Veľké Rovné
obec
Kaplnka v časti Záblatie
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Bytča
Región	Horné Považie
Nadmorská výška	383 m n. m.
Súradnice	49°17′28″S 18°35′00″V / 49,2911°S 18,5833°V / 49.2911; 18.5833
Rozloha	40,6 km² (4 060 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 621 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	89,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1408/1498
Starosta	Ladislav Korček[3] (nezávislý)
PSČ	013 62
ŠÚJ	518085
EČV (do r. 2022)	BY
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Veľké Rovné 1621
Telefón	558 23 41, 558 23 14
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľké Rovné
Webová stránka: velkerovne.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Veľké Rovné je obec na Slovensku v okrese Bytča, ktorá sa nachádza na severozápadnej časti Slovenska.

Dejiny

Prvá zmienka o obci Rovné pochádza z roku 1540, na tomto území sa predtým nachádzali osady Rimanovice (Rimanowicz, prvá zmienka 1408) a Kriváč (prvá zmienka 1437), ktoré sa však neskôr vyľudnili a zanikli.

V minulosti bola obec známa predovšetkým drotárstvom. Drotárske tradície sa snaží obec naďalej rozvíjať, v Budatínskom zámku pri Žiline ako i v budove Obecného domu vo Veľkom Rovnom sú stále drotárske expozície, obec tiež poriada rôzne kultúrne aktivity.

V obci sa narodil Vladimír Ferko - slovenský spisovateľ, publicista a autor literatúry faktu a jeho brat Milan Ferko - autor historického románu Matúš Čák Trenčiansky a ďalších. Vladimír spolu so synom Andrejom sú autormi románu a rovnomenného scenára k filmu Ako divé husi z drotárskeho prostredia.

Symboly obce

Prvý odtlačok obecného znaku, ako uvádza heraldik Ladislav Vrteľ, je na dochovanej písomnosti z 31. októbra . Nepochybne súvisí so starodávnym patrocíniom pôvodného i terajšieho farského kostola sv. Michala archanjela. Tvar pečatidla je okrúhly a v pečatnom poli je zobrazený sv. Michal archanjel, stojaci na hadovi.

Pečať obce Veľké Rovné nebola v našej heraldickej literatúre známa a jej objavenie je prekvapujúce, osobitne z ikonografického hľadiska. Pozoruhodné je zobrazenie sv. Michala i skutočnosť, že stojí nie na drakovi, ako je nielen v našej, ale aj erurópskej heraldike obvyklé. Toto vybočenie zo všeobecnej zaužívanej ikonografickej konvencie robí symbol Veľkého Rovného jedinečný. Pozoruhodné sú aj blesky, šľahajúce z anjelovho štítu, presnejšie spoza jeho štítu, ktoré sú tiež v našej heraldike zriedkavé.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1753-1755. Donátorom kostola bol miestny zemepán Pavol Anton Esterházi s manželkou. Úpravami prešiel v roku 1902, keď bol rozšírený a doplnený o nové presbytérium. To je zaklenuté konchou, loď valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu hlavný oltár z roku 1907. Výmaľba kostola od majstra Juharyho z Nitry pochádza z roku 1908. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a lizénami. Korunná rímsa je dekorovaná zuborezom. Veža je lemovaná lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Vo veži je zvon z roku 1763 od majstra J. Steinstocka.^[4]

• Socha sv. Anna vyučuje Pannu Máriu, baroková socha z roku 1760. Nachádza sa v areáli kostola.^[5]

• Prícestná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v časti Záblatie, klasicistická stavba s polkruhovým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1831. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Vstup je riešený ako trojosový portikus. Fasády su členené sementovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.^[6]

Príroda

Fauna

• v severnej časti obce (Melocík, Madzín, Črmná, Semeteš, Dolinky, Ivor) výskyt medveďa, vlka, rysa, jazveca, či iných bylinožravých cicavcov
• taktiež aj iné mačkovité šelmy ako kuny, líšky a lasice
• na podhorských kamenistých lúkach vretenice, v blízkosti mlák a kaluží zas výskyt úžoviek obojkovaných, či úžoviek hladkých
• taktiež potvrdený výskyt rôznych iných druhov obojživelníkov, na tienistých miestach v horských bučinách napríklad výskyt salamandry škvrnitej, či skokana hnedého, jašterice krátkohlavej, jašterice múrovej a jašterice živorodej
• na podhorských lúkach taktiež bohatý výskyt rôznych motýľov a hmyzu
• vo vrchnej časti Rovnianky (potok) v minulosti potvrdený výskyt raka riečneho

Flóra

Dreviny (stromy a kry)

• počas doby ľadovej dominovala chladnomilná vegetácia (tundra, step)
• neskôr počas interglaciálnej (medziľadovej) doby nahradená dubinami so zastúpením duba zimného, liesky obyčajnej a hraba obyčajného, keďže došlo ku otepleniu až o takmer 4°C
• klíma sa opäť mierne ochladila a z juhovýchodnej Európy sa šíria porasty buka lesného, či jedle bielej
• v minulosti (cca. 500-1000 rokov naspäť), keď ešte neprebehla valašská kolonizácia v horských polohách dominovali prirodzené jedľovo-bukové pralesy, na brehoch a alúviách potokov boli bohato zastúpené listnaté porasty s jelšami, vŕbami, či jaseňmi
• v nižších nadmorských výškach (začiatok Veľkého Rovného, pri cintoríne, Rimanovice a pod.) sa ku jedľovo-bukovým lesným porastom primiešavali dreviny ako dub, hrab, lieska
• vo vyšších nadmorských výškach (okolie Semeteša, Melocíka, až smerom na Dolinky) sa vyskytovali súvislé jedľovo-bukové pralesy s primiešanými druhmi javorov, brestov a iných drevín
• v súčasnosti je väčšina katastru obce umelo vysadená monokultúrnymi lesnými porastmi smreka obyčajného, či buka lesného, brehové porasty v okolí Rovnianského potoka boli vyklčované, prípadne upravené
• na spásaných lúkach sa v minulosti bohato vyskytovali borievky (Juniperus communis), dnes vplyvom zalesňovania, sukcesie a ruderalizácie biotopov došlo k vytlačeniu tohto druhu a vyskytuje sa len v minime
• na lúkach sú taktiež prítomné aj iné kry ako ruža šípová, či trnka obyčajná

Byliny

• v súčasnosti väčšina lúčnych biotopov je buď obrábaná, prípadne zrekultivovaná (nitrifikácia biotopov)
• vplyvom zarastania a zalesňovania došlo k výraznému druhovému poklesu miestnej flóry
• zaujímavý je však rast rôznych druhov lúčnych orchideí z čeľade vstavačovité (Orchideaceae), ako napríklad vstavač mužský poznačený, vstavačovec májový, vstavačovec bázový a iné
• na svetlejších plochách porasty s chráneným orlíčnikom obyčajným, či šalviou lúčnou
• typickými lesnými bylinami sú kysličky, chránené rebrovky, či rôzne druhy machorastov

Osobnosti obce

Rodáci

• Rudolf Mičieta (* 1909 – † 1991), včelársky odborník a historik včelárstva na Slovensku
• Vladimír Ferko (* 1925 – † 2002), spisovateľ a publicista
• Milan Ferko (* 1929 – † 2010), prozaik, básnik, dramatik a textár

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.