A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vlasta Winkelhöferová | |
česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka | |
Narodenie | 15. január 1932 Praha, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 22. marec 2022 (90 rokov) |
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Karlovej |
Manžel | Jan Winkelhöfer[1] |
Deti | Jana Kyselová[2] |
Vlasta Winkelhöferová (* 15. január 1932, Praha – † 22. marec 2022[1]) bola česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka.[3]
Život a dielo
Po absolvovaní odboru japanológia-koreanistika na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v roku 1955 tu pôsobila najskôr ako asistenka, neskôr ako odborná asistentka so zameraním na modernú japonskú literatúru, moderný jazyk a folklór. V období normalizácie nútene odišla. Uplatnenie našla v Orientálnom oddelení Štátnej jazykovej školy v Prahe.[4][1]
Spolu s Libušou Boháčkovou je spoluautorkou prvých českých dejín japonskej kultúry: Vějíř a meč – Kapitoly z dějin japonské kultury (vydané v roku 1987) a s Miroslavom Novákom dejín modernej japonskej literatúry, Japonská literatura od roku 1868.[1] Do češtiny preložila tvorbu autorov ako: K. Abe, Džun’ičiró Tanizaki, Jasunari Kawabata, Kenzaburó Óe, Jukio Mišima, N. Šiga, O. Dazai, Dž. Kinošita, Haruo Umezaki, T. Takeda. S manželom Janom Winkelhöferom napísala po pobytoch v Japonsku v 60. rokoch cestopis Sto pohledů na Japonsko.[1] Manžel Jan Winkelhöfer bol po roku 1989 veľvyslancom Česka v Japonsku.[2]
Ocenenia a členstvá
Vlasta Winkelhöferová bola členkou nasledujúcich združení: European Association for Japanese Studies, Českej orientalistickej spoločnosti, Obce prekladateľov a Obce spisovateľov. Bola tiež členkou poradného zboru (Rady) organizácie The Asiatic Society of Japan.[5]
Za svoju knihu Dějiny odívání – Japonsko bola v roku 1999 vyznamenaná Hlávkovou cenou. V roku 2012 jej bola udelený Rád vychádzejúceho slnka so zlatými lúčmi a rozetou, čo je druhé najvyššie vyznamenanie Japonska udelované cudzincom.[6] V roku 2013 získala striebornú pamätnú medailu Senátu.[2]
Referencie
- ↑ a b c d e Databazeknih.cz. Vlasta Winkelhöferová . databazeknih.cz, . Dostupné online.
- ↑ a b c ČTK. Zemřela přední česká japanoložka Vlasta Winkelhöferová . seznamzpravy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Osudy Vlasty Winkelhöferové . Praha: Český rozhlas, 2016-03-14, . Dostupné online. Archivované 2020-04-10 z originálu.
- ↑ WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vrátka z bambusu : sbírka próz japonských spisovatelů 20. století. 1. vyd. V Praze : Sdružení Kontinenty, 2012. 197 s. ISBN 978-80-904695-1-8.
- ↑ KDO BYL KDO - čeští a slovenští orientalisté, afrikanisté a iberoamerikanisté . nakladatelství LIBRI, 1999, . Dostupné online. Archivované 2015-10-16 z originálu.
- ↑ Vlasta Winkelhöferová, Češka s Řádem vycházejícího slunce od japonského císaře. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2012-11-25. Dostupné online . ISSN 1213-1385.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vlasta Winkelhöferová na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk