Vysoká nad Kysucou
obec
Strom pokoja vo Vysokej nad Kysucou, v pozadí Farský kostol sv. Matúša
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Čadca
Región	Kysuce
Nadmorská výška	543 m n. m.
Súradnice	49°22′49″S 18°32′54″V / 49,3803°S 18,5482°V / 49.3803; 18.5482
Rozloha	43,87 km² (4 387 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 520 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	57,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1619
Starosta	Anton Varecha[3] (nezávislý)
PSČ	023 55
ŠÚJ	509515
EČV (do r. 2022)	CA
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Ústredie 215
E-mailová adresa	obecvysoka@stonline.sk
Telefón	436 11 02
Fax	436 11 02
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vysoká nad Kysucou
Webová stránka: vysokanadkysucou.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Vysoká nad Kysucou (do r. 1927 iba Vysoká, maď. Hegyeshely) je obec na Slovensku v okrese Čadca.

Polohopis

Vysoká nad Kysucou sa nachádza na krajnom severozápade Slovenska pri hranici s Českom v regióne Horné Kysuce. Leží v doline rieky Kysuca medzi pohoriami Turzovská vrchovina na severe a Javorníky na juhu. Stred obce má nadmorskú výšku 543 m.n.m, najvyšším bodom je Vrchtretina (925,5 m.n.m).^[4] Od okresného mesta Čadca je vzdialená 23 kilometrov.

Ide o typický príklad kopaničiarskej obce s veľkým množstvom roztrúsených osád, ktoré sú zhrnuté do ôsmich obecných častí - Semeteš, Vysoká nad Kysucou, Nižný Kelčov, Vrchrieka, Jedľovník, Vyšný Kelčov, Zátoka a Zlámaná.^[5]

Obec susedí na západe s Makovom, na severozápade s Českom, resp. obcou Bílá, na severe s Korňou, na východe s Turzovkou a na juhu s Veľkým Rovným.^[4]

Dejiny

Pozostatky ohnísk, ako i úštepy kameňov z obce Vysoká nad Kysucou dokumentujú prítomnosť opočloveka na Slovensku.^[6] Samotná obec bola založená v dvadsiatych rokoch 17. storočia Valachmi, ktorí osídľovali oblasť Horných Kysúc. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1619, kedy sa obec pod názvom Vyszoka spomína v urbári panstva Bytča. Jej chotár bol vyčlenený z turzovského chotára a prvým richtárom sa stal Ján Rudinec. Obyvateľstvo sa živilo najmä chovom hospodárskych zvierat a lesníctvom, vďaka čomu vznikali jednotlivé kopaničiarske osady, a neskôr sa začalo rozvíjať aj poľnohospodárstvo. V roku 1720 mala obec, vtedy nazývaná Vyszoka - Makov, 44 poddanských rodín. Rast obce sa výrazne zrýchlil v priebehu 18. storočia - r. 1784 mala už 3147 obyvateľov. V roku 1772 bola založená farnosť a následne aj postavený farský kostol. Prvý vysocký farár Ján Babtista Finstervalter, člen Slovenského učeného tovarišstva, privítal v roku 1780 na fare významnú návštevu ,keď sa u neho zastavil a obedoval cisár Jozef II.^[7][8]

Vzhľadom na veľkú chudobu, spôsobenú hlavne neúrodnou pôdou, sa v 19. storočí urýchlilo vysťahovalectvo. Obyvatelia, ktorí sa živili najmä ako drotári či iní remeselníci, odchádzali za prácou najprv na Dolnú zem, neskôr aj do Ameriky, kde sa viacerým z nich podarilo uspieť na drotárskom trhu. Najznámejším potomkom amerických vysťahovalcov z Vysokej bol astronaut Eugene Andrew Cernan.^[8]

Po prvej svetovej vojne obec, dovtedy patriaca do Uhorska, pripadla Československu. Počas druhej svetovej vojny a SNP na jej území operovali partizánske jednotky. Smutným dňom v histórii obce je 20. apríl 1945, kedy jednotky Ruskej oslobodeneckej armády (vlasovcov) zavraždili v osade Semeteš 21 mužov vo veku od 16 do 61 rokov. Jediným preživším tejto tragédie bol Štefan Cipár, otec maliara Miroslava Cipára.^[9] Osada Semeteš bola v apríli 1945 vypálená, vlasovcami a nemeckými vojakmi. Zhorelo 13 domov.^[10]

V druhej polovici 20. storočia sa v súvislosti so zavedením socializmu zmenil životný štýl obyvateľov obce. V roku 1947 sa začala v obci výroba školského nábytku a vysocký závod sa stal neskôr prakticky jeho monopolným výrobcom. Časť obyvateľstva dochádzala za prácou do okolia Ostravy či pracovala na roľníckom družstve, ktoré bolo založené v roku 1949.^[8]V rokoch 1974 a 1994 navštívil Vysokú, ako rodisko svojich predkov, americký astronaut Eugene A. Cernan a pri príležitosti jeho druhej návštevy bola na obecnom úrade otvorená pamätná izba^[11]

Obyvateľstvo

Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2021 mala Vysoká nad Kysucou 2578 obyvateľov^[12] a 1258 domov.^[13] 95% obyvateľov sa hlásilo k slovenskej národnosti, okrem nej mali zastúpenie menšie ako 1% aj národnosti česká, maďarská, rómska, poľská a ruská.^[14] Z hľadiska vierovyznania sa takmer 87% ľudí hlásilo k Rímskokatolíckej cirkvi, 6 percent bolo bez vyznania a ostatné cirkvi či náboženské spoločnosti mali zastúpenie menšie ako 1%.^[15]

Stavby

• rímskokatolícky Farský kostol sv. Matúša z druhej polovice 18. storočia v ústredí obce^[16]
• rímskokatolícky Kostol Božského srdca Ježišovho z roku 1931 v Hornom Kelčove^[17]
• turistická ubytovňa U Cipára v osade Semeteš z 30. rokov 20. storočia, rodný dom maliara Miroslava Cipára^[18]
• obecný úrad s pamätnou izbou astronauta E. A. Cernana^[19]
• rodný dom "drotárskeho kráľa" Štefana Hunčíka v osade Vrchrieka^[20]
• kaplnka Panny Márie Lurdskej na Lazoch, na mapách spomínaná už v r. 1824^[21]

Občianska vybavenosť a hospodárstvo

V obci sídli ZŠ s MŠ E. A. Cernana, ďalej sa v nej nachádza pošta, futbalové ihrisko, lekáreň potraviny a iné obchodné prevádzky, niekoľko pohostinstiev či domov dôchodcov.^[22] V osade Semeteš sídli Centrum pre deti a rodiny.^[23] V priemyselnom areáli naďalej prebieha výroba školského nábytku, ale aj výroba ďalších kovových produktov pre stavebníctvo.^[24]

Doprava

Cez Vysokú nad Kysucou prechádza cesta II/487 z Čadce do Makova, cez osadu Semeteš aj cesta II/541 z Kotešovej do Turzovky a osady Nižný Kelčov a Vyšný Kelčov spája cesta III/2022.^[25] Ostatné osady sú prístupné iba po miestnych komunikáciach. Obec leží na železničnej trati Čadca - Makov a obsluhujú ju dve zastávky - Vysoká nad Kysucou a Nižný Kelčov. Okrem železnice má obec aj autobusové spojenie s Makovom, Turzovkou a Čadcou, osada Semeteš aj s Bytčou a Žilinou.

Rodáci

• Štefan Hunčík (1873 - 1963) - slovenský drotár, svojho času majiteľ najväčšej drotárskej dielne na svete, prezývaný "drotársky kráľ"
• Miroslav Cipár (1935 - 2021) - slovenský maliar, grafik a ilustrátor
• Anna Belousovová (1959 - ) - slovenská politička, bývalá poslankyňa NR SR za SNS

Referencie