Vasilij Lazarev
kozmonaut CPK
Vasilij Lazarev v roku 1973
Št. príslušnosť	ZSSR
Stav	zosnulý
Narodenie	23. február 1928 Porošino, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Úmrtie	31. december 1990 (62 rokov) Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Iné zamestnanie	lekár
Hodnosť	plukovník
Čas vo vesmíre	1 deň, 23 hodín, 15 minút
Kozmonaut od	17. januára 1966
Misie	Sojuz 12
Kozmonaut do	27. novembra 1985
Kozmonautický portál  Biografický portál

Vasilij Grigorievič Lazarev (rus. Василий Григорьевич Лазарев, * 23. február 1928, Porošino – † 31. december 1990, Moskva) bol sovietsky lekár a kozmonaut.

Už na základnej škole sa rozhodol, že bude pilotom. Neskôr sa prihlásil na Sverdlovskú špecializovanú školu vojenského letectva, ale pretože sa na túto školu spolu s ním nedostal jeho najväčší kamarát, zvolil si Sverdlovský lekársky inštitút. V treťom ročníku volil špecializáciu na chirurgiu. V roku 1951 nastúpil na základnú vojenskú službu, dostal sa na vojenskú fakultu saratovského lekárskeho inštitútu. Po štátnici bol vymenovaný za vojenského náčelníka nemocnice. Zostal len krátko, pretože využil ponuku a pokračoval v štúdiu na čugujevskom leteckom učilišti.^[1]

Potom si osvojil profesiu skúšobného pilota. Skúšal rôzne záchranné prostriedky, výškové obleky a dostal sa aj na skúšku výškového stratostatu, laboratória Volga. Potom sa dostal aj ku skúškam zariadení pre kozmické lety a nakoniec aj ako všestranný a skúsený výskumník na štart kozmickej lode Sojuz. V tíme kozmonautov bol vedený od roku 1966.^[2]

Na misiu Sojuz 12 odštartoval z Bajkonuru s Olegom Makarovom v septembri 1973. Cieľom letu bolo vyskúšať veľa rôznych prístrojov pred projektom Sojuz-Apollo, vrátane testov nových skafandrov Sokol.^[2] Bol to prvý let po predchádzajúcej havárii Sojuzu 11, Lazarev bol veliteľom lode. Pristáli s kabínou na padákoch pri meste Karaganda na území Kazachstanu.^[3].

V apríli 1975 letel Lazarev spolu s Makarov ešte raz na plánovaný dvojmesačnej pobyt na orbitálnej stanici Saľut 4. Po 20 minútach letu vo výške 192 km však došlo k poruche tretieho stupňa rakety a kozmická loď sa vrátila po strmej balistickej dráhe, pri ktorej museli kozmonauti vydržať preťaženie až 20,6 G. Pristáli juhozápadne od Gorno-Altajska (Altajská republika, RSFSR). Za tento nepodarený let, v zoznamoch Sojuzov sprvu ani neuvádzaný, získali obaja vyznamenanie Leninovým radom. Pretože nedoleteli, nezískali zvyčajne finančnú odmenu, len náhradnú dovolenku. Neskôr bol pokus vedený ako Sojuz 18a.^[4]

• Sojuz 12 (27. september 1973 - 29. september 1973)

Lekár, plukovník Lazarev zostal v oddiele kozmonautov až do roku 1985, zomrel vo svojich 62 rokoch. Bol ženatý a mal jedno dieťa.

Kozmonautický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vasilij Lazarov na českej Wikipédii.

1. ↑ VÍTEK, Antonín. Lazarev, Vasilij Grigor'jevič . Veľký katalóg družíc a kozmických sond SPACE 40, rev. 2008-06-25, . Dostupné online. (po česky)
2. ↑ ^{a b} IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm . Moskva: rev. 2007-03-24, . Kapitola Vasili Grigoriyevich Lazarev. Dostupné online. (po rusky)
3. ↑ CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Vasilij Grigorievič Lazarev, s. 137.
4. ↑ FILIP, M.. Sojuz 18-1 . Malá encyklopédia kozmonautiky (MEK), rev. 2001-09-08, . Dostupné online. (po česky)

• CODR, Milan. O kosmických dnech a nocích. Praha : Práce, 1987. (po česky)