Turzovka
mesto
Centrum mesta
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Čadca
Región	Kysuce
Vodné toky	Kysuca, Predmieranka
Nadmorská výška	522 m n. m.
Súradnice	49°24′18″S 18°37′31″V / 49,405000°S 18,625278°V / 49.405000; 18.625278
Rozloha	34,91 km² (3 491 ha) [1]
Obyvateľstvo	7 043 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	201,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1580
Primátor	Ľubomír Golis[3] (HLAS-SD, SNS)
PSČ	023 54
ŠÚJ	509507
EČV (do r. 2022)	CA
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Turzovka Jašíkova 178 023 54 Turzovka
E-mailová adresa	primator@turzovka.sk
Telefón	041/42 093 14
Fax	041/42 093 16
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Turzovka
Webová stránka: turzovka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Turzovka je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji, v okrese Čadca.

Poloha

Rozprestiera sa v reliéfe horskej doliny rieky Kysuca. Väčšina územia leží v Turzovskej vrchovine (podcelky Hornokysucké podolie, Zadné vrchy a okrajovo Kornická brázda), iba časť Turkov patrí do celku Javorníky (časť Rakovská hornatina). Pahorkatinná a vrchovinná časť pohorí sa nachádza v maximálnej výške 700 – 800 m n. m. a celá oblasť je charakteristická kopaničiarskym osídlením.

Mesto je centrom a zakladajúcim členom Mikroregiónu Horné Kysuce.^[4]

Dejiny

Podobne ako pri iných horských oblastiach, aj osídľovanie Kysúc je spojené s valašskou kolonizáciou. Prvá zachovaná písomná zmienka o území „locum Predmér“ je z roku 1580. V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia mesta uvádza rok 1598, kedy územie patrilo Turzovcom. Šoltýsom osady bol Adam Bonec a 40 osadníkov z neďalekého Dlhého Poľa, ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Panovník povolil osadníkom vybudovať mlyn a pílu, nariadil vybudovať kostol a faru. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín Juraj Turzo, pričom prvé storočie sa používal názov Turzovka, aliter Predmir dicti (Turzovka, inak nazývaná Predmier). V 18. storočí sa udomácňuje súčasný názov, často aj vo forme Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka.^[5]

Evanjelický kostol bol dostavaný už v roku 1614, katolícka farnosť bola zriadená pred rokom 1674. Po smrti Juraja Turzu a jeho syna Imricha pripadlo Bytčianske panstvo Mikulášovi Esterházimu. Esterháziovci rozdelili svoje panstvá na obvody, spravované prefektmi na majeroch. Dvorský správca Turzovky sídlil priamo v Bytči, no priamo v meste sídlil obilník pre kysucký obvod i hospodár pálenice – kľúčiar. Podľa tereziánskeho urbáru žilo v roku 1784 v Turzovke 4832 obyvateľov v 864 domoch, v roku 1801 to bolo už 5740 obyvateľov.^[5]

Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré z vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Cestou z Bytče zasa vozili jačmeň a slad do pivovaru. Z remesiel boli zastúpení mäsiari, obuvníci, čižmári, kachliari, hrnčiari, kováči, debnári, súkenníci, tkáči a iní. Miestni obyvatelia podporovali slovenských dobrovoľníkov, zapojených do povstania v rokoch 1848 – 1849. V tomto období mala Turzovke už 7780 obyvateľov, z toho 150 židov, ktorí si tu v roku 1898 postavili synagógu. Esterháziovci predali Bytčianske panstvo v roku 1868 Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Štatút mesta bol Turzovke priznaný 22. novembra 1873. V tom čase tu už fungoval poštový úrad (zriadený v 1870) a v roku 1904 bola daná do prevádzky aj telegrafná stanica. Dobrovoľný hasičský spolok bol založený v roku 1890 a 9. júla 1914 bola sprevádzkovaná železničná trať do Makova.^[5]

Veľmi tragické pre mesto bolo obdobie I. svetovej vojny, v ktorej padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si následne vyžiadala ďalších 450 obetí. Pred II. svetovou vojnou mala Turzovka už 11 030 ľudí v 1634 domoch, v roku 1954 to bolo už 14 000 obyvateľov. V tomto roku sa osamostatnila Korňa, Klokočov a Dlhá nad Kysucou, čím výrazne poklesol počet jej obyvateľov. V roku 1950 tu bolo zriadené JRD a v roku 1964 Štátny majetok. Mestské práva boli Turzovke obnovené 10. decembra 1967 a štatút mesta jej bol priznaný od 1. januára 1968. Dovtedy patrila s Petržalkou medzi najväčšie dediny v Československu.^[5]

Časti mesta Turzovka

• Stred
• sídlisko Šárky
• Hlinené
• Predmier
• Vyšný Koniec
• Turkov
• Bukovina - pomenovaná po uhorskej Bukovine
• Závodie
• Kempa

Kultúra a šport

Interiér Kaplnky Panny Márie

V roku 2015 vzniklo Mestské múzeum Karola Točíka. V Turzovke pôsobia aj štyri občianske združenia: Spolok priateľov Turzovky, FS Bukovinka Turzovka, ŽFS Turzovanka a Terra Kisucensis

• 

  Ľudový dom v Turzovke - Hlinenom, NKP z roku 1936^[6]

• 

  Logo Mestského múzea Karola Točíka

Kultúrne podujatia v meste počas kalendárneho roka:

• Január: korčuľovanie pre verejnosť; lyžiarska sezóna vleky Chata Bukovina
• Február: Reprezentačný ples mesta Turzovka; Kresťanský ples; Rybársky ples
• Marec: Fašiangový sprievod v maskách a kostýmoch
• Apríl: výstavy a besedy v Kultúrnom dome; stavanie Mája
• Máj: prvomájová prehliadka mažoretiek; Turzovský Vrabčiak - vystúpenie amatérskych skupín; uctenie svätého Floriána patróna hasičov; rybárske preteky - rybníky Turzovka; Cyklokráľ Drotárie; váľanie Mája
• Jún: Deň detí na pešej zóne; Turzovka na kolesách; Kysucký maratón, Jánske dni
• Júl: Drotária - hudobný festival; Súťaž o najlepší guľáš; Vatra Zvrchovanosti; Kysucký Trabant zraz; O pohár Československej vzájomnosti - futbalový turnaj; Beskyd Rallye - prehliadka auto-veteránov
• August: Rock Beskyd Fest - festival rockovej hudby; Beskydský pohár vzájomnosti - medzinárodná súťaž hasičských družstiev; Disco Hody; Turzovka mesto rekordov - pokus o zápis do Guinnessovej knihy svetových rekordov; Beskyd Dance - prehliadky tanečných skupín mažoretiek; Veselica na Kamenci; Turzovská Cifrovačka - medzinárodné stretnutie heligonkárov; jarmok; Práce starých majstrov - prehliadka remesiel; Sprievod mestom
• September: preteky v love pstruha dúhového; Šarkaniáda
• Október: jesenná púť na horu Živčák
• December: Mikuláš v Turzovke; Vianočné trhy a turzovský Kermaš; adventný a vianočný koncert

Doprava

Mestom prechádza 9. júla 1914 sprevádzkovaná lokálna železničná trať z Čadce do Makova. Z Čadce vedie na Makov aj cesta II. triedy číslo 487, na ktorú sa v centre mesta pripája cesta na Moravu.

Turizmus

Okolie mesta láka svojim zachovaným kopaničiarskym osídlením s mnohými tradičnými obydliami. Horné Kysuce sú obľúbeným hubárskym regiónom, na svoje si tu prídu turisti (Kysucká magistrála) a cykloturisti (Kysucká cyklomagistrála), pre ktorých je k dispozícii viacero trás.

Turistické chodníky

• po značke Kysuckou magistrálou cez Riečky
• po značke z centra severným smerom na rázc. Hlinené (Kys. magistrála), resp. juhovýchodným smerom na Jakubovský vrch
• po značke z lokality Predmier ku Kornianskemu ropnému prameňu, resp. z centra do osady Hlinené

Významní rodáci

• Tomáš Uhorčík († 1713), vodca jánošikovej družiny
• Marko Gažík (* 1887 – † 1947), politik
• Ján Haranta (* 1909 – † 1983), básnik a prekladateľ
• Rudolf Jašík (* 1919 – † 1960), prozaik, básnik a publicista
• Ondrej Zimka (* 1937), slovenský maliar, grafik, ilustrátor a karikaturista, bývalý manžel herečky Milky Zimkovej
• Štefan Šimák (*1948), novinár, zakladateľ 7 PLUS
• František Dlhopolček (* 1953), veľvyslanec SR
• Ľubomír Bulík (* 1957), generál
• Paul Okuliar, továrnik, Južná Karolína, USA

Partnerské mestá

• Frýdlant nad Ostravicí, Česko
• Kęty, Poľsko

Referencie

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Turzovke

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turzovka