Trulánsky koncil

	Trulánsky koncil
	; Trulánsky koncil v ruskej Ilustrovanej kronike Ivana Hrozného
Dátum	691 –; 692
Koncil uznáva/-jú	Pravoslávna cirkev
Koncil zvolal	Justinián II.; byzantský cisár
Počet účastníkov	215 biskupov, bez účasti Západu
Dokumenty	102 kánonov
	Vatikánsky portál; Historický portál

Trulánsky koncil (ďalšie názvy pozri nižšie) bol cirkevný koncil uskutočnený v rokoch 691/692 v Konštantínopole. Koncil bol zvolaný byzantským cisárom Justiniánom II. a jeho cieľom malo byť doplnenie disciplinárnych kánonov k rozhodnutiam predchádzajúcich dvoch ekumenických koncilov (Druhý konštantínopolský a Tretí konštantínopolský koncil). Pravoslávnou cirkvou je považovaný za súčasť 6. ekumenického koncilu (Tretí konštantínopolský koncil), Katolícka cirkev ho považuje za miestny koncil byzantskej cirkvi, ktorý na Západe nikdy nebol plne akceptovaný, pretože odmietol niektoré západné zvyky (kňazský celibát,...). Koncil sa významným spôsobom zaslúžil o dnešnú podobu kánonického práva Pravoslávnej cirkvi.

Názvy

názvy končiace na -ánsky(/a): Trul(l)ánsky koncil, Trul(l)ánsky snem, Trul(l)ánska synoda (písané aj s malým t)

názvy končiace na -lský(/á): Trul(l)ská synoda, Trul(l)ský koncil, Trul(l)ský snem (písané aj s malým t)

Zriedkavo označované aj číslovkou druhý(/á), pretože v tej istej kupolovitej sále sa konal aj Tretí konštantínopolský koncil.²¹¹⁰⁴²²

názvy obsahujúce slovo Trullo: koncil v Trullo,²³, koncil in Trullo⁵, synoda in Trullo²⁴
piatošiesty snem²⁵, piatošiesty všeobecný snem²⁶
Quinisextový koncil²⁷

latinské názvy:

Concilium Trullanum¹, Concilium Quinisextum⁴
Quinisext⁴, Quinisextum⁵

grécke/z gréčtiny prevzaté názvy:

Πενθέκτη Σύνοδος (prepisy: Penthekté Synodos, Penthekti Synodos)
Penthekte²⁷

Názvy obsahujúce slovo alebo deriváty slova „Trullo“ sa viažu k miestu konania - klenutý kupolový zasadací sál (τρούλ(λ)ος – trul(l)os) v cisárskom paláci.

Názvy obsahujúce slovo alebo deriváty slov „Quinisext“ a „Penthekte“ sa viažu k príčine zvolania koncilu – koncil mal doplniť ustanovenia 5. a 6. ekumenického koncilu. (v preklade Piaty-Šiesty koncil).⁵

Priebeh a ustanovenia

Keďže piaty a šiesty ekumenický koncil nevypracovali disciplinárne kánony, zvolal cisár Justinián II. v roku 691 nový koncil. Koncil sa uskutočnil v kupolovitej sále cisárskeho paláca v Konštantínopole a zúčastnilo sa ho 215 biskupov. Predstavitelia západnej (latinskej) cirkvi sa koncilu oficiálne nezúčastnili, hoci na koncile bol prítomný biskup Bazil z Gortyny, ktorý jurisdikčne podliehal pápežovi, a ktorý sa (avšak nelegálne) prehlásil za pápežského legáta. Koncil prejednával záležitosti kresťanských mravných zásad pre klerikov i laikov, cirkevnú správu a otázky rítu.²⁴

Výsledkom koncilu bolo 102 kánonov, v ktorých sa výrazne prejavili rozdiely medzi Východnou (byzantskou) a Západnou (latinskou) cirkvou. Mnohé z kánonov boli priamo namierené proti tradícii a právu kresťanov jurisdikčne podriadených pápežovi. Byzantská cirkev napr. odmietla povinný celibát kňazov, držanie pôstu v soboty, či požívanie mlieka a vajec počas Veľkého pôstu. Pápež Sergius I. odmietol kánony prijať, a preto neboli na latinskom Západe nikdy plne akceptované.²⁸^{p. 1}

Koncil potvrdil privilegované postavenie konštantínopolského patriarchu. Z hľadiska disciplinárnych kánonov pre klerikov sa zaoberal: simóniou, odevom kléru, kláštormi a vysviackou klerikov. Medzi ďalšie témy patrili napr. otázky prostitúcie, prepustenia otrokov, či umelecké stvárnenie Boha. Zobrazovanie Ježiša Krista bolo obmedzené len na ľudskú podobu⁶ (kým na Západe bol zobrazovaný aj napr. ako Baránok Boží). Kánony koncilu sa stali súčasťou Zbierky Trulánskeho koncilu (Collectio Trullana) a platia pre Pravoslávnu cirkev dodnes.¹

Poznámky

↑ Výsledky koncilu/synody bývajú niekedy chybne citované aj ako výsledky 6. ekumenického koncilu a ako také sa im zrejme dostalo čiastočného (nepriameho) uznania pápeža Hadriána I., pozri Trullan Synod. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1644 a Quinisext Council (or Trullan Synod) In: CANER, Daniel F. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 1039

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 82, 116, 122, 263.
↑ Pavol VI. Sacerdotalis caelibatus. Encyklika o kňazskom celibáte online. Preklad Marta Jedličková. Bratislava: Konferencia biskupov Slovenska, cit. 2020-07-30. Dostupné online.
↑ Ekumenický aspekt života a diela profesora Mikuláša Russnáka (1878 – 1954) v kontexte súčasného medzináboženského dialógu. Ed. Andrej Slodička, Monika Slodičková. Prešov : Vydala Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2010. ISBN 978-80-555-0241-0. S. 40.
↑ ^a ^b ^c ^d Council in Trullo. In: Catholic Encyclopedia online. New York: Robert Appleton Company, cit. 2020-07-30. S. 311 – 312. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d Církevní koncily a synody. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 116.
↑ ^a ^b TRULO, COUNCIL IN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2126 – 2127.
↑ Divadelní revue: 1989. Praha : Academia, 1989. ISBN 978-80-200-0122-1. S. 34, 36.
↑ ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny. Sv. 1. Turčiansky svätý Martin : Neografia, 1943. Cit. 2020-07-30. Dostupné online.
↑ Časopis katolického duchovenstva. Praha : Karel Vinařický, 1921. S. 31.
↑ ^a ^b Slovanské štúdie. Zv. 1. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1994. ISBN 978-80-85665-57-4. S. 44.
↑ Slovenská archivistika. Zväzok 39 – 40. Bratislava : Slovenská archívna správa, 2004. S. 124.
↑ Časopis pro slovanskou filologii. Praha : České grafické Unie, 2008. S. 456.
↑ Hlídka. Brno : Nákladem Občanské tiskárny, 1902. S. 423.
↑ NOVÝ, Rostislav. Slavníkovci ve středověkém písemnictví. Praha : Vyšehrad, 1987. S. 385.
↑ BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava : Obzor, 1992. ISBN 978-80-215-0217-8. S. 31.
↑ DRAHOMÍR, Suchánek; VÁCLAV, Drška. Církevní dějiny: Antika a středověk. Praha : Grada Publishing, 2013. ISBN 978-80-247-3719-5. S. 109.
↑ ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava : Slovenský komitét slavistov. Slavistický ústav Jána Stanislava, 2010. ISBN 978-80-85581-49-2. S. 73.
↑ ŠPERA, A. M. Z dejin cirkve. Chicago : Slovenské socialistické nakladateľské društvo, 1910. S. 50.
↑ SOLOVJOV, Vladimir Sergejevič. Rusko a univerzálna cirkev. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2000. ISBN 978-80-968477-4-7. S. 37.
↑ Celibát. In: iencyklopedie.cz online. Cit. 2020-07-30. Dostupné online.
↑ Celibát online. Revue Theofil, cit. 2020-07-30. Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.
↑ STICKLER, Cardinal Alphonso. The Case for Clerical Celibacy: Its Historical Development and Theological Foundations. San Francisco : Ignatius Press, 1995. ISBN 978-0-89870-533-1. S. 70.
↑ Časopis pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi (Bratislava: Učená spoločnost Šafařikova), 1935, roč. IX., s. 334.
↑ ^a ^b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 104, 494.
↑ Justinián II. Rinotmétos. In: Encyclopaedia Beliana online. Slovenská akadémia vied, cit. 2020-07-30. Dostupné online.
↑ BOUMIS, Panagiotis I. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi. Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. slovenské vyd. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1997. Z gr. originálu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3. S. 35.
↑ ^a ^b ZAVIŠ, Monika. Teoretické východiská postojov k interrupcii a prax u prvotných kresťanov. Testimonia theologica (Bratislava: Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave), 2014, roč. VIII, čís. 2, s. 180. Dostupné online cit. 2020-07-30. ISSN 1337-6411.
↑ Quinisext Council. In: Encyclopedia Britannica online. Encyclopedia Britannica, cit. 2020-07-30. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[29] Výsledky koncilu/synody bývajú niekedy chybne citované aj ako výsledky 6. ekumenického koncilu a ako také sa im zrejme dostalo čiastočného (nepriameho) uznania pápeža Hadriána I., pozri Trullan Synod. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1644 a Quinisext Council (or Trullan Synod) In: CANER, Daniel F. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 1039

[:DCP-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 82, 116, 122, 263.

[2] Pavol VI. Sacerdotalis caelibatus. Encyklika o kňazskom celibáte online. Preklad Marta Jedličková. Bratislava: Konferencia biskupov Slovenska, cit. 2020-07-30. Dostupné online.

[3] Ekumenický aspekt života a diela profesora Mikuláša Russnáka (1878 – 1954) v kontexte súčasného medzináboženského dialógu. Ed. Andrej Slodička, Monika Slodičková. Prešov : Vydala Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2010. ISBN 978-80-555-0241-0. S. 40.

[cat-4] Council in Trullo. In: Catholic Encyclopedia online. New York: Robert Appleton Company, cit. 2020-07-30. S. 311 – 312. Dostupné online.

[:VV-5] Církevní koncily a synody. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 116.

[:KZD-6] TRULO, COUNCIL IN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2126 – 2127.

[7] Divadelní revue: 1989. Praha : Academia, 1989. ISBN 978-80-200-0122-1. S. 34, 36.

[8] ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny. Sv. 1. Turčiansky svätý Martin : Neografia, 1943. Cit. 2020-07-30. Dostupné online.

[9] Časopis katolického duchovenstva. Praha : Karel Vinařický, 1921. S. 31.

[štu-10] Slovanské štúdie. Zv. 1. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1994. ISBN 978-80-85665-57-4. S. 44.

[11] Slovenská archivistika. Zväzok 39 – 40. Bratislava : Slovenská archívna správa, 2004. S. 124.

[12] Časopis pro slovanskou filologii. Praha : České grafické Unie, 2008. S. 456.

[13] Hlídka. Brno : Nákladem Občanské tiskárny, 1902. S. 423.

[14] NOVÝ, Rostislav. Slavníkovci ve středověkém písemnictví. Praha : Vyšehrad, 1987. S. 385.

[15] BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava : Obzor, 1992. ISBN 978-80-215-0217-8. S. 31.

[16] DRAHOMÍR, Suchánek; VÁCLAV, Drška. Církevní dějiny: Antika a středověk. Praha : Grada Publishing, 2013. ISBN 978-80-247-3719-5. S. 109.

[17] ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava : Slovenský komitét slavistov. Slavistický ústav Jána Stanislava, 2010. ISBN 978-80-85581-49-2. S. 73.

[18] ŠPERA, A. M. Z dejin cirkve. Chicago : Slovenské socialistické nakladateľské društvo, 1910. S. 50.

[19] SOLOVJOV, Vladimir Sergejevič. Rusko a univerzálna cirkev. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2000. ISBN 978-80-968477-4-7. S. 37.

[20] Celibát. In: iencyklopedie.cz online. Cit. 2020-07-30. Dostupné online.

[21] Celibát online. Revue Theofil, cit. 2020-07-30. Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.

[22] STICKLER, Cardinal Alphonso. The Case for Clerical Celibacy: Its Historical Development and Theological Foundations. San Francisco : Ignatius Press, 1995. ISBN 978-0-89870-533-1. S. 70.

[23] Časopis pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi (Bratislava: Učená spoločnost Šafařikova), 1935, roč. IX., s. 334.

[:DB-24] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 104, 494.

[25] Justinián II. Rinotmétos. In: Encyclopaedia Beliana online. Slovenská akadémia vied, cit. 2020-07-30. Dostupné online.

[26] BOUMIS, Panagiotis I. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi. Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. slovenské vyd. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1997. Z gr. originálu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3. S. 35.

[theo-27] ZAVIŠ, Monika. Teoretické východiská postojov k interrupcii a prax u prvotných kresťanov. Testimonia theologica (Bratislava: Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave), 2014, roč. VIII, čís. 2, s. 180. Dostupné online cit. 2020-07-30. ISSN 1337-6411.

[28] Quinisext Council. In: Encyclopedia Britannica online. Encyclopedia Britannica, cit. 2020-07-30. Dostupné online.

21

10

4

22

23

5

24

25

26

27

1

28

p. 1

6