A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Trnavský kraj | |||
| Kraj | |||
  | |||
|
|||
| Štát |  Slovensko
| ||
|---|---|---|---|
| Krajské mesto | Trnava | ||
| Najvyšší bod | Záruby | ||
| - výška | 767 m n. m. | ||
| Najnižší bod | Dunaj pri obci Kľúčovec | ||
| - výška | 108 m n. m. | ||
| Rozloha | 4 174,2 km² (417 420 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 566 008 (01.01.2021) | ||
| Hustota | 135,33 obyv./km² | ||
| ISO 3166-2 | SK-TA | ||
| Počet okresov | 7 | ||
  Okresy v trnavskom kraji
| |||
| Wikimedia Commons: Trnava Region | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Trnavský kraj je kraj na západe Slovenska. Na západe susedí s Bratislavským krajom, na východe s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe s Českom (Juhomoravský kraj), Rakúskom (Dolné Rakúsko) a na juhu s Maďarskom (Rábsko-mošonsko-šopronská župa). Ako jediný kraj na Slovensku susedí s 3 štátmi. Má rozlohu 4 174 km² a žije tu 563 tisíc obyvateľov.
Na územnej ploche Trnavského kraja sa rozprestiera rozlohou identický samosprávny celok, Trnavský samosprávny kraj. Kraj pozostáva zo siedmich okresov a tvorí 8,5 % z rozlohy Slovenska. Počtom 563 tisíc obyvateľov je síce najmenším zo všetkých krajov Slovenska, ale patrí medzi najproduktívnejšie regióny v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.
Geografická charakteristika
Na územie Trnavského kraja zasahujú nížinné aj horské geomorfologické oblasti, spadajúce všetky do provincií Západné Karpaty a Západopanónska panva.[1] Najväčšiu časť plochy zaberá oblasť Podunajskej nížiny zložená z Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej roviny. Druhou nižinatou časťou kraja je región Záhoria zložený z Dolnomoravského úvalu, Borskej nížiny a Chvojnickej pahorkatiny. Spomedzi horských oblastí sem zasahuje Fatransko-tatranská oblasť zosobnená pohoriami Malé Karpaty a Považský Inovec, malo časťou sem zasahujú tiež Slovensko-moravské Karpaty zastúpené pohoriami Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina.[1] Najvyšším vrchom kraja sú Záruby v Malých Karpatoch v trnavskom okrese (768 m). Najvyšším vrchom Považského Inovca v kraji je Marhát v piešťanskom okrese (748 m).[2]
V rámci vodstiev je celý kraj odvodňovaný do úmoria Dunaju. Dunaj priamo krajom preteká cez okres Dunajská Streda, ležia pri ňom mestá Šamorín či Gabčíkovo. Okrem Dunaja a jeho ramena Malého Dunaja krajom pretekajú dve významné rieky, ktoré odvodňujú spolu so svojimi prítokmi Záhorskú a Podunajskú nížinu. Hranicu s Českom a Rakúskom tvorí v okresoch Skalica a Senica Morava, cez okresy Piešťany, Hlohovec a Galanta preteká rieka Váh, na ktorej ležia okresné mestá Piešťany a Hlohovec. Významné pre energetiku, dopravu aj rekreáciu sú vodné diela na riekach, predovšetkým Vodné dielo Gabčíkovo s druhou najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku a vodné diela Sĺňava a Kráľová ako súčasť Vážskej kaskády.
V Trnavskom kraji sa nachádza 251 obcí združených v siedmich okresoch, z ktorých 17 obcí má štatút mesta: Dunajská Streda, Gabčíkovo, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany, Vrbové, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica, Holíč, Gbely a Trnava, ktorá je zároveň krajským mestom.
Pri hustote 133 obyvateľov na km2 je najviac osídlený okres Trnava s počtom 126 986 ľudí (31.12.2006). Druhý najvyšší počet obyvateľov žije v okrese Dunajská Streda (114 788), ktorý má zároveň najväčšiu celkovú rozlohu 1 075 km². Najmenej obyvateľov žije v okrese Hlohovec (45 335), ktorý je zároveň rozlohou 267 km² najmenším v rámci kraja.
Kraj hraničí s tromi štátmi (Česko – spoločná hranica približne 45 km, Rakúsko – asi 12 km a Maďarsko – asi 48 km), čo vytvára dobré podmienky pre rozvoj cezhraničnej spolupráce.
Priaznivý demografický potenciál, strategická geografická poloha, dlhoročné tradície kúpeľníctva a priaznivé klimatické podmienky sú predpokladom ďalšieho ekonomického rozvoja.
Kraj je súčasťou rozvojového regiónu Viedeň – Bratislava – Győr – Mošon – Šopron.
Záruby v Malých Karpatoch, najvyšší vrch kraja
Považský Inovec zo slovanského hradiska Kostolec
Vodné športy vo vodnej nádrži Sĺňava
Záplavové územie v CHKO Dunajské luhy medzi Dobrohošťou a Vojkou nad Dunajom
Trnava, sídlo krajskej samosprávy
_-_panoramio.jpg)
.jpg)
.JPG)
Obyvateľstvo a demografia
Po národnostnej stránke v kraji prevláda slovenské obyvateľstvo, s počtom 413 620 (73,08%), podľa Sčítania 2021. Významnou menšinou, ktorá tvorí väčšinu v okrese Dunajská Streda, je maďarská menšina, s počtom 115 831 (20,46%) obyvateľov. Medzi ďalšie prítomné menšiny patria: Česi (3478; 0,61%), Rómovia (1958; 0,35%) a Ukrajinci (648; 0,11%). 30 473 obyvateľov (5,38%) má inú alebo nezistenú národnosť.
Národnostné zloženie k 1.1.2021[3]3">upraviť | upraviť zdroj
| okres | počet
obyvateľov 2021 |
národnosť
slovenská |
podiel
národnosť slovenská |
národnosť
maďarská |
podiel
národnosť maďarská |
|---|---|---|---|---|---|
| Dunajská Streda | 124 669 | 30 728 | 24,65 % | 85 586 | 68,65 % |
| Galanta | 95 124 | 60 009 | 63,09 % | 29 582 | 31,10 % |
| Hlohovec | 44 015 | 41 512 | 94,31 % | 74 | 0,17 % |
| Piešťany | 63 032 | 58 501 | 92,81 % | 132 | 0,21 % |
| Senica | 59 749 | 56 808 | 95,08 % | 72 | 0,12 % |
| Skalica | 47 525 | 43 306 | 91,12 % | 63 | 0,13 % |
| Trnava | 131 894 | 122 756 | 93,07 % | 322 | 0,24 % |
| Trnavský kraj spolu | 566 008 | 413 620 | 73,08 % | 115 831 | 20,46 % |
upraviť | upraviť zdroj
Podľa Sčítania 2021 je 1958 obyvateľov rómskej národnosti v Trnavskom kraji. K svojmu rómskemu pôvodu sa hlási menej ako 1/8 Rómov. Väčšia časť sa hlási k slovenskej a maďarskej národnosti.
V Atlase rómskych komunít z roku 2019 je uvedených 38 obcí s celkovým počtom 15 882 rómskych obyvateľov.
| okres | počet obcí | počet
rómskych obyvateľov |
podiel
rómskych obyvateľov |
|---|---|---|---|
| Dunajská Streda | 13 | 5 755 | 4,72 % |
| Galanta | 10 | 3 209 | 3,41 % |
| Hlohovec | 2 | 918 | 2,04 % |
| Piešťany | 3 | 272 | 0,43 % |
| Senica | 5 | 2 435 | 4,03 % |
| Skalica | 4 | 2 017 | 4,28 % |
| Trnava | 1 | 1 276 | 0,97 % |
| spolu | 38 | 15 882 | 2,82 % |
Ekonomikaupraviť | upraviť zdroj
Pôdohospodárstvoupraviť | upraviť zdroj
Podunajskú nižinu v údolí Váhu, vo väčšine okresov Galanta a Dunajská Streda, napr. v okolí Serede, Leopoldova či Žitného ostrova, tvoria fluvizeme a čiernice.[4] Tie smerom bližšie k východným svahom Malých Karpát prechádzajú do černozemí v okolí miest Trnava, Galanta a Dunajská Streda. Medzi Modrou a Vrbovým sa rozprestiera pás hnedozemí, ktoré sa nachádzajú tiež v okrese Hlohovec na východ od mesta Hlohovec a v okolí Senice. Hnedozeme a černozeme na Podunajskej nížine patria medzi najúrodnejšie pôdy na Slovensku. Významnú časť Záhorskej nížiny v okrese Senica pokrývajú tiež piesčité regozeme. V pohoriach kraja, v Malých Karpatoch, Považskom Inovci a v Bielych Karpatoch, je pôdne podložie tvorené kambizemami a luvizemami, najvyššie oblasti pokrývajú rendziny. V Považskom Inovci sa výnimočne vyskytujú tiež podzoly.[4]
Priemyselupraviť | upraviť zdroj
Na území kraja v minulosti prevažoval strojársky a potravinový priemysel. V súčasnosti je jeho štruktúra pestrá. Energiu pre priemysel dodáva Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach v okresoch Trnava, Hlohovec a Piešťany a vodná elektráreň v Gabčíkove, ktoré majú celoslovenský význam. V priemysle dominuje výroba osobných automobilov a elektrotechnická výroba, zastúpená najväčšmi závodmi Groupe PSA Slovakia (Peugeot-Citroen) a Samsung.
V roku 1997 boli najziskovejšími firmami v Trnavskom kraji Slovakofarma, a. s. v Hlohovci (zisk 4,56 mil. Sk; 2 366 zamestnancov), Nafta, a. s. v Gbeloch (zisk 3,08 mil. Sk; 2 588 zamestnancov) a Skloplast, a. s. v Trnave (zisk 2,37 mil. Sk; 1 316 zamestnancov).[5] Medzi firmy, ktoré zamestnávali viac než tisíc zamestnancov, sa zaraďovali tiež ŽOS, a. s. v Trnave, Slovenský hodváb, a. s. v Senici, Drôtovňa, a. s. v Hlohovci či Trikota, a. s. vo Vrbovom.[5]
Štruktúra priemyslu sa v priebehu úvodných rokov 21. storočia zmenila zánikom mnohých tradičných, najmä textilných firiem, a príchodom nového automobilového priemyslu, ktorý na seba naviazal viacero subdodávateľov. Hlohovecká Slovakofarma sa pretransformovala na Zentivu. V roku 2015 bola najväčším zamestnávateľom v kraji strojárska firma vyrábajúca komponenty pre automobily, INA Skalica, ktorá zamestnávala 4 770 ľudí.[6] Druhým najväčším zamestnávateľom v Trnavskom kraji bola automobilka PCA Slovakia, ktorá zamestnávala 2 718 zamestnancov, na treťom mieste s 2 130 zamestnancami bola ďalšia firma zameriavajúca sa na automobilový priemysel, ZF Slovakia.[6] Spomedzi najväčších podnikov z 90. rokov 20. storočia ostala fungovať hlohovecká Drôtovňa ako BEKAERT Hlohovec (1 506 zamestnancov), elektronický priemysel zastupuje Samsung Electronics Slovakia v Galante, ktorý bol otvorený v roku 2003.[6][7]
Dopravaupraviť | upraviť zdroj
Plocha Trnavského kraja je značne členitá, čo je umocnené vyňatím vojenského územia Záhorie z okresu Senica. Cez Trnavský kraj prechádza hlavné diaľničné aj železničné prepojenie západného a východného Slovenska, diaľnica D1 a Železničná trať 120. Okresom Senica tiež prechádza diaľnica D2 do Česka. Záhorskú časť kraja s Bratislavou spája cesta I. triedy 2 z Holíča do Rusoviec, Záhorie so sídlom kraja v Trnave spája cesta I. triedy 51 z Holíča do Hronskej Breznice. Trnavu s Bratislavou a Piešťanmi spája cesta I. triedy 61.
Rieka Dunaj je významnou dopravnou tepnou, v kraji sa však významné riečne prístavy nenachádzajú. Lokálna turistická vodná doprava funguje na na Baťovom kanáli v Skalici, ako aj na vodných nádržach Sĺňava a Kráľová. V Piešťanoch funguje medzinárodné letisko, v roku 2019 prepravilo približne 10 tisíc pasažierov.[8]
Politikaupraviť | upraviť zdroj
Pozri tiež Trnavský samosprávny kraj
Pre súčasné Zastupiteľstvo TTSK pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2017 – 2022)
Trnavský vyšší územný celok ako samosprávny kraj bol vytvorený na základe Zákona č. 302/2001 Z. z. zo 4. júla 2001 o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), ktorý nadobudol účinnosť dňom vykonania prvých volieb do orgánov samosprávnych krajov (1. decembra 2001).[9] Pôsobnosti kraja boli významne rozšírené zákonom č. 416/2001 z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.[9] Medzi orgány samosprávneho kraja patrí predseda samosprávneho kraja a zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Oba orgány sú volené priamo, v rokoch 2001-2017 bolo ich volebné obdobie štyri roky, v roku 2017 bolo predĺžené jednorazovo na päť rokov, aby sa od roku 2022 časovo zosúladilo s komunálnymi voľbami.[10]
Zastupiteľstvo TTSK má 40 poslancov. Každý okres v Trnavskom kraji má vymedzený na základe počtu obyvateľov počet poslancov, ktorý do zastupiteľstva volí (Dunajská Streda 8 poslancov, Galanta 7, Hlohovec 3, Piešťany 5, Senica 5, Skalica 3 a Trnava 9), pričom mandát získa daný počet kandidátov s najvyšším počtom preferenčných hlasov.
upraviť | upraviť zdroj
- 2001 – 2005: Peter Tomeček (HZDS, SMER, SOP)
- 2005 – 2009: Tibor Mikuš (ĽS-HZDS, Ľavicový blok, ZSNS, PSNS)
- 2009 – 2013: Tibor Mikuš (nezávislý)
- 2013 – 2017: Tibor Mikuš (nezávislý)
- 2017 – 2022: Jozef Viskupič (OĽaNO, SaS, KDH, OKS, Zmena zdola, DÚ)
upraviť | upraviť zdroj
2001-2005upraviť | upraviť zdroj
Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2001-2005 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2001 – 2005)
| 24 | 14 | 2 |
| Koalícia ĽS-HZDS, SMER, SOP | SMK-MKP | KDH |
2005-2009upraviť | upraviť zdroj
Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2005-2009 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2005 – 2009)
| 3 | 2 | 5 | 15 | 15 |
| Koalícia ĽB, ĽS-HZDS, PSNS, ZSNS | Koalícia ANO, HZD, SF, SMER | nezávislí | SMK-MKP | Koalícia DS, KDH, SDKÚ-DS |
2009-2013upraviť | upraviť zdroj
Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2009-2013 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2009 – 2013)
| 10 | 6 | 1 | 12 | 11 |
| Koalícia SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, HZD | nezávislí | ND | SMK-MKP | Koalícia KDH, SDKÚ-DS |
2013-2017upraviť | upraviť zdroj
Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2013-2017 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2013 – 2017)
| 12 | 6 | 4 | 11 | 7 |
| SMER-SD | nezávislí | MOST-HÍD | SMK-MKP | Koalícia KDH, SDKÚ-DS |