A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Výsledky druhého kola na úrovni okresov | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štát |  Slovensko | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Druh | prezidentské voľby | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Orgán |  prezident SR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Prvé kolo | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum | 16. marca 2019 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Účasť | 48,74 % | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Platné hlasy | 2 145 364 (99,37 %) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet kandidátov | 15 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledky | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Druhé kolo | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum | 30. marca 2019 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Účasť | 41,7 % | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Platné hlasy | 1 808 985 (97,93 %) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet kandidátov | 2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledky | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poradie volieb | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poradie | 5. voľby prezidenta SR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledok | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Prezident | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019 boli v poradí piate priame voľby prezidenta SR, z ktorých vzišiel v poradí piaty prezident SR. Prvé kolo volieb sa uskutočnilo 16. marca 2019, druhé kolo 30. marca.
V prvom kole sa o funkciu uchádzalo 13 kandidátov. Zúčastnilo sa ho 48,74 % voličov. Najviac hlasov dostala kandidátka PS Zuzana Čaputová (40,57 %) a nezávislý kandidát s podporou Smeru Maroš Šefčovič (18,66 %), ktorí postúpili do druhého kola.
Druhého kola sa zúčastnilo 41,79 % voličov. Maroš Šefčovič získal 41,59 % platných hlasov, Zuzana Čaputová 58,40 % platných hlasov, čím sa stala novozvolenou prezidentkou republiky. Funkcie sa ujala počas inaugurácie 15. júna 2019.
Prípravy a spôsob konania volieb
Spôsob voľby prezidenta SR upravuje čl. 101 až 107 Ústavy SR a zákon Národnej rady SR (NR SR) č. 180/2014 Z. z. z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súvisiace právne predpisy. Od roku 1999 prezidenta volia občania SR vo všeobecných, rovných, priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov.
Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo občania, ktorí majú právo voliť, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi – tieto návrhy musia byť odovzdané predsedovi NR SR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NR SR a najneskôr v deň voľby dosiahol vek 40 rokov. Voľby vyhlasuje predseda NR SR najneskôr 55 dní predo dňom ich konania. Predseda NR SR Andrej Danko tak učinil 10. januára 2019 a deň konania (prvého kola) volieb určil na sobotu 16. marca 2019 a deň konania druhého kola na sobotu 30. marca 2019. V zmysle rozhodnutia predsedu NR SR boli do 30. januára utvorené volebné okrsky a určené volebné miestnosti, do 11. februára boli utvorené volebné komisie a okrskové volebné komisie a do 21. februára sa uskutočnilo ich prvé zasadnutie.
Diskusia o výklade ustanovenia čl. 101 ods. 4 Ústavy SR
Po odstúpení Roberta Mistríka na konci februára 2019 výrazne narástli preferencie Zuzany Čaputovej. Podľa prieskumu agentúry Focus by získala 44,8 % a podľa prieskumu agentúry AKO až 52,9 % platných hlasov (pozri kapitolu Prieskumy verejnej mienky § Prvé kolo). Tento vývoj vyvolal otázku, či by mohla byť v prípade zisku nadpolovičnej väčšiny platných hlasov zvolená hneď v prvom kole. Podľa čl. 101 ods. 4 Ústavy SR totiž platí, že:
| „ | Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. | “ |
Spor vznikol okolo formulácie o nadpolovičnej väčšine „platných hlasov oprávnených voličov“ v čl. 101 ods. 4, vete prvej Ústavy SR. Napr. právnik a poslanec NR SR Ondrej Dostál (OKS, poslanecký klub SaS) tvrdil:
| „ | Prvú vetu tohto odseku ústavy však nemožno vnímať izolovanie od poslednej. V nej sa namiesto ‚oprávnených voličov‘ spomínajú ako základ na stanovenie väčšiny potrebnej na zvolenie ‚zúčastnení voliči‘. Ak nepredpokladáme, že sa ústavodarca pomýlil a v tom istom odseku ústavy použil dve odlišné slová (oprávnení vs. zúčastnení) na označenie tej istej veci, tak je zjavné, že účelom tohto rozlíšenia je rozlíšenie potrebnej väčšiny v prvom a druhom kole. V prvom kole sa väčšina počíta zo všetkých (oprávnených) voličov, v druhom zo zúčastnených. | “ |
K tomuto výkladu sa priklonila Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán vo svojom rozhodnutí z 18. februára 2019. Dostál poukázal tiež na zrejmý úmysel ústavodarcu. Dôvodom prijatia tejto prakticky nesplniteľnej podmienky podľa neho bola snaha poslancov NR SR zabrániť tomu, aby bol v prvom kole zvolený Vladimír Mečiar, ktorý mal v tom čase ešte stále veľkú podporu u voličov. Praktickú nevykonateľnosti tejto podmienky dokladajú výsledky minulých priamych volieb prezidenta SR. Doteraz sa v prvom kole volieb zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov len v prvých priamych voľbách prezidenta SR v roku 1999 (pozri Volebná účasť na Slovensku#Voľby prezidenta), v ktorých sa zúčastnilo 2 984 424 (73,89 %) z 4 038 899 oprávnených voličov. 2 981 957 (99,91 % zúčastnených) voličov obálky odovzdalo, z čoho vzišlo 2 948 402 (98,87 %) platných hlasov, z ktorých získal Rudolf Schuster 1 396 950 (47,37 %), teda menej ako polovicu, čo predstavovalo 34,59 % z hlasov všetkých oprávnených voličov a bol teda so ziskom 35 % historicky najbližšie k splneniu podmienky získať 50 % všetkých voličov už v prvom kole.
Opačný výklad príslušného ustanovenia Ústavy SR prezentoval advokát a poslanec Mestského zastupiteľstva v Stupave Štefan Haulík. Na základe ustanovenia § 115, ods. 1, vety prvej zákona č. 180/2014 Z. z., podľa ktorej „ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb“, konštatoval:
| „ | Väčšina sa teda počíta z platných hlasov – ako podľa ústavy, tak aj podľa zákona o voľbách, ktorý sa dá chápať ako vykonávací predpis k ústave. Zákon o voľbách v citovanom ustanovení nebol vyhlásený za protiústavný a je teda platný a účinný. Ak teda pani Zuzana Čaputová získa v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a bude sa konať druhé kolo volieb, je to jednoznačne postup v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore s ústavou v znení jej článku 101, ods. 4, vety prvej. termín ‚platný hlas oprávnených voličov‘ nie je v rozpore s termínom ‚platný hlas zúčastnených voličov‘. V skutočnosti ide o to isté, ale vyjadrené dvomi rôznymi spôsobmi. v každých voľbách je súčet platných hlasov oprávnených voličov presne rovnaký, ako je súčet platných hlasov zúčastnených voličov. ... Pretože každý zúčastnený volič je zároveň aj voličom oprávneným (nemôže sa volieb zúčastniť neoprávnený volič, pretože by išlo o pokus trestného činu) a zároveň každý oprávnený volič s platným hlasom je aj zúčastnený volič, pretože platnosť hlasu závisí od účasti – teda odovzdania hlasu. | “ |
Denník N usporiadal anketu medzi právnikmi, v ktorej sa väčšina právnikov (Ján Mazák, Eduard Bárány, Ján Drgonec, Jozef Vozár, Lajos Mészáros, Peter Kresák) priklonila k názoru, že na víťazstvo v prvom kole volieb by musel kandidát získať nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených voličov (vrátane tých, ktorí sa volieb nezúčastnili), resp. nadpolovičnú väčšinu z počtu voličov zapísaných v zoznamoch voličov, resp. dopísaných do zoznamov voličov.16
Vzhľadom na to, že Čaputová ani žiaden iný kandidát nezískal v prvom kole volieb nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a získala len 19,65 % z 4 429 033 hlasov všetkých zapísaných oprávnených voličov, táto diskusia ostala len v rovine teoretickej debaty. V praxi sa ani nepredpokladalo, že by sa Čaputová v prípade získania nadpolovičnej väčšiny platných hlasov a vyhlásenia druhého kola volieb Štátnou komisiou pre voľby a financovanie politických strán obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého plénum navyše od 16. februára 2019 nebolo uznášaniaschopné a teda v tejto spornej veci by súd nemohol rozhodnúť.16
Kandidáti
upraviť | upraviť zdrojOficiálny zoznam kandidátov, ktorí splnili podmienky a ich kandidatúry boli prijaté predsedom NR SR.17
| # | Meno | Strana | Profesiapozn 2 | Vek17 | Zverejnenie kandidatúry |
Potvrdenie kandidatúry |
Počet odovzdaných podpisov18 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
Béla Bugár | MOST – HÍD | poslanec NR SR | 60 | 9. júna 201819 | 6. septembra 201820 | 34 656 podpisov občanov | |
|
Zuzana Čaputová | PS | právnička | 45 | 29. mája 201821 | 24. januára 201922 | 18 481 podpisov občanov | |
|
Martin Daňo | nezávislý | novinár | 42 | 16. februára 201823 | 24. januára 201924 | 16 podpisov poslancov NR SR | |
|
Štefan Harabin | nezávislý (s podporou KDŽP)25 | sudca Najvyššieho súdu SR | 61 | 18. apríla 201826 | 15. novembra 201827 | 31 993 podpisov občanov | |
|
Eduard Chmelár | nezávislý | vysokoškolský pedagóg | 47 | 23. apríla 201828 | 28. januára 201929 | 17 953 podpisov občanov | |
.jpg)
|
Marian Kotleba | ĽS Naše Slovensko | poslanec NR SR | 41 | 31. mája 201830 | 30. januára 201931 | viac ako 27-tisíc podpisov občanov | |
|
Milan Krajniak | SME RODINA | poslanec NR SR | 46 | 31. mája 201832 | 11. augusta 201833 | 25 135 podpisov občanov | |
|
František Mikloško | nezávislý (s podporou OKS, KDH,3435 OĽaNO a Kresťanskej únie).36 |
publicista | 71 | 6. júna 201837 | 25. januára 201938 | 19 104 podpisov občanov | |
.jpg)
|
Maroš Šefčovič | nezávislý (s podporou SMER-SD) |
podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu | 52 | 18. januára 201939 | 31. januára 201940 | 47 podpisov poslancov NR SR | |
|
Róbert Švec | nezávislý | politológ | 42 | 27. mája 201841 | 25. novembra 201842 | 18 261 podpisov občanov | |
|
Bohumila Tauchmannová | nezávislá | podnikateľka | 60 | 1. marca 201843 | 19. septembra 201844 | viac ako 16-tisíc podpisov občanov | |
|
Juraj Zábojník | nezávislý | bezpečnostný analytik | 56 | 19. februára 201845 | 13. augusta 201846 | 28 505 podpisov občanov | |
|
Ivan Zuzula | SKS | vysokoškolský pedagóg | 64 | 31. januára 201947 | 31. januára 201947 | 16 542 podpisov občanov | |
Vzdali sa kandidatúry
upraviť | upraviť zdrojJózsef Menyhárt sa 19. februára vzdal kandidatúry na post prezidenta v prospech Roberta Mistríka. Považuje ho za "najlepšieho pravicového demokratického kandidáta".48
Robert Mistrík sa vzdal kandidatúry 26. februára v prospech Zuzany Čaputovej.4950
