hovoriacich veriacich
Biskupský vikár	Ladislav Tóth pre katechizáciu a školstvo
Štatistické údaje
Dekanáty	11 (2013-01-07 )
Farnosti	142 (2013-01-07 )
Ostatné údaje
Patrón	Ján Krstiteľ
Obrad	rímsky
Liturgický jazyk	slov. , maď.
Katedrála	Katedrála sv. Jána Krstiteľa
Webstránka	http://www.abu.sk/
Catholic-hierarchy	catholic-hierarchy.com
Cirkevná provincia

Katedrála Jána Krstiteľa v Trnave

Trnavská arcidiecéza alebo Arcibiskupstvo Trnava, v úradnom styku Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza^[1] (lat. Archidioecesis Tyrnaviensis) je rímskokatolícka arcidiecéza na Slovensku so sídlom v Trnave. Od 30. augusta 2013 spravuje arcidiecézu arcibiskup Ján Orosch.

História

Pozri aj: Ostrihomské arcibiskupstvo a Trnavská apoštolská administratúra

Trnavská arcidiecéza bola zriadená 30. decembra 1977. V tento deň pápež Pavol VI. vydal apoštolskú konštitúciu Praescriptionum sacrosancti, ktorou oddelil územie Trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšil ju na arcidiecézu. Za katedrálu bol určený kostol sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pápež súčasne aj apoštolskú konštitúciu Qui divino, ktorou bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia. Za metropolitné arcibiskupstvo bola ustanovená Trnavská arcidiecéza a ako sufragánne biskupstvá jej boli podriadené všetky diecézy na Slovensku, , ktoré boli dovtedy priamo podriadené Svätému Stolcu:

• Nitrianske
• Banskobystrické
• Spišské,
• Rožňavské
• Košické.

Týmito apoštolskými konštitúciami bolo po vyše 60 rokoch zavŕšené úsilie o definitívne doriešenie cirkevno-právneho postavenia slovenských diecéz po rozpade Uhorska v roku 1918.

Obe konštitúcie vyhlásil František kardinál Tomášek 7. júla 1978 na slávnostnej svätej omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave.

Na čele arcidiecézy stál až do svojej smrti 13. novembera 1987 Július Gábriš, ktorý bol na čele Trnavskej administratúry od roku 1973. K dohode medzi komunistickým Československom a Svätou stolicou o jeho menovaní za arcibiskupa-metropolitu nedošlo a preto spravoval arcidicézu ako apoštolský administrátor. 14. novembra 1987 zbor konzultorov zvolil za dočasného administrátora seredského dekana Jána Sokola. Túto voľbu obratom potvrdil Vatikán a neskôr ho akceptoval aj štát. Po rokovaniach medzi ČSSR a Svätou stolicou, bolo 26. júla 1989 zverejnené menovanie Jána Sokola za prvého arcibiskupa-metropolitu a 10. septembra 1989 bol Ján Sokol slávnostne inaugurovaný do úradu arcibiskupa.^[2]

Dňa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti zriadil Košickú cirkevnú provinciu a ako sufragánne biskupstvá jej podriadil Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne bola Trnavská arcidiecéza premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dóm sv. Martina v Bratislave bol vyhlásený za konkatedrálu. Rozprestierala sa na juhozápadnom Slovensku na území Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho (s výnimkou samotnej Nitry a úzkeho pásu, ktorý ju spájal s územím vlastnej diecézy) kraja. Zasahovala aj do Trenčianskeho (Nové Mesto nad Váhom) a Banskobystrického kraja (Banská Štiavnica, Veľký Krtíš). Ako sufragánne biskupstvá zostali Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo. Na jej čele stál arcibiskup Ján Sokol.

Arcidiecéza zanikla 14. februára 2008 rozdelením na metropolitnú bratislavskou arcidiecézu a sufragánnou trnavskou arcidiecézu.

14. februára 2008 sa na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. zreorganizovali slovenské rímskokatolícke diecézy. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza bola premenovaná späť na Trnavskú arcidiecézu^[3] a jej územie bolo výrazne zmenšené. Z územia na západe vznikla Bratislavská arcidiecéza a územie na východe bolo začlenené do Nitrianskej a Banskobystrickej diecézy. Metropolitným sídlom sa stala Bratislava, ale aj napriek tomu zostal Trnave titul arcidiecéza.^[4][5] Trnavský arcibiskup však nemá právo nosiť pálium, odznak hodnosti metropolitu. Pápež akceptoval voľbu Jána Sokola a potvrdil ho vo funkcii Trnavského arcibiskupa a zároveň mu udelil osobné privilégium nosiť pálium, ktoré obdržal ešte ako metropolita.^[6]

18. apríla 2009 Benedikt XVI. prijal rezignáciu Jána Sokola a za nového arcibiskupa menoval redemptoristu Róberta Bezáka, ktorý v čase menovania bol správcom farnosti Banská Bystrica - Radvaň.^[2]

Pápež Benedikt XVI. 2. júla 2012 odvolal bez uvedenia dôvodov arcibiskupa Róberta Bezáka z vedenia arcidiecézy a arcidiecéza bola v stave sede vacante. Súčasne s odvolaním arcibiskupa bol za apoštolského administrátora sede vacante menovaný Ján Orosch.^[7]

Arcibiskupi a apoštolskí administrátori

Súčasný arcibiskup

Dňa 11. júla 2013 vymenoval pápež František apoštolského administrátora sede vacante Trnavskej arcidiecézy Jána Oroscha za arcibiskupa.^[8] Kánonické prevzatie úradu sa uskutočnilo v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave 30. augusta 2013.^[9]

Doterajší arcibiskupi

Doterajší apoštolskí administrátori arcidiecézy v čase bez arcibiskupa

Pomocní biskupi

Pomocný biskup

V súčasnosti arcidiecéza nemá pomocného biskupa.

Doterajší pomocní biskupi

Štatistika

Dekanáty

Dekanáty arcidiecézy sú v mestách:

• Dunajská Streda
• Galanta
• Hlohovec
• Hurbanovo
• Komárno
• Nové Mesto nad Váhom
• Piešťany
• Sereď
• Smolenice
• Šaľa
• Trnava

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálne stránky Trnavskej diecézy

Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.