A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Varazdat | |
arménsky kráľ | |
idealizovaný portrét od neznámeho umelca | |
Narodenie | 4. storočie |
---|---|
Úmrtie | 4. storočie |
Deti | Khosrov IV., Vramshapuh |
Odkazy | |
Commons | Varazdat |
Varazdat (armén. Վարազդատ, lat. Varasdates, * 4. storočie – † 4. storočie) bol arménsky kráľ z arsakovskej dynastie, ktorý vládol v rokoch 374 - 378.[1][2]
Po zvrhnutí a zabití arménskeho kráľa Papa v roku 374 sa rímsky cisár Valens rozhodol dosadiť na prázdny trón arménskeho aristokrata Varazdata, žijúceho v Konštantinopole, údajného príslušníka rodu Arsakovcov, ktorý mal hájiť rímske záujmy v strategicky položenom nárazníkovom štáte na hranici so Sasánovskou ríšou. Varazdat sa však dostal do sporu s vplyvnými sparapetmi (veliteľmi vojska) z rodu Mamikonianov: prvého z nich, Musela, nechal popraviť, ale druhý, Manuel, ho zvrhol a vyhnal z krajiny. Varazdat pravdepodobne dožil svoj život vo vyhnanstve v Británii, ale podľa iných verzií ho buď zabili pri palácovom sprisahaní, alebo v boji s Peržanmi, alebo zomrel ako zajatec Rimanov.[3] Dátum jeho smrti nie je známy.
Mojžiš Chorénsky vo svojej kronike uvádza, že Varazdat zvíťazil na 291. olympijských hrách v pästnom zápase (pygmé) O správnosti tejto informácie vznikli pochybnosti: 291. olympiáda pripadla na rok 385, kedy už bol Varazdat starnúci muž. O tomto dátume nemali pochybnosti starší bádatelia (H. G. Förster a iní).[3]
Novší autori (L. Moretti, B. Kyrkos, N. Jaluris a iní) sa vo väčšine prikláňajú k 287. hrám, t. j. k roku 369,[4] lebo práve Varazdatova popularita olympijského víťaza mohla byť dôvodom, prečo si ho cisár Valens vybral za spojenca. Varazdat tak patrí medzi posledných známych olympijských víťazov z doby úpadku starovekých olympijských hier.[3] Varazdat mal na rozdiel od svojich dávnych predkov priateľský vzťah ku Grékom. Arménski historici z 5. stor. ako Faustus Byzantský alebo Mojžiš Chorénsky o ňom zhodne tvrdia, že bol „mužom statočným, s mocným úderom ruky a s nebojácnym srdcom."[3]
V roku 1998 v Olympii odhalili Varazdatovu sochu, ktorú vytvoril arménsky sochársky majster Levon Tokmajyan.
Referencie
- ↑ Armenian Olympians: Ancient Olympiads to London 2012
- ↑ Rouben Paul Adalian, Historical Dictionary of Armenia
- ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 183.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 143 (944).
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Varasdat na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk