Dunajská Streda

	Dunajská Streda
	mesto
	Centrum mesta
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Dunajská Streda
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	118 m n. m.
Súradnice	47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V
Rozloha	31,45 km² (3 145 ha)
Obyvateľstvo	22 892 (31. 12. 2022)
Hustota	727,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1254
Primátor	Zoltán Hájos (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	929 01
ŠÚJ	501433
EČV (do r. 2022)	DS
Tel. predvoľba	+421-31
Adresa mestského; úradu	Mestský úrad; Hlavná 50/16; 929 01 Dunajská Streda
E-mailová adresa	primator@dunstreda.eu
Telefón	031 / 590 39 40
Fax	031 / 552 71 42
	Poloha mesta na Slovensku
	Interaktívna mapa mesta
	Wikimedia Commons: Dunajská Streda
	Webová stránka: dunstreda.sk
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál; Slovenský portál
	Demonym: Dunajskostredčan

O rovnomennom okrese pozri Dunajská Streda (okres).

Súradnice: 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V

Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, nem. Niedermarkt, heb. סרדאהלי) je okresné mesto okresu Dunajská Streda na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine.

Polohopis

Leží v približnom strede Žitného ostrova. Cesta I/63 na Komárno vedie južným okrajom, priamo v centre sa križujú II/507 a II/572. Mestom prechádza aj železničná trať Bratislava – Komárno. Dunajská Streda leží 29 km južne od Galanty, 53 km severozápadne od Komárna, 45 km juhovýchodne od Bratislavy a 39 km severne od maďarského Győru.

Časti mesta

V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (doslova slov. Zemiansky Sek, maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahelyújfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszerújfalu), Bašatejed (doslova slov. Bašove Mliečany, maď. Bassatejed) a Elótejed (doslova slov. Predné Mliečany, maď. Előtejed)^[5].

V roku 1960 bola k Dunajskej Strede pričlenená obec Malé Blahovo (historicky slov. Malý Aboň, maď. Sikabony aj Kisabony) a obec Mliečany (doslova slov. Ollého Mliečany, maď. Ollétejed)^[5].

Centrum
Sídlisko Západ
Sídlisko Sever 1
Sídlisko Sever 2
Sídlisko Východ
Malé Blahovo
Mliečany
Čótfa

Zloženie mestského zastupiteľstva v roku 2018 (SMK = 13, NEKA = 8).

Samospráva

Na čele mesta stojí primátor, od roku 2010 je ním Zoltán Hájos (SMK-MKP). Mestské zastupiteľstvo má od roku 2018 21 poslancov, 13 bolo zvolených za stranu SMK-MKP a 8 ako nezávislí kandidáti.^[6]

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva

Národnostné zloženie – Dunajská Streda (2021)^[7]

Slováci			19,0 %
Maďari			71,9 %
Rómovia			0,4 %
Rusíni			0,0 %

Národnosť	Počet (2011)^[8]	% (2011)	Počet (2001)^[8]	% (2001)	Počet (1991)^[8]	% (1991)	Počet (1930)^[9]	% (1930)
slovenská	4 373	19,46	3 588	15,26	3 354	14,43	503	8,01
maďarská	16 752	74,53	18 756	79,75	19 347	83,26	2 944	46,88
rómska	623	2,77	353	1,50	257	1,11	-	-
rusínska	4	0,02	3	0,01	3	0,01	2	0,03
ukrajinská	15	0,07	2	0,01	2	0,01	-	-
česká	114	0,51	147	0,63	173	0,74	(slovenská)	-
nemecká	12	0,05	14	0,06	-	-	73	1,16
poľská	19	0,08	10	0,04	-	-	-	-
chorvátska	1	0,00	3	0,01	-	-	-	-
srbská	3	0,01	2	0,01	-	-	-	-
ruská	8	0,04	2	0,01	-	-	-	-
židovská	20	0,09	8	0,03	-	-	2 186	34,81
moravská	8	0,04	3	0,01	17	0,07	(slovenská)	-
bulharská	4	0,02	3	0,01	-	-	-	-
ostatné	49	0,22	21	0,09	83	0,36	248	3,95
nezistené	472	2,10	604	2,57	-	-	324	5,16
spolu	22 477	100,00	23 519	100,00	23 236	100,00	6 280	100,00

Tesne pred 2. svetovou vojnou žila v meste početná židovská komunita, ktorá tvorila takmer 43 % obyvateľstva Dunajskej Stredy.^[10]

Náboženské zloženie obyvateľstva

Pamätník židovským obetiam holokaustu v centre mesta

Náboženské vyznanie/Cirkev	Počet (2011)^[8]	% (2011)
Rímskokatolícka cirkev	15 212	67,68
Reformovaná kresťanská cirkev	1 616	7,19
Evanjelická cirkev augsburského vyznania	376	1,67
Gréckokatolícka cirkev	89	0,40
Ústredný zväz židovských náboženských obcí	51	0,23
Kresťanské zbory	47	0,21
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia	41	0,18
Evanjelická cirkev metodistická	39	0,17
Pravoslávna cirkev	35	0,16
Bratská jednota baptistov	10	0,04
Cirkev československá husitská	7	0,03
Apoštolská cirkev	6	0,03
Starokatolícka cirkev	5	0,02
Bahájske spoločenstvo	3	0,01
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní	3	0,01
Cirkev bratská	2	0,01
Cirkev adventistov siedmeho dňa	1	0,00
Iné	71	0,32
Bez vyznania	2 601	11,57
Nezistené	2 262	10,06
Spolu	22 477	100,00

Historicky patrila Dunajská Streda podľa vierovyznania obyvateľov medzi centrá judaizmu na Slovensku. Pri sčítaní v roku 1930 deklarovalo židovské náboženstvo 42,26 % (2 654) obyvateľov, čo bol v percentuálnom vyjadrení druhý najvyšší pomer na Slovensku.^[11]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Veľká časť mesta bola zlikvidovaná v rámci socialistickej výstavby. Zanikli mnohé historické pamiatky ako napríklad Veľká synagóga, na ktorej mieste sa nachádza pamätník holokaustu. V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v Dunajskej Strede viac synagóg napr. Adas Jisrael a zopár židovských modlitební napr. Beth Midrash, ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Nezachoval sa tzv. Biely kaštieľ, alebo starý cintorín, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného hotela Bonbón.

Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. Nedlho po jeho výstavbe bol doplnený o kvalitné nástenné maľby. Okolo roku 1518 bola pristavaná severná bočná loď zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Na prelome 17. a 18. storočia bol upravovaný a v rokoch 1742 – 1743, keď prešiel výraznou barokovou úpravou, vznikla pruská klenba presbytéria a valená klenba s lunetami v lodi a vzniklo nové zariadenie kostola. Zo stredovekej stavby sa zachovali okrem hrubej stavby klenby v bočnej lodi a podveží, západný portál a na nárožiach severnej lode konzoly s motívom ľudských tvárí.^[12] V presbytériu sa dochovala stredoveká maľba sv. Mikuláša biskupa, na južnej fasáde maľba Kalvárie zo 14. storočia. Hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica a spovedelnica sú barokové z konca 18. storočia, krstiteľnica so sochou Krst Krista pochádza z polovice storočia.^[13] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénovými rámami. Veža má nárožné kvádrovanie a je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a murovanou ihlancovou helmicou.

Kostol sv. Juraja
Nástenná maľba Kalvárie

Žltý kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom z prvej polovice 18. storočia.^[14] Kaštieľ nechal vybudovať Mikuláš Kondé, varadínsky biskup. Klasicistickou úpravou prešiel v roku 1770 a začiatkom a v druhej polovici 19. storočia. V interiéri sa nachádza vstupný vestibul a schodište. Na prízemí majú miestnosti stropy s fabiónom, na poschodí majú štukové ornamenty. Fasády kaštieľa sú členené kordónovou rímsou, lizénovými rámami a nárožným kvádrovaním. Okná majú šambrány a nadokenné rímsy, v suprafenestre rokajovú štukatúru. Trojosový rizalit je členený pilastrami a oknami so segmentovými suprafenestrami. Rizalit má bohato zdobenú barokovú atiku s reliéfnym erbom, prelamovanou rímsou a dekoratívnymi vázami.^[15]

Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej homty, z rokov 1863 – 1883. V roku 1938 bola doplnená veža. Loď má plochý strop, presbytériumm je kryté konchou. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár z roku 1933 pochádzajúci z Banskej Bystrice. Krstiteľnica je mramorová z roku 1883, organ z roku 1903.^[16] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénami. Veža vyrastá zo štítového priečelia dekorovaného nárožnými vežicami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.

Žltý kaštieľ
Evanjelický kostol
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.